20 mesačné dieťa má hysterické záchvaty

Ľudia, mám jediné dieťa, dcérku, nemám predošlé skúsenosti s inými deťmi a už fakt neviem ako ďalej. Dcéra má 20 mes, ešte síce veľa nerozpráva ale je veľmi bystra a som si istá že mi plné rozumie. Na však prism HYSTERICKE ZACHVATY zlosti zakaždým keď niečo nie je DETAILNE podľa jej predstáv. Hádže sa o zem, bije má kuse ale čo je horšie ubližuje aj sebe, trieska si hlavu o stenu, sama sa kuse a škriabe a sticuje si vlasy. Nepomáha previezť jej pozornosť inam, hra, dohovory ani zvýšený hlas. Spsmata sa až keď dostane čo chce alebo keď dostane po zadku. Nechcem svoje dieťa bit. Poraďte ako na ňu. Cítim sa ako zla matka....

glorikarebeka
3. okt 2016

@sofinkina_maminka tak 20 mesacne ti uz urcite rozumie,zacalo sa obdobie vzdoru,skus si ju nevsimat len je zvlastne ,ze si ublizuje to je uz silna kava,ja moju vediem do jej izby ked vzdoruje a tam si trocha poplace a za 2minuty pride,niekedy mi povie aj pvepac mami a nie si zla matka,ale ked jej nieco nepovolis tak musis to aj dodrzat,lebo dieta skusa a rado potom zneuziva

sofinkina_maminka
autor
3. okt 2016

@glorikarebeka : to som skúsila ako prvé, ignoráciu....ale ona dovtedy vrieska a plače kým sa nezačne reálne dusiť a to už musím zakrocit. A tým pádom celá výchova padá. Raz som ju nechala plakať aj keď začala uz kašlať a ona sa pozvracala. Ona proste dovtedy pili kým nepadne strom. Dokonca sa minula začala v nákupnom centre tak hádzať o zem že prišiel za mnou sbs a vyhrážal sa že zavolá políciu keď ju neprestanem tyrat. A to som sa jej ani nedotkla. Ľudia vyšli z obchodov a pozerali na nas. Väčšina z nich si asi myslela že som ju na tú zem skopala ja, lebo tak jacala ...... Čo robím zle? Vážne sa bojím o jej psychické zdravie

pribinak
3. okt 2016

Chod k psychologicke, ty tie záchvaty proste príliš prežívaš a ona to vidi
Proste vie, ze nevydrzis

siska25
3. okt 2016

Ahoj, ja mam to iste so synom, len u nas to je snad od roka s trva to doteraz, ma skoro 26 mesiacov.

sofinkina_maminka
autor
3. okt 2016

A už ste to skúšali riešiť s nejakými odborníkmi? Ja si totiž neviem predstaviť čo môže psychológ "dokázať" s dietom ktoré ešte ani nerozpráva....

sofinkina_maminka
autor
3. okt 2016

@pribinak To ako ja mám ísť k psychológovi? :D

laco_repan
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
mily7
3. okt 2016

@sofinkina_maminka psycholog by pomohol tebe. To v dobrom. Nastuduj si temy o vzdore,vela a dobre radila @timea7 tusim. Tvoja mala je v obdobi vzdoru a ty to nezvladas.a co ze krici,zvracia das jej do ruky noz ak bude chciet?nie.nesmies menit nazor lebo sa pozvracala,buchla. Pozri si clanky o vzdore,zachovaj chladnu hlavu,neustupuj.uprac za nou,nedovol aby si ublizila a skus psychologa aspon ti osobne povie co a ako Ale neustupuj ak raz nieco nedovolis tak to mat nebude ziadne ale ona krici,vyvadza. Zatial dcerka vedie. Ma 20mes zakrici si a je po jej. Ona vie ako dosiahnut svoje. Ale hranice mate urcovat vy rodicia nie 20mes dieta.

mily7
3. okt 2016

@sofinkina_maminka ked sa pozvracia upracete,ukludni sa a nedostane co chcela. Ty ale musis zachovat pokoj. Ak prestane dychat skus fuknut do tvare,popripade umyt vodou. Vraj to deti robia az do 4rokov cielene. Kazde ale ma pud sebazachovy nadychne sa. Neprestane dychat na pat minut lebo mu nedas co chcelo. Ziadne zahadzovanie vychovy. Len musis zachovat chladnu hlavu. Aj v nakupnom centre. Nechodit s nou casto ba nakupy v tomto obdobi,ak sa da stishnut sa nabok ak nie v klude preckat hysak. Nech sa pozeraju vsetci kto mal deti vie o com to je,kto nemal nevadi. Ty vies ze je to vyvinova faza a tvoje dieta si formuje osobnost.

sofinkina_maminka
autor
3. okt 2016

@mily7 Ďakujem za radu. Naozaj keď sa nad tým zamýšľam, možno je chyba v mojom prístupe....počuj a na koho na sa mám obrátiť ak by som chcela radu psychológa? Na svojho obvodaka? Na dcerinho pediatra?

lara1507
3. okt 2016

Treba ísť k psychológovi s 20 mesačným dieťaťom!! Ja sa normálne zbláznim asi. Mám alergiu keď vidím na každy problém riešenie psychológa!! To už pošleme aj 14 mesačne dieťa k.psych.ked si začne z trucu búchať hlavu o stenu napríklad,alebo sa začne valat po zemi a vystierat v náručí rodiča, keď sa ho vezme z miesta preč ? Trpezlivosť je liek.

Maminke poradím, keď príde záchvat, dusenie, vracanie, samozrejme pomôcť ABY nedošlo k nehode ale potom znova si stat za svojím. Pár krát vydržať. Nič iné nepomôže.

katrinka8
3. okt 2016

Ahoj, baby Ti dobre radia - nemôžeš jej ustúpiť, keď už sa raz záchvat začne. Skús prijať, že je to obdobie vo vývine dieťaťa, každé dieťa vzdoruje, niektoré viac, niektoré menej (oveľa horšie by bolo, keby toto obdobie neprišlo). Je to obdobie, ktoré prejde, len to chce pevné nervy, čo nie je vždy ľahké. A dodržať to, čo sľúbiš, t. z. , že keď povieš nie, tak je to nie vždy. Aj teraz, aj o minútu, aj o hodinu, aj keď plače, aj keď sa hodí o zem, aj keď reve. Ale keď napr. sľúbiš niečo, že to dostane, tak to dostať musí (napr. keď sľúbiš rozprávku, tak dodržať tiež).
Vzdoru sa síce asi vyhnúť celkom nedá, ale môžeš skúsiť predchádzať mu - je horší, keď je dieťa hladné alebo choré alebo unavené. Vtedy zásadne nechodiť do obchodu 😉 - lebo je zvýšená šanca záchvatu. Alebo skús napr. do obchodu nosiť si niečo pre ňu na jedenie, napr. moje deti, keď boli v tomto veku, museli jesť v supermarkete rožok. Ak nechce sedieť vo vozíku a aj z toho sú scény, tak napr. u nás čiastočne zabralo, že nám pomáhali nakupovať - povedala som, čo potrebujem, oni podali do vozíka. Niekedy tam nahádzali aj všeličo iné - to som potom nenápadne cestou vyberala, príp. upozornila, že toto nepotrebujeme. A tiež občas zabrala dohoda, že si môžu vybrať 1 vec, ktorú "si kúpia" - povolili sme napr. nejakú sladkosť, príp. niečo, čo mali radi (napr. že piškóty na ihrisko a pod. som im to nejak zaobalila) - samozrejme, že nie nejakú mega hračku a pod. Vždy som im to snažila vymyslieť ešte predtým, ako by ich napadlo, že si vyberú niečo neprijateľné - aby sa proste zamestnali tým, čo môžu. Proste zabaviť ich niečím ešte predtým, než by vôbec ten záchvat vznikol - lebo je jasné, že keď si už dieťa niečo vezme do hlavy, v tom čase záchvatu ho teda máločo dokáže od tej chcenej veci odpútať.

nikolv6
3. okt 2016

Ja by som vam radila obratit sa na pediatra a skonzultova tieto zachvaty aj s nim,je dost mozne ze mala bude potrebovat neurologicke vysetrenie,tieto zachvaty moze mat aj na zaklade neakej neuro.poruchy ked tam dojde az k zvracaniu...treba si uvedomit ze dieta v stave ked uz natolko krici ze napr.zvracia tak je v takom "amoku"ze uz to samo nezvladne a neuvedomuje si co sa deje.Potrebuje objat silno a ukludnit,samozrejme neustupit ako rodic ale urcite nezbit ako to tu citlivo radi laco repan vo svojom prispevku.

bibaryba
3. okt 2016

Ja mám 16 mesacnu tiež ti na mňa skúša hádže sa o zem kričí plače ignorujeme polubim postiskam prejde ju ale ja nepopustim ty urcujes pravidlá nie ona musíš to urobiť teraz lebo to už neurobis nikdy

nikolv6
3. okt 2016

Dvojrocne dieta nema dostatocne vyvynutu neuro.sustavv,rychlo sa podrazdia a su netrpezlivy...verte mi ze kazde dieta tym prejde,niektore ma silnejsie prejavy vzdoru niektore slabsie...jedno je vsak iste ze rodic ste vy!Ked ma zachvat,snazte sa zabezpecit aby si neublizilo...ale ak raz pov.nie tak nech to aj zostane nie.

siska53
3. okt 2016

@sofinkina_maminka nas mal vzdor od 20.m. Ano,hlavu si netrieskal,ale hadzal sa o zem,jacal,asi zo 2x sa aj dovracal. Vtedy nepomaha dohovaranie. Nic. Doma som ho nechala,nez sa utisi,isla si po svojom,ci robit nieco,co ho oslovi (bola som navyse tehotna,takze som musela davat pozor aj na babo v bruchilu,aby ma donho nekopol).
Vonku najlepsia metoda bola zobrat ho a odniest domov. Teda v mojom.pripade strcit do buginy,priputat a ist. Nehovorit nanho,ak tak len strucne, ludia v afekte nevnimaju co im vravis,deti nie su vynimkou.

P. S. Kamoskina mala vedela jacat aj dve hodiny. Boli aj u psychologicky,ale az ked bola starsia,cca 4,5rocna. Zaver - menralny vek sa nezhoduje s fyzickym,dieta sa s tym tazsie vyrovnava. Casom to ustupovalo aj u nej,co viem,jej dcerka je dost sikovna a inteligentna. Nie sme teraz az tak v kontakte,uz jej chodi do skoly,ale myslim,ze sa jej dari dobre.
Nasu malu to chytilo azbokolo 2,rokov a este nepreslo,naopak,jej nesuhlas so skolkou to este zhorsil,takze byvaju dni,ked je zuriva.

Navyse detickam sa cca do 6.roku vyvija nervova sustava,preto ich vela veci vytoci a ich reakcie su neprimerane,neskor sa to zlepsuje. Mozem.potvrdit u starsieho. Este sa vie rozculit,ale neda sa to porovnat.

Ono je dobre aj najst metodu,ktora by na nu zabrala.
Napr.ja som zistila,ze nas nema.rad nahle zmeny,pomohlo,ak som ho upozornila dopredu,stihol to spracovat.
Alebo aj rozhodovaci proces. Oni sa este nevedia rozhodovat,hoci by aj chceli. Treba rozhodnut za nich.
A trvat na rozhodnuti.

siska53
3. okt 2016

@sofinkina_maminka a este - to kde si narazila na takeho "mileho" SBSkara?

nikolv6
3. okt 2016

@laco_repan ak tu neviete napisat konstruktivnu radu tak si najdite forum kde vase sadisticky pristup ocenia
@nikolv6
@nikolv6

salome51
4. okt 2016

@sofinkina_maminka moj starší syn má 2 roky a 6 mesiacov a tiež sa mi hocikde zhádže a vreští. Tiež je to v prípade nesplnenia jeho požiadávky, napr.na prechádzke on chce ísť iným smerom ako určím ja, nechce ísť domov z ihriska atď. Trvá to už dlho. Boli sme u detskej psychologičky presne pred rokom a nedávno na "kontrole". V našom prípade je jeho správanie spôsobené vzdorom a povahou. Aj môj manžel je taký ako náš syn. Obaja sú neskutočne tvrdohlaví a chcú si vždy presadiť svoje. U tej psycholigičky sme boli aj pre to lebo synček stále plakával od narodenia. Mal silný reflux a koliky no potom i teraz plače bez príčiny. Už asi len tak. Aj večer keď si umývsl zuby sa rozplakal a keď som sa spýtala čo sa stalo keď plače tak povedal že nič, že len tak. Ono my tiež všetko možné naňho skúšame. Vysvetľujeme, dohovárame a aj po zadku dostane keď treba. Proste keď vystrája napomeniem ho vždy 2x a na 3x ideme domov. Väčšinou to zaberie. V prípade že sme niekde kde musíme ešte zostať, napr.v obchode tak omáha objatie a začnem sa s ním o niečom rozprávať. U nás zaberá niekedy aj igniracia jeho správania. On vyslovene čaká na moju reakciu. Keď vidí že to nezaberá prestane. Samozrejme sú situácie kedy nič nezaberie a s revom chodíme po ulici. Ešte potom povie mužovi keď príde domov z práce že robil som von maminke hanbu, ale povedal som prepáč. Ja viem aké je to keď sa po tebe všetci na ulici pozerajú a myslia si aké máš nevychované dieťa. Inak na ukľuddnenie nám povedala psychologička že takéto správanie nsjneskôr do 6 rokov odozneje samé 😂. Neostáva iné ako vydržať a milovať svoje dieťa aj keď vystrája aj keď sladko spinká. Niekedy je naozaj ťažké sa "nezblázniť". Držím palce 😆

katka253111
4. okt 2016

Mame to podobne...maly mal teraz 2roky...niekedy je to trosku lepsie, inokedy napr ako v tento tyzden horsie (normalne uvazujem ci nanho aj pocasie nevplyva)... a tiez vie jacat az tak,ze sa pozvracia...tak to sili cez tiebusta, skrieka, ze mu zle pride... a co daledy presiel aspon co to za rucku, teraz si hned pri vhode cupne a ze nie a uteka svojim smerom...takze ak niekam ideme, jedine do kocara...a inak sa tiez strasne vie zlostit ked sa mu nedari...ale vidim to, ze mnohe ma po otcovi...tu netrpezlivost a nervozitu pri neuspechu...priatel sa zlosti, ze preco aa maly zlosti a jaci,ale su uplne rovnaki... ja som flegmos, ja na vstko idem vavsinou s kludom...jedime,co z mma vytoci, ked ho vezmem na ruky a on ma zacne buchat po hlave, vtedy automaticky ho skladam a odhadzam

pribinak
4. okt 2016

@sofinkina_maminka ano, vies tvoje dieta nerobí nic výnimočne, proste normalny detsky vzdor
Kazde druhé dieta sa hádže o zem, pocika ci pozvracia od jedu
Proste ked ona vidi ako ty nevies co s nou, tak fakt pili az spili strom
V každom väčšom meste mas CPPPporadnu/centrum a tam su psychologovia co poskytuju poradenstvo zdarma a specializuju sa na batolata

sofinkina_maminka
autor
4. okt 2016

@siska53 V centrali v BA. Mohol mať asi 20 rokov a jednak so mnou ako s najväčším tyranom hoci vôbec netušil o čo v danej situácii ide. Myslela som že odpadnem keď zadrel že svoje dieťa tyram.Kiez by bolo každé dieťa také "týrané" ako to moje :D

pribinak
4. okt 2016

@sofinkina_maminka prosim ta, to sa nemozes nechat rozhodit poznamkou od takeho decka, ze cca 20rocny
si ho mala poprosit, ze nech ju teda spacifikuje nejakymi hmatmi a chmatmi 🙂))

jumama
4. okt 2016

@sofinkina_maminka Je to uplne normalne, ze sa zlosti a vzdoruje🙂 Odporucam knizku Hry pro usmernovani agresivity, v ktorej su popisane vseliake hry, ktore sa mozete s aj takymto malinkym dietatom hrat. Je tu pekne vysvetlene, ako dietatko nechape a nevie pomenovat svoje emocie a tieto hry mu to pomozu pochopit. A su to banality - ako dat mu trhat noviny, pretahovat sa lanom a podobne... Napr. tu: https://goo.gl/aPGIx1

maslenka47
4. okt 2016

@sofinkina_maminka mozno je na case prestat s tym dietatom jednat ako s novorodencom. 20 mesacne.. az sa mi nozik otvara ked vidim, dokedy su schopni rodicia pocitat vek dietata na mesiace :x Je to uz relativne velke decko, ktoremu sa zo zlostneho revu nic nestane - ani sa nezadusi.

A do centralu s nou chodit nemusis, naozaj to nie je miesto pre deti. Tie sa maju hrat a spoznavat svet. Nie sa motat pri matke, kym si laskavo nakupi, vypije kavicky a necha spravit nechty. To by teda ani mna nebavilo a tiez by som s tebou na mieste toho dietata robila krik 😎

maslenka47
4. okt 2016

@katrinka8 @glorikarebeka @pribinak nesuhlasim s tym, ze "nevsimat si" by malo byt zazracne riesenie, ako sa vysporiadat s protivnym dietatom. Samozrejme, dieta skusa a ked si ho nebudem vsimat, tak v zavislosti od tvrdohlavosti skor ci neskor prestane.

Casto dieta fakt len skusa hranice ale na druhej strane je to casto signalom toho, ze dieta naozaj ma nejaky svoj (nie az tak) mini problem, ktory by rodic rozhodne NEMAL ignorovat. Nenudi sa? Nie je hladne? Neboji sa niecoho, co este poriadne nevie vyjadrit? Nie je unavene? (unavene deti su casto protivne aj ked na nich unavu nie je na prvy pohlad vidiet) Nechyba mu proste pravidelny socialny kontakt s rodicom a jediny sposob, ako toho kontaktu dosiahnut je vrieskat a hadzat sa o zem?.. Samozrejme nie vzdy sa da poziadavke na mieste vyhoviet, ale vzdy je vhodnejsie pred dietatom vyjadrit pochopenie nad situaciou a jeho "trapenim", ako ho proste ignorovat s tym, ze raz vrieskat prestane. A v buducnosti sa pokusit naplanovat si program tak, aby podobna situacia znova nevznikla - tj. dieta sa zbytocne nenudilo, malo sa coho najest a kde vyspat....

sofinkina_maminka
autor
4. okt 2016

@maslenka47 Bola som jej kúpiť papučky a ne piť kávu ani na manikure a keďže ako ty vravis je už "veľké decko"(som na ten výraz alergická) tak nabudúce si môžem spraviť sadrovy odliatok jej chodidla nechať ju doma pozerať Discovery. Teba mama nenaucila, že keď nemáš čo povedať, máš mlčať?

siska53
4. okt 2016

@maslenka47 a preco si myslis,ze tam sla na kavicku,do butikov ci na nechty?
To akoze si nemoze ist nakupit? Ved tam su potraviny aj! Aj ja mam najblizsie lepsie zasoveny obchod v OC. Tak na nakup potravin som chodila tam. Nie na kavicky ci nechtiky,ani vymetat obchody,to neznasam. Vzdor vie decko spravit hociked kvoli hocicomu,ze mu nieco nedas,nedovolis,nie je to len z nudy.
Byva dieta urevane aj z unavy ci pred chorobou,potvrdzujem,ale nie vzdy to je pricinou.

Predpokladam,ze autorka nesla nakupovat ako nakupna maniacka a s unavenym dietatom na ukor jeho spanku,normalna mama respektuje tuto potrebu dietata a vie,kedy jej dieta byva unavene.
Zak ju nehadz hned medzi tie nastajlovane maminy,ktore sa vedia premavat len po obchodnych centrach. Mozno tam bol s nou prvykrat v zivote.
@sofinkina_maminka neboli ste medzi tolkymi ludmi prvykrat? Resp.nechodite len vynimocne? Mozno bola aj z toho mnozstva ludi podrazdena..ja tiez z takych miest prcham,som tam len nevyhnutny cas.

kp7333
4. okt 2016

Ak zachvat zlosti dostane doma, lebo si jej napriklad nieco nedovolila, neustup. Zhlboka sa nadychni a s kludom anglicana ju odnes na bezpecne miesto - napriklad do izby do postielky - a kludnym hlasom jej povedz, ze ked sa ukludni, prides za nou. Ty z miestnosti odid, dvere mozes nechat otvorene. Vacsinou, ak nie je obecenstvo, deti sa rychlejsie ukludnia. Ked uz zachvat prehrmi, objim ju a vklude jej vysvetli, preco sa ti taketo spravanie nepaci a ze tym nic nedosiahne, len zbytocne sama sebe ublizi. Ak sa to stane na verejnosti a je ti to neprijemne, skus odviest pozornost, pomaha nosit so sebou nieco male na zahryznutie (moze byt aj rozok, ovocie alebo mala sladkost- hocico, co ju ukludni, aby si ju v pokoji mohla odniest domov). Nezabudni sa s nou o tom vzdy porozpravat, ked uz bude v klude. A v kazdej situacii sa pokus vyjadrit slovami jej emocie - napr. Ja viem, ze ta velmi hneva, ze som ti nedovolila obliect si tu cervenu suknicku. Viem, ze sa ti velmi paci. Ale dnes je chladno a v tej sukni by si pechladla. Preto sme radsej dali teplaky - tym jej das najavo, ze ju chapes a zaroven ju ucis, ze emocie sa daju vyjadrit aj slovne, nielen hnevom. A ako ti uz radili - treba si vsimat, v akych situaciach k zachvatom dochadza a snazit sa im predist - u nas bola napriklad kriticka 11. hodina, tomuz byvala dcera hladna a unavena. Proste som vedela, ze ked o jedenastej nebudeme doma obedovat, bude zle.

katrinka8
4. okt 2016

@maslenka47 - veď isto - hlavne predchádzať danej situácii (čo som aj napísala, že väčšinou je spúšťačom viac naklonené hladné, choré, unavené, unudené...dieťa). Ale a už k tomu dôjde, treba podľa mňa trvať na svojom, a nepovoliť mu to, čo sme zakázali, odmietli dať či kúpiť. Ja nepíšem o ignorácii, ale o tom, že treba trvať na pôvodnom - lebo inak tomu dieťaťu dávam signál, že spustí "cirkus", a dostane to, čo chcelo, hoci to je nevhodné (dať mu to). Ale je pravda aj to, že častokrát ide práve aj o to známe - Nie je divákov, nie je divadlo - ale to už si musí vedieť rodič odlíšiť, kedy je to o tom, a kedy to dieťa naozaj niečo trápi a je frustrované. A toto, o tom divadle - je mnohokrát ale už dlhodobo neriešená takáto situácia alebo dlhodobo nesprávne riešené. Proste si myslím, že keď rodič nedáva dieťaťu šancu si takto niečo vybojovať - ale sa dokážu dohodnúť a urobiť nejaký kompromis - dieťa môže párkrát skúsiť aj túto taktiku, ale zákonite proste neuspeje. Závisí to vlastne všetko od toho, ako rodič dokáže takéto situácie riešiť - hoci je to ozaj náročné niekedy s niektorými deťmi, veľa robí aj povaha.
Inak, mne sa dcéra ako maličká o zem nikdy nehodila, vždy sa s ňou dalo nejako dohodnúť. Skúšať začala ako staršia, 5-6-ročná trucovať, keď niečo chce a pod. Ale proste tam vidíme, že je to takáto situácia a jednoducho nepovolíme. Vysvetľujeme, ale nepovolíme (ale vysvetľujeme obvykle až po "oddutí", lebo v tom amoku to proste aj tak nevníma) nerobí to však napr. na verejnosti. To by jej už hanba nedovolila veru v tomto veku 😀 Syn, naopak, sa teda občas "na zem hodil" (nie doslovne, ale oduje sa, dupe, zlostí sa, jačí) - proste nebolo po jeho a spustí. Presne okolo toho 2, 5 - roku to vrcholilo, teraz to postupne odznieva. Najmä na ihrisku, kde bolo viac detí - jeho kamarátov - tam vznikali tie drobné konflikty o hračky - často aj takéto jeho výstupy. Občas bol v práve, občas nie - veď to pozná takmer každý. Ale napr. boli stavy, že sa rozhodol hádzať piesok - na deti. Nie s úmyslom na deti, ale proste nedal si vysvetliť, že ak chce sypať takto piesok z výšky alebo ho hádzať, musí nabok od detí, kde nikomu nemôže pieskom ublížiť. Tak keď nezabralo ani to, že buď prestane sypať piesok na deti, alebo pôjde z pieskoviska von, musel von. A prišiel amok, samozrejme. No musela som ten amok "ignorovať" a nepovoliť návrat do pieskoviska. On sa vedel jedovať dlho, ale keď prestal, vysvetlila som mu znovu, že môže sa do piesku vrátiť, ale ak bude opäť sypať, pôjde von. Niekedy pomohlo, niekedy musel opäť von. Alebo doma spustí "záchvat jakotu", že chce čokoládu alebo nejakú maškrtku (lebo náhodou príde staršia zo školy, že ona ju má od kamošky a pod., čiže tam tomu občas predísť nedokážem - že neprovokujem s čokoládou pred obedom), a on ešte nejedol obed (dcérka už áno). No niekedy zaberie vysvetlenie, že po obede si môže kúsok dať a nerieši, niekedy nie. Ale rozhodne ju nemôže dostať miesto obeda len preto, že sa "hodí o zem".