Od akého veku potrebuje dieťa vlastnú izbu?

Malym urcite nie ale pri dospievani by som ju mala rada. Zdielala som izbu s dvoma bratmi, sukromie ziadne, osobne veci len na 2 polickach, zvysok v obyvacke, pisaci stol jeden takze sa ulohy pisali aj na kuchynskom stole, postel jedna takze dve boli roztahovacie kresla. Velmi som si priala vladtnu izbu ale v 3 izb.byte s 5 ludmi+pes to neslo.

deti potrebuju vlastnu izbu pri nastupe do skoly, dovtedy sa mozu uspokojit aj s kutikom

moja ma isbu ale spava v mojej od mala .. do jej ide len ked tu ma kamaratky a hraju sa ... v tomto si neviem predstavit aby mi baby lietali po spalni ci obyvacke .. ale ano dieta potrebuje vlastny priestor.. na ulohy do skoly na trucovanie, hranie sa ... vek to je uz u kazdeho dietata ine podla mna ked zacne skolu

vatsina ludi v tak malom byte sa uskromni-rodicia maju svoj kutik v obyvacke-ci uz predelenu pol na pol alebo roztahovaci gauc ..a dietatu davaju vlastnu izbu

No moja dcéra má 8 rokov vlastnú izbu kde už spí sama ma asi od 4 rokov ale ešte donedávna si vyberala hračky z izby dovliekla ich do obývačky a hrala sa tam. A izbu využíva naplno odkedy vie jej mladšia sestra chodiť a ničiť jej hry 😁 odvtedy sa chodí hrávať do svojej izby aj to nie vždy zväčša keď príde aj daka kamoška. Izbu budú mať sestričky spoločnú v tom nevidím problém aj ja som tak mala so sestrou a bolo to super. Čiže pokiaľ je syn ešte mali nemusíš to riešiť vôbec aj tak by izbu nevyužíval lebo deti chcú byť pri rodičoch. Mam kamošku co kúpila dom aby mali deti vlastne izby. Výsledok? Aj tak sa hrajú v obývačke 🤷‍♀️😁

Moja ma 5, keď sa ide hrať dovedie všetko do obývačky. Spálnu máme pol rodičovský,pol detskú, čiže svoj kútik ma veľký, asi 4,5x2,5m. A už sa nevie dočkať kedy bude mať svoju vlastnú izbu

Na zakladnej skole mi uz chybala vlastna izba. Sice som spavala v samostatnej izbe, ale bola to akoby obyvacka, ked pride navsteva a nemohla som si tam dat plagaty, nemala som tam police s hrackami, nic.. len postel, vzdy pekne ustlana a stolik, vzdy pekne upratany. Po prestahovani som dostala vlastnu izbu a supeeer!!! 😊

@syslik81 áno tiež sme rozmýšľali, či by sme mu nenechali izbu 🙂 ale naša obývačka nie je samostatná izba, je to pol na pol s kuchyňou, dokopy to má niečo cez 20m2, čiže obývačka cca 12m2... tam si veľmi nenavyskakujeme... jediné riešenie je, mať nejaký kvalitný gauč, na ktorom môžme spávať 🙂 no v "detskej" by aj tak zostala naša skriňa.
Ja len nechcem aby sa doma cítil syn zle ☹ zatiaľ k nám kamaráti často nechodia a keď hej, je to skôr také pobehovanie po obývačke ako nejaké cielené hranie... to asi ešte len príde

Male deti sa tam hrat nebudu, lebo sa chcu hrat s niekym, alebo pri niekom. Starsie deti uz ocenia sukromie. Ja som vyrastala tiez v 2izbovom byte a mali sme pol izby s bratom ako detsku. Brat je o 5rokov starsi, takze sme si nejak nezavadzali, lebo kazdy sme mali svoje zaluby. Ja som sa ucievala v kuchyni kym mama varila. Neskor som sa naucila, kym brat dosiel zo skoly. Ked bol dospely, po skole, zil viac mimo domu ako doma, tak som mala vsetko pre seba. Nakoniec sa nasi prestahovali do obyvacky a mala som dokonca celu izbu sama. Ako dieta som to nepocitovala, ze by som chcela mat vlastnu izbu. Mam kamosku co boli 4surodenci a tiez v pohode, mali 1izbu. Ked to neide, tak to dieta pochopi aj ked vidi u kamaratov super izby.

@lusyyy36 celá naša spálňa má toľko m ako kútik tvojej dcérky 😂 🙈 máme tam len miesto na prejdenie okolo postele, k postieľke a ku skrini

Svokra bývalá celý život so synmi v 2 izbovom, ale rodičia sa vzdali spálni, deti mali svoju izbu a svokrovci spávali v obývačke.
Podľa mňa im treba časom útočisko kde budú mať svoj raj.

Určite to detom chyba.kazdy ma mat svoje miesto kde sa moze realizovat.a možno ked bude chodit do skoly sa bude hanbit ze nema svoju izbu,ze nema kam zavolat kamaratov.nas je vo svojej izbe od roka

Presne to s tou spálňou v obývačke mi napadlo. Zainvestovať do dobrej rozkladacej sedačky, dá sa kúpiť aj kvalitný doplnkový matrac, ktorý si na to vždy hodíte a máte súkromie vy aj syn. Vy potrebujete spálňu len na spanie (a ešte nejaké veci 🙂) ale dieťa vo svojej izbe "žije" celý deň. Ako školák minimálne bude potrebovať miesto pre svoje veci, dobrý písací stôl, stoličku, osvetlenie, aby si neničil chrbátik, oči... ale aj pokoj na učenie. Dovtedy mu ozaj asi stačí kútik niekde v byte, kde má svoje hračky, priestor na hranie...
To, že tam budete mať skriňu, úložný priestor myslím vôbec nevadí. V 2 izbovom byte naozaj nieje veľa možností ako to riešiť 🤷‍♀️

mozno casom vymenite byt za vatasi a zbytocne teraz zatazovat mysel .. vyckaj ako sa to vyvinie ...

@montemotherone nám by tá spálňa zas tam veľmi nechýbala 🙂 Určite ako školákovi mu kúpime poriadne vybavenie, určite ho nenecháme krčiť sa s úlohami niekde v kúte v obývačke alebo v kuchyni. Len čo dovtedy? Verím teda, že dočasne mu postačí tento kútik, kúpili sme mu tam malý stolík, skrinku na hračky, koberec... len teda nad tým stále uvažujem, že ako to vníma on, alebo skôr ako to bude vnímať keď bude medzi rovesníkmi vidieť niečo lepšie... nechcem aby bol nešťastný.
@syslik81 to by sme radi 🙂 verím, že to situácia dovolí... len myšlienky plynú a niekdy je to ťažké "nechať tak", hlavne keď tu vidím, ako to majú ostatné rodiny pekné a ja by som mu tiež chcela dopriať ❤

na mojej dcére vidím, že by jej stačila detská izba až od veku cca 9-10 rokov. Mala ju aj predtým, ale aj tak bola stále s nami v obývačke, všetky hračky pri nás, keď začala školu tak som jej tú detskú komplet zariadila, aby mala všetko potrebné, písací stôl ad., ale aj tak si úlohy robila pri mne v kuchyni, v detskej si ich robila len vtedy keď som tam ja s ňou sedela. Čiže ono je to o tom, že tie deti potrebujú cítiť, vnímať prítomnosť a blízkosť dospelého, alebo potom je už situácia iná ak majú staršieho súrodenca, ale jednoducho potrebujú mať niekoho vedľa seba či už pri hraní či učení, aspoň do toho veku ako som písala vyššie. Detská izba je výhoda skôr pre rodiča, že tam nastrká hračky, že tam šupne deti aj s kamarátmi, aby bol kľud, ale dieťa ju v podstate do nástupu puberty nepotrebuje. Úplne mu stačí nejaký kútik, priestor v obyvačke a spať tiež mnohé deti chcú radšej pri rodičoch čo najdlhšie, pokým rodičia dovolia. Samozrejme aj medzi deťmi sú výnimky, ktoré sa rady hrajú samé, rodení introverti, ktorí potrebujú svoj kľud a samotu, ale je ich málo. Takže určite si netreba robiť starosti, inak dieťa ak už samé cíti potrebu vlastnej izby tak to povie, a potom môžte riešiť.

zvažovala by som kúpu väčšieho bytu. By som bola zvedavá ako spravíte, keď pôjde do školy. A čo najskôr by som zrušila spálňu a urobila z tej izby detskú izbu.

Dieťa do 3 rokov izbu nepotrebuje. Je fajn, ak má mamina kútik na hračky, prebaľovanie, detské veci. Ale dieťaťa sa tam samo hrať nebude. Moji začali do asi 4 rokov sa hrať aj v svojej izbe, prestali nosiť veci do obyvacky, no a školák už izbu skutočne potrebuje.

@sasa1310 aj ja by som zvažovala, keby si ho môžme dovoliť 👍

Aj ja mam dvojizbak a neriesim. Moji chlapci, 11 a 14, maju detsku a my s muzom spime v obyvacke. Ziaden problem

Kamoska vyrástla v 2-izbovom byte, rodičia jednu izbu predelili tak, že vznikli 2 maličké izby, ona v tej svojej malej bola ešte aj s bratom a spokojna. Mali tam postele a veci na učenie. Rodičia mali v spálni len postel a malu komodu. Šatník spravili v chodbe.
Teraz tam žije so synom, synovi dala obývačku, ona spi v tej rodičovskej a z tej detskej spravila maličkú obývačku prepojenú do kuchyne.

Dcéra má už 10 rokov, od 2 r má vlastnú izbu, fakt ako princeznickovsku mala, ale ani tam nespala, nie to že by sa tam mala hrať. Čím bola staršia tým menej sa zdržiavala v izbe. Vždy bola tam kde my. V obývačke lego, omaľovánky, puzzle, všetko. Keď som varila, bola v kuchyni. Keď prišli kamarátky, tiež bola pri nás, nikdy ju nezaujímala jej izba, mohla tam mať neviem čo. Ale sú deti, ktoré nie sú také kontaktné a chcú vlastný priestor.

Susedia bývali v 1izbovom byte piati - dvaja dospelí a 3 deti vo veku 8, 11 a škôlkar. Žili, ale že by to bolo pre niekoho z nich komfortné sa povedať nedá. Takže dá sa existovať všelijako 🤷‍♀️
Ak je možnosť, tak dieťa by určite malo mať svoju izbu alebo aspoň nejaký kútik oddelený od ostatných. V 2izb by som určite izbu nechala dieťaťu a rodičia v obývačke. Aj tam sa to dá vyriešiť buď rozkladacím gaučom alebo spraviť vyvýšené spanie, prípadne nejakou zástenou oddeliť nočnú a dennú časť. Pozri si niekedy Jak se staví sen (myslím, že sa dá aj na nete v archíve), tam často prerábajú malé priestory a vždy super, určite nájdeš inšpiráciu.

Mala som malicku izbu so setrou, prezili sme to. Ale v puberte by som veru sukromie uvitala. Moje dve dcery su zatial v jednej izbe, ale pochybujem, ze to takto ostane.

@sissy27 ďakujem za tip, pozriem si to... Ja už som dávnejšie dávala aj nákres izby, pred tým ako sme mu kupovali mini nábytok do kútika, no tu na MK mi nikto neporadil nič lepšie ako to rozložiť... teda okrem zrušenia spálne 😔 ale to vyvýšené spanie tiež nemusí byť zlý nápad 👏

napíšem ti z pozície dietata :D ked som bola mala, mali sme dvojizbovy byt, ja a rodicia. najprv som spavala s mamou v posteli v spalni, otec v obyvacke, cez den som sa hravala v tej spalni, neskor bola spalna akoze pre mna, mala som tam svoju postel a vsetky veci, vecer tam akurat spavala mama vedla mojej postele na takom roztahovacom matraci a otec spaval v kuchyni. no lenze v tej spalni bol balkon kde otec chodil kazdu pol hodinu fajcit, takze ziadne sukromie,vkuse otvoreny balkon a smrad. no a neskor ked som bola uz na strednej, spalnu mali rodicia a obyvacka sa ako keby nabytkom predelila na dv casti,ale aj tak tam otec vkuse bol nalepeny na tv, ani dvere som tam nemala...takze mne nejaka vlastna izba velmi chybala co si pamatam uz od malicka..

No hej,máme spálnu 25m2. Ale ideme sa sťahovať, takže 2 izby v novom budú ako táto jedna čo máme teraz haha

Ako dieťa si pamätám že sme s rodičmi bývali na internatnej bunke a boli sme traja súrodenci...takže katastrofa...spálňa spojená s detskou a obývačkou dokopy...kým naši nepostavili dom...ale ani v dome nám neurobili viac izieb, všetky tri deti sme mali jednu mini izbu...a tak som túžila po vlastnej...