Ahojte, každým dnom cakame druhý prírastok a nám až teraz došlo, že večerné spanie vôbec nemame domyslene a nevieme, kde poskladať postielku🤦🏽♀️ S dcerou sme fungovali tak, že okolo 18tej som ju dala spat do detskej izby(bola na monitore dychu a videokamere) a my sme si s mužom robili svoj program v druhej izbe(obyvackospalni). Vecer som si šla k nej lahnut do izby(vtedy sme tam mali druhu manželskú postel) a keď sa zobudila v noci na kojenie, vzala som si ju do postele a už bola tak so mnou do rana. Dcéra má niečo cez 1,5 roka, spi síce celu noc, ale je strašne hakliva na hluk(po chodbe musíme chodit ako myšky, inak sa zobudi a zaspava aj vstáva tak, že sa hodinu sama v postieľke hraje, búcha s hrackami o prebalovací pult, či si vyprava, alebo spieva), takze asi spolu v izbe spat nebudu môcť, lebo by sa vzajomne budili. Muž má v našej izbe pocitac, pracuje najma vecer, niekedy aj do jednej-druhej v noci, keďže jeho praca zavisi aj od zámoria, nevie tu pracovnú dobu ovplyvniť, takze nevie byt v izbe ani s jednym dietatom, aby ho nerušil stukanim... Rozmyslam, že ho presuniem do kuchyne s tým, že spat pôjde k dcere do izby a ja budem s dietatom v našej spálni. Lenže neviem si to úplne predstavit, že tým pádom s dcerou už od nejakej 18tej budem musieť byt zavretá v detskej(teraz chodi spat až po 22hej od kedy sme mali problem so zubami) a s mužom budeme spolu malo. On keď je teraz na pocitaci, tak dcéra za ním príde, ja sa s ním rozpravam, jeho to pri praci neruší, ale keď bude zavrety v kuchyni, tak ja, ani dcéra s ním nebudeme(kuchyňa je mala, všetci traja sa tam nenasackujeme) a to bude dcéra robit cirkus, že chce ist za ním... riešením by bolo ešte dávať dieťa o tej 18tej spavat do detskej, lenže budem mat len jeden monitor dychu😕ako ste prosím riešili spolunažívanie v takom malom byte s dvoma malými detmi?
@matapo Ano, plánujeme dom, kde bude mat každý vlastnú izbu, len sme v štádiu plánovania projektu, stavat sa začne najskôr na budúcu jar, čiže do dvoch rokov minimálne musíme vydrzat tu v tomto najkritickejšom veku. A s dcerou je dosť problem, boli sme teraz v decembri na dovolenke, brali sme jednu izbu a to sme nemohli mat zapnutú ani telku, ani slovo si povedat, lebo hneď bola na nohach, keď sme si ju dali vedľa seba, tak neoblezala 10 sekund, furt chcela ist “hopi” a mrncala. Takto je naučená na vlastnú izbu, že ju dáme spat, aj hodinu sa bude hrat s plysakom, ale nevymýšľa, neplace a sama sa uspi.. ešte mi to aj príde zdravsie, že zaspava v klude, nič ju neruší, nakoľko nie som moc zástancom toho, keď dieťa spi s rodicmi a ti v izbe pozerajú telku, svietia lampou, lebo tieto vzruchy narúšajú spanok, takze mi nepride ani zdrave, aby bol muž na pocitaci počas zaspávania jedného z deti..
my sme fungovali niekoľko rokov v jednej izbe s 3 deťmi...2 deti v manželskej a jedno malinké bábo v postieľke vedľa mňa....monitor dychu som nikdy nemala. Prebaľovací pult tak isto nie....deti som prebaľovala na posteli....Možno keby si ho odstránila tak máš viac miesta v izbe...
Známi tiež bývali dlho predlho s 3 deťmi v 2 izb. byte....vydržali. Len toľko že dá sa fungovat aj s 2 deťmi v 2 izb. byte....
inak malú slečnu ste si veľmi zle naučili.... budete poriadne obmedzovaní...
naša spáva cca od roka sama v svojej izbičke a svojej posteli....takže staršia v jej izbe a do obyvačky bábo...tam toho veľa nevymyslíš.....
@deti95060810 my miesta mame veľa v izbách, tam nejde o prebalovací pult. naša obyvackospalna má napr 24 metrov, len sa neda nijak predeliť vzhľadom na umiestnenie okien a dverí do izby, čiže si tu nevieme spravit ani uzavretý spací kút. S tou dcerou je to take dvojsecne, ano, je hakliva na hluk a našu prítomnosť, ale keď je sama v izbe, vie sa uspat bez pomoci a spi tých 12 hodín bez zobudenia od roka. Mám kamosky, ktoré uspavaju dve hodiny takto staré deti, takze si furt vravím, že dcéra je na tom z nich ešte najlepšie, že ju stačí dat do postielky s poprianim dobrej noci a už o nej nevieme.. mali sme dvoch susedov, čo tu fungovali aj s troma detmi, takze mi je jasne, že sa to dá, len rozmyslam, ako nás nakombinovať aj s mužom, aby sa každý čo najviac vyspal a bol čo najmenej ruseny😊
To takto podľa mňa dlho nevydrží. Každý potrebuje mať ten svoj kútik. Ja by som tiež popremýšľala nad možnosťou, či by ste sa nemohli presťahovať do väčšieho bytu
@janett_332 píšem, že ideme stavat dom, čiže teraz sťahovanie do väčšieho bytu zmysel nemá..
riesis zbytocne dopredu situaciu, ktora sa moze vyvinut uplne inak. z vlastnej skusenosti - pri druhom dietati jednak polavujes z narokov a musis riesit uplne ine veci ako pri prvom dietati ... za mna - starsia dcerka uz nepotrebuje monitor dychu urcite. mladsie babtko mozno bude spat ako drevo. ja pri mojom musim robit na pc, skratka sa inac neda. budi sa, ale nie na tukot klavesnice. starsiu dcerku by som nejako nestresovala, nepremiestnovala. skor si mimino zvykne na spanie v miernom ruchu (starsi mi spaval na stavbe, ked hucali stroje ... mladsi je citlivejsi, no nemozme okolo neho chodit po spickach, musime fungovat)
druhorodené deti väčšinou nie sú také háklivé ako prvorodené, lebo sa jednoducho nedá pri nich chodiť po špičkách keď okolo behá staršie dieťa. Samozrejme výnimky existujú, uvidíš, ako sa vám to celé vyvinie. Malé dieťa by som ja osobne nechala cez deň spávať v detskej izbe a v noci by som si ho nechala pri manželskej posteli, aby sa v noci zasa vyspalo staršie dieťa.
to je jasné že ak idete stavať dom tak zbytočne meniť byt...my sme tiež tak fungovali lebo sme stavali dom....
My sme byvali v 2-izbaku 4,5 roka a medzi babami mame 1,5 rocny rozdiel. Starsia bola sama v spalni od 8.mesiaca, lebo tiez bola citliva na zvuky a to sme teda ozaj od babatka "zvukovo" fungovali ako pred detmi. Ziadne chodenie po spickach, telka po tichu, ci sepkanie atd. Jednoducho bola taka.
Ked sa narodila mladsia, manzelsku postel sme si prehodili vedla gauca a postielku sme dali pred nu. Medzi gauc a postel sme si dali japonsku stenu z ikei, cez ktoru prechadzalo svetlo dalej do bytu.
Vsetko sa da zvladnut. Podla mna 2-izbak nie je vobec katastrofa. Kamoska zili v 2-izbaku 8-clenna rodina cely zivot. Nasi znami v garzonke 4-clenna rodina takisto cely zivot. Cely zivot myslim tak, kym decka poodchadzali kazdy po svojom...
Ja a muz mame 2 deticky mame 3 izbovy byt z velkym balkonom
Joooj neviem som divná asi ale naše deti spia aj keby som im pri posteli skákala ,príchod z pôrodnice vyzeral tak že sa dieťa nakojilo a ja som začala upratovať vysávať búchať kričať po starších nedokážem si predstaviť aby som pri deťoch musela byť ticho a nemienim to zmeniť ani pri našom štvrtom jednoducho dieťa si ozaj vie zvyknúť na hluk ,akože už teraz máme dom a jazdy svoju izbu ale aj v skromnejsich priestoroch sme dokázali fungovať viacery spolu a Home Office bol u mňa po každom tehu s nikto nikoho nevyrusoval asi sme divná hlučná rodina
monitor dychu si vies napr pozicat z poistovne ak ho chces. moj manzel si kupil najtichsiu klavesnicu na svete tiez to pomaha. lebo tiez robi v noci so zamorim atd. uvidis ake bude babo. aka bude dcerka.
...no v tak malom byte je to tazko, ale myslim ze to zbytocne vidis komplikovane a problemy aj tam kde nemusia vobec byt. Porozmyslajte nad vacsim bytom, lebo 4 clenna rodina a dvojizbovy byt, ako deti budu rast bude stale viac a viac tesno, kym su male je to zatial v pohode. nechaj si babatko pri sebe a aj muza, ved maly drobcek vacsinu casu prespi a nebude nikoho rusit, keby vas prepadli nejake kolikove place, no tak ho pojdes utisit do kochyne. Tak male babo hoc co len tak nezobudi, urcite nie mala sestricka kt. sa zobudi o nieco skor. A aj ona bude stale vacsia a vacsia tak nebude ani tak citliva na kazdy hluk a bude viac samostatnejsia, ked obe podrastu budu v izbicke spolu, ale napr. ja mam tri deti a kazde ma svoju izbu s velkou postelou, ale aj tak pokial sa dalo spali vsetky s nami, najstarsi syn do 2,5 roka kym ho nevystriedala sestricka, ale kedze nam ho bolo luto nechat len tak zrazu vo svojej izbe, tak sme mu kupili este postel aj do nasej spalne a ked prisiel dalsi surodenec (ten spi s nami doteraz) tak potom obaja starsi sli uz do svojich izbiciek, tym ze boli uz dvaja uz to lepsie znasali, uz boli aj vacsi tak im to prislo take normalne ze budu spat vo svojich izbach. Nikdy sa navzajom nerusili, ani nas, ani maly nas vobec nerusi a to ho krmim este niekolkorat v noci. Deti su velmi prisposobive.