2-ročné dieťa si búcha hlavu o zem
Ahojte mám taky problém. Náš malý je od malička jedoš ale v poslednej dobe je to už ozaj cez čiaru. Vždy keď nemá po vôli začne si trieskať hlavu o zem vonku dokonca o múr všetci mi radia že si to nemám všímať ale čo ho mám nechať rozbiť si hlavu? Dnes si pri tom spravil taku modrinu že to vyzerá jak keby ho doma bijme 🤦♀️ Stretol sa s tým už niekto? Ako ste to riešili? Dohováranie ani to že som odišla z miestnosti nepomohlo práve naopak.
Neviem, ale u nas výbuchy hnevu vzdy otocime na srandu. Ak sa zlosti, tak do neho hodim vankus, alebo na hlavu deku a zacina hra, bud sa schovavame, alebo mame vankusovu vojnu. Ked niekde sme, malokedy vyvadza, ale postup je rovnaky. Zacnem ho steklit, alebo hryzt do ucha. To ho vzdy rozosmeje a ukludni sa. Ale tak on si nikdy nebuchal hlavu do zeme. Ja by som mu pod tu hlavu strcila vankus a otocila to na nejaku zabavu.
No isto by som to nenechavala len tak, lebo si raz moze vazne ublizit. Ked sa zacne zlostit, tak je najlepsie ihned nejak jeho pozornost odvratit niekam inam, aby na to trieskanie proste nemal cas
V prvom rade by som riesila orl a dala skontrolovat usi... Moze byt, ze ho boli hlava zo zapalu alebo ineho, a preto to robi... Potom ak bude toto ok, tak rady vyssie
Baby ďakujem za rady určite skúsim hlavne to obrátenie na srandu. Odvrátenie pozornosti som už viackrát skúšala na malého to moc nefungovalo. Keď som ho zobrala na ruky že ho vezmem preč od tej veci čo ho jeduje začal od nervov búchať pestičkami aj mňa 🤦♀️ Tiež mi to bolo proti srsti nevšímať si to skúsila som to raz na naliehanie svokra a viem že už to viac neurobím.
@guiseppinka skúsim sa o tom poradiť s doktorkou ja som rozmýšľala aj nad neurológom uvidím čo mi nato povie
@mima_252 v rodine sme mali tento problem, nakoniec sa zistilo, ze daco mal v usiach a skoro nepocul. Potom to preslo
@guiseppinka tak ale vas to asi nerobil len v tedy, ked mal jedy. To je nieco ine ako ked ma dieta takyto zachvat jedu a je schopne si vtedy aj ublizit
@mima_252 Odvratenie pozornosti funguje na uplne malinke deti, ktore su fascinovane vsetkym naokolo. Pri 2 rocnom nemas sancu.
On nevie ako na hnev reagovat. Nechape tie emocie, co to je a co s tym robit. Ty ho musis naucit 2 veci:
1. Hnev je normalna a spravna ludska reakcia.
2. Hnev pride a odide. Tomu odchodu pomoze ak si zakrici alebo zaboxuje do vankusa.
Ak budes hnevajuceho sa syna ignorovat, odvrcat mu pozornost , obracat hnev na zart alebo akymkolvek inym sposobom ignorovat a potlacat jeho hnev, tak ho naucis ze on ma robit to iste a je sanca ze bude mat problemy hnev spracovat v neskorsom veku a ako dospely.
Predstav si seba ked si nahnevana. Pomohlo by ti ak by sa tvoj muz snazil tvoj hnev otocit na zart, alebo sa ta snazil rozveselit nejakou komediou? Asi by ta to este viac nahnevalo.
Mne najviac pomoze, ked ma niekto pochopi a zdiela moje pocity.
Skus synovi povedat: Vidim ze zase buchas hlavou. Si nahnevany, ze? Chapem to. Chcel si tu cokoladu a nechcela som ti ju dat. Daj mu viac otazok na ktore moze odpovedat ANO a tymto mu ukazes ze mu rozumies. Ak sa ukludni, potom mu vysvetli ze to co citil je hnev. Ze je v poriadku sa hnevat. Ze hnev pride a odide a najlepsie je zaboxovat do vankusa. Ukaz mu obrazky a fotky hnevajucich sa ludi. Ber to tak ze on je ako mimozemstan a nema ani sajnu o ludskych pocitoch a ty mu ich musis vysvetlit a naucit ho ako na ne spravne reagovat a zaroven ich nepotlacat a nebat sa ich. Jasne ze zmena nenastane okamzite, ale casom. Nezakazovala by som mu buchanie hlavy a ani by som o tom nehovorila. Cim menej pozornosti na to upriamis, tym lepsie.
@andreatytler tak toto je čo za výlev. 🤦🏼♀️ Môj muž sa takisto snaží môj hnev zmeniť na srandu a rozosmeje ma a pomáha to. Ak už nepomôže smiech na zlú náladu, tak neviem. Tvoja rada je v podstate nechať ho búchať hlavou do zeme? Aby nepotlačal svoj hnev a kludne nech casom vymeni boxovanie do vankusa za boxovanie inych deti??? 🤦🏼♀️🤦🏼♀️🤦🏼♀️ A v puberte nech sa začne sebapoškodzovať? Môj malý má cez 2 roky a obrátenie na srandu veru funguje.
@tiika Velmi sa mi pacia tie videa a aj jej prejav. Dakujem. Idem si pozriet aj viac.
@andreatytler ďakujem, aj mne veľmi sedí, momentálne na nej dosť ficim 😁
@mamamasama Tym ze ignorujes jeho hnev, ho ucis ze aj on ho ma ignorovat. Na hneve a ani na zlej nalade nie je nic zle. Netreba to "liecit" srandou. Treba dietatu len ukazat ako na ten hnev viac menej spravne reagovat a to boxovanie do vankusa je taky rychly napad ktory mi pride prijatelnejsi ako buchanie si hlavy o zem.
@mamamasama Krasne to vysvetluju v tych videach co dala @tiika, ze nasa generacia a vsetky generacie pred nami, boli podvedome (a niekedy vedome) naucene ze hnev je zla emocia a je potrebne ho nemat. Bud ho treba zadupat a necitit, alebo zamaskovat inou (najlepsie) "dobrou" emociou. Urcite kazdy z nas pozna vetu ako: "Ty si ale skareda, ked sa takto hnevas". My sami sme nemali dovolene citit hnev a preto je pre nas tak nesmierne tazke, ked sme svedkami toho ze sa hnevaju nase deti a mame obrovsku potrebu ten hnev stopnut a automaticky robime to co robili nam a ucime deti ze hnev nie je dobre citit.
@andreatytler uplne s tebou suhlasim. do bodky.
@mamamasama mas to popletene.. 2r dieta casto nema este kapacitu silne emocie zvladnut. Je na rodicoch ho to naucit. Napr. aj to, ze hnev je prirodzena ludska emocia a kazdy je obcas nahnevany, ale, ze niektore prejavy hnevu, nie su akceptovatelne. Napr. tebou spominane mlatenie inych deti..
Dieta so zdravym prezivanim emocii (cize take, ktore okrem ineho samozrejme, nik neucil emocie potlacat, ci ignorovat) sa nebude sebaposkodzovat.
@mima_252 mam s tym, co opisujes, bohate skusenosti..
tiez to u nas zacalo v cca 2r.. A trvalo dlho, neskor uz boli amoky bez buchania hlavy o zem. Ale tiez raz mala dcera aj modrinu na cele, inokedy bola zachripnuta od revu...
Ono tu ide o to, ze to dieta citi silnu emociu a nevie s tym pracovat, pretoze ho to akoby prevalcovalo.. Nerobi to schvalne, ani sa v tom nijako nevyziva, dieta nie je ani rozmaznane, ci nevychovane. Je to sposobene nezrelou nervovou sustavou a pomerne bezne.
Ja som vzdy pri dcere v takej chvili sedela, nechala ju sa metat po zemi, ale samotnemu buchaniu hlavou sa snazila (casto neuspesne 🙂) zabranit. Ked najhorsi amok presiel, ponukla som jej objatie a vecne zhodnotila, co sa dialo a uznala jej pocity - presne ako pise andrea vyssie - nieco v zmysle - si nahnevana, lebo to a to.. velmi si chcela to a to.. to by bolo super, keby....
A vzdy som to ukoncila vysvetlenim, ze citit hnev/ byt nahnevany je v poriadku, ale nie je v poriadku sebe/ inym ublizovat, prip. nieco nicit.
Pocas amoku ma ona nevnimala, ani co hovorim, ani ziadne odputavanie pozornosti, toto u nas nefungovalo. Je to preto, ze v takej chvili nad mozgom uplne prebera kontrolu limbicky system a cinnost sedej mozgovej kory je v uzadi - vtedy argumenty jednoducho nemozu fungovat.
U nas casto amok koncil uprimnym placom, taky ventil nahromadenych emocii..
Ked bola starsia, ponukala som jej moznosti , napr. bit do vankusa, carbat na papier, trhat ho, dokonca to aj skusala a potom mi vravela, ze nie, lebo to a ono.. Ale to uz bolo v case, ked sa s tym ucila pracovat a destruktivne prejavy, typu mlatenie cela o zem uz ustali..
Ja som to niesla dost tazko, moje pocity bezmocnosti, ked to robila, strach o nu.. Uplne to ustalo v predskoskom veku..
Teraz je z nej rozumna skolacka, kt. vie o tom, co citi, so mnou hovorit. Vela krat som od roznych ludi pocula, ze je na svoj vek velmi empaticka, v niektorych veciach akoby vaznejsia ako rovesnicky. Teraz reaguje primerane, ziadne destruktivne sklony nema.
Podla mna je to faza, niektore deti ju prezivaju zivelne, ine takmer vobec, ale zvycajne prejde.
Hlavne netrestat, nehodnotit (v zmysle si zly, ci nevychovany lebo si to urobil...), uznavat pocity a ucit, ako ich zvladnut.
A hlavne sa obrnit voci okoliu.. pretoze cast ludi sice nevie, co robit, ale vedia uplne presne, co robis ty zle. A dalsia cast by to z dietata proste vybila, to su tie rady typu, daj mu na rit, nech sa nauci spravat a podobne stupidity.
Emocie sa nepotlacaju, s emociami sa pracuje, ale nase deti to musime naucit ..
@mamamasama s hnevom u tak malého dieťaťa nemám zatiaľ osobnú skúsenosť, ale viacere zdroje (i rešpektujúce) hovoria, že môže pomôcť aj obrátenie situácie na srandu, smiech, i tak sa dajú vyventilovať silne emócie
Asi to treba vyhodnotiť intuitívne, citlivo, v akej fáze hnevu, u akého dieťaťa, akým spôsobom zareagovat.
Podľa mna, ak vám niečo funguje, vnútorne ste s tým stotožnena, cítite, že takto je to správne, viete sama, že robite to najlepšie, čo môžete, nikoho tým nezranujete, je to prirodzene a zároveň niečo, čo si človek moze odniesť do dospelosti, je to v poriadku.
Vela robí, ako sa človek na daný problém pozerá. Môže situáciu obrátiť na žart. Nemusí to byt na škodu (jasne, nie keď si už búcha dieťa hlavu). Vela prírodných národov neprezivaju hnev, sú naučení vtipkovať, doberat si samých seba i vo vypätých situáciách. Žijú spokojne a radostne.
Tak nevsimat je za mna zle... kupit boxovacie vrece, rukavice a poslat ho sa vyzurit... za prve upriamis pozornost na inu cinnost - za druhe mu ukazes, ze jeho pocity a emocie chapes a aj to, ze to potrebuje zo seba dostat - za tretie mu ten pohyb vobec neuskodi... ono je to myslim, len faza, kedy proste ma pretlaky emocii, niektore dieta reve, ine bije, ine robi toto, bohuzial ta variacia je v tomto veku strasne siroka...