Vyhľadávam samotu. Môže to mať z dlhodobého hľadiska na mňa zlý dopad?

@daniela099 nevyčerpáva Ta príliš práca?žiješ s rodinou?ja si myslím, že kontakt s kamarátmi je dolezity, ale keď Ti nechýbajú cez vikend tak v poriadku.Ved rob čo teba baví.

@daniela099 vitaj v klube 😁 Som na tom veľmi podobne. Ja mám samotu rada, dokážem byť sama so sebou. Som hypersenzitivna a samota je pre mňa niečo ako dýchanie - nevyhnutné k životu, inak som hrozne zahltena. Ja aj pracujem z domu, takže ani pracovný kolektív nehrozí. Chodím sa 2x do týždňa "socializovat" do väčšieho kolektívu a stačí mi to. Potom rada zase z vychutnávam kľud a ticho. A nemyslím si, že by to malo mať nejaký negatívny dopad. Práve naopak, som viac v kľude, menej stresu mám a cítim sa oveľa lepšie, ako keď som chodila denne do práce ( učila som), chodila som nesmierne vyčerpaná z toho množstva ľudí, hluku, chaosu. A čo si myslia ostatní mám ja hlboko v paži. Mam pár skutočných priateľov, ktorí vedia, že na koncert rockovej kapely s nimi určite nepôjdem a rešpektujú to. V pohode sa stretneme v kludnej kaviarni alebo ideme na turistiku a pod.

Introverti úplne pochopia o čom píšeš 😄 keď si nájdeš introverta priateľa bude to ideálne.. áno, pre extrovertov budeš troska divná, ale to je vlastne jedno, oni majú úplne iný pohľad na trávenie voľného času.. ale tým že celé generácie je vidno viac extrovertnych ľudí, lebo to je zase ich povaha, tak my introverti máme dojem že užívať si samotu je asi divné.. ale nie je.. sme proste takí..

Ja som tiež introvert a po práci kde je plno ľudí je najlepši liek samota.. je to základ našej povahy.. vieme sa baviť, vieme byť s ľuďmi ale potrebujeme nejaký čas keď sme sami.. niekto ho potrebuje menej, niekto viac, nič nie je správnejšie či nespravnejsie..

je to uplne v poriadku, ak si ten cas o samote nevyplnias prezeranim soc.sieti a internetu, ale naozaj si uzivas samotu, prechadzky v prirode a ten cas osamote je pre Teba dolezity, neriesila by som, ci sa niekomu zda, ze je to cudne. to ako sa citis Ty, vies sama, nezalezi na tom, ci spadas do "sablony" normalnosti niekoho ineho. prave naopak, ocen samu seba za to, ze dokazem rozlisit to, v com a kedy sa citis dobre

čím som staršia, tak som na tom rovnako. Z času na čas mám chuť na spoločnosť, tak zavolám kámoške a ideme na kávu. V práci som s ľuďmi, doma rodina, keď idem cvičiť, kopa žien, všade niekto, tak keď idem aspoň na prechádzku, behať, alebo wellnes, idem niekedy sama. A doma sa tiež niekedy zatvorím do spálne a počúvam podcasty alebo si čítam, vyplňam krížovky . Mám rada ticho, samotu.

Mozes kaslat co si o tebe myslia ini....zariad sa aby si bola spokojna. Akurat partnera si najdi podobneho, lebo inac to bude trapenie pre obe strany.

@daniela099 Žiadny dopad to na teba nebude,každý máme byť sami sebou,a robiť to čo nás robí šťastnými. Negatívny dopad na teba by bolo naopak ak by si sa nútila do niečoho čo nechceš. Si úplne v poriadku. Ja tiež milujem byť sama,na prechádzku sama so sebou je balzam pre moju dušu. Nevyhľadávam spoločnosť iných ľudí nechýbajú mi ľudia,kľudne by som žila na opustenom ostrove,a vôbec ma nezaujíma čo si kto myslí čo je"spoločensky prijateľné". Ja sa tiež nesudim neriešim druhých. Nech si žije každý ako mu je to milé.

u mňa to ide s vekom, tiež nevyhľadávam spoločnosť, dokonca nerobíme už ani rodinné oslavy, čo som pretým mala rada, aj grilovačky atd...pocas týzdna som s inymi ludmi viac nez dost, ledva čakám na koniec týždňa aby sme boli sami doma, keď aj niekam ideme tak len spolu s mužom a synom...je mi jedno, kto si čo myslí, muž je tiež introvert a už nás začali otravovať aj večné pozvania na kadejaké rodinné akcie, už nás ani nevolajú, lebo vedia, že neprídeme, nám to tak vyhovuje..a tiež nám prekáža, keď k nam niekto príde, proste je to také naše súkromie..za divnych sa nepovazujeme..

Som pol na pol introvert extrovert, ale vekom som si uvedomila, že je to o ľuďoch, pri kom som otvorená. V práci mi doslova vadí, že ,,kolektív očakáva" extroverciu. Stačí mi pracovná interakcia. Neriešim, kto si čo o tom myslí. Tiež vyhľadávam samotu. Keď mi ľudia sadnú, tak viem byť aj extrovert, lebo viem kto za to stojí. Inak si užívam samotu.

joj nie, ja mám najradšej prechádzky osamote, mala som úplnú paniku keď sa ku mne chceli pridať susedky so psíkom roztrúsené po sídlisku, preto som čo najrýchlejšie prchala sa prechádzať na kraj mesta mimo civilizácie 😀 radšej som stretla diviaka než susedov 😀 po narodení syna sa to trošku zmenilo ale stále mám rada a vyhľadávam samotu, len už je tu niekto kto ma potrebuje a s kým trávim čas radšej než sama 😍

Super, ďakujem veľmi pekne za reakcie 🙂 vidím, že nás tu je takých viac. Otázka na vás ešte znie, ako to komunikujete, ak sa napríklad nechcete zúčastniť akcií typu firemný večierok, väčšia oslava, nejaký spoločný večer atď? Mne to nie je úplne príjemné napríklad svojim nadriadeným vysvetľovať že som introvert a že takéto akcie nevyhľadávam. Ako teda slušne odmietnuť? Ako to komunikovať s kamarátmi, ktorí to skúšajú znova a znova a stále vás týmto "bombardujú"?

@akvi Ako keby som toto čítala sama o sebe 😀 ja pracujem našťastie len v malom kolektíve, ale aj to je na mňa niekedy už moc, no viem, že väčší by som nezvládla a necítila by som sa dobre. A čo sa týka kamarátov, tiež mi stačí, keď sa s nimi stretnem len občas 🙂

@daniela099 ja normálne poviem, že som introvert a nemám rada také akcie.. že raz pôjdem, ale nie teraz 😄 od určiteho času mi vždy najlepšie vyjde to, keď úprimne poviem ako to naozaj vidím a cítim. (Ja mám napríklad kamarátky extroverky všetky.. a často sa stane že na kávu čo občas chodím chcú dotiahnuť niekoho nového.. to tiež prežijem ale úprimne im vždy vravím že to fakt nemám rada.. keď už na kávu idem tak mi fakt prekáža že tam je niekto koho nepoznám.. to je zase taky moj problem)

ja som už na pohovore povedala že som introvert čo s ľuďmi vychadza, takže to už kolegovia vedeli keď som prišla.. už niekoľko krát sa mi stalo že mi mnoho ľudí povedalo že tak vôbec nepôsobim, lenže to je zase to presvedčenie že introvert musí byť automaticky utiahnutý.. lenže to tak nie je, introvert len nemusí byť vždy a všade a ku všetkému sa vyjadrit..

@jana_eyre_2 áno, mala som v minulosti priateľa extroverta a mala som neustále pocit, že ma do niečoho tlačí, že nerozumie tomu, ak niekedy chcem zostať sama atď. Ja som sa mu prispôsobovala a strašne ma to vyčerpávalo, už som niekedy mala pocit, že sme ako siamské dvojčatá, že všetko musíme robiť spolu a stále byť spolu a že dokonca sa ma snaží dotlačiť aj do takých činností, ktoré mne nie sú úplne príjemné... (reakcia ešte na ten prvý príspevok)

@daniela099 na večierky chodím, zase nie som úplný asociál 🙊 niekedy je fajn sa aj troška premôcť lebo iba vďaka tomu sa posúvame vpred. ani učiť sa mi kedysi nechcelo a teraz oceňujem, že som si to odsedela a odučila sa na rozdiel od iných, ktorí behali po vonku a dnes sa čudujú našim finančným rozdielom. podobné to bude aj kolektívom - aby ťa úplne neodpísali. to asi nechceš a máloktorá práca to umožňuje, vždy je tam nejaká socializácia, nič netreba preháňať 😉

@daniela099 áno aj ja som mala extroverta priateľa kedysi a bolo to dosť vyčerpávajúce.. najmä to, že on vôbec nepochopil že jeho mnoho priateľov s ktorými sme mali stále traviť čas mi proste nevyhovovalo.. on bol taký že stále s niekým niekam, furt rozprávať.. bol moj prvý vážny vzťah, ale to vôbec nefungovalo.. paradoxne kamarátky mám vždy extroverky, ale partnerov som už potom mala vždy introvertov.. aj môj muž je introvert takže si úplne vyhovujeme.. deti máme tri, jeden z nich je extrovert.. niekedy premýšľam či to má tazsie on alebo my 🤣

Je to normálne, ale áno, budeš pre mnohých za čudáčku. Pracovné večierky som sa vždy premohla, ber to ako súčasť práce. Žiaľ z môjho pohľadu je pre mňa táto črta nevýhodou najmä v pracovnej oblasti, kde je dnes dosť kladený dôraz na extrovertné správanie a to aj na pozíciách, kde vôbec nie je potrebné. Predpokladám, že máš problém aj s networkingom. V súkromí mi to problém nerobí, mám pár blízkych, stačí mi. Manžel je mierny extrovert, ale úplne sa mi prispôsobil napr. v tom, že na dovolenky chodíme len ako rodina. Raz sme v začiatkoch boli s jeho kamarátmi, v pohode ľudia, ale ja som prišla domov namiesto oddychu totálne psychicky vyžmýkaná. Pochopil a fungujeme dobre.

@daniela099 na tie večierky z práce som chodila, ale vždy som zostala iba na nevyhnutný čas, alebo podla toho, ako som sa citila...potom som sa vyparila domov...a ked som naozaj nechcela ist, tak som sa naucila odmietnut priamo a nevysvetlovat dôvody, proste nepridem, nevyhovuje mi to, alebo mám niečo ine a bodka..

@daniela099 ja to už komunikujem úplne otvorene. Normálne poviem, že ma to vyčerpáva a že ďakujem za pozvanie, ale nezúčastním sa. Alebo občas sa zúčastním, ale len tak, že pridem na chvíľu. My mávame vlastne len jedno veľké stretnutie a to trvá tri dni. Zvyknem prísť na otočku, pokecam chvíľu s kolegami a potom prcham domov 😂😅 A školenia a pod. zvládam v pohode, tam je ticho, sústredím sa na to, čo sa školí a aj keď som potom vyčerpaná, tak tak inak, nie z ľudí, ale z množstva informácií a to je ok, to viem, že len potrebujem spracovať. A zo mňa si niektorí robia aj srandu, ale takú milú srandu, nič vyslovene že posmešné, lebo ja si vlastne zo seba tiež robím srandu. Cítim sa v tom dobre, viem, že všetci vedia a berú ma tak, ako to je. Je to lepšie, ako to tajiť a vkuse sa vyhovárať na vymyslené dôvody.

Ide o to, ako to odkomunikovať, aby si ľudia, ktorých sa to týka mylne nemysleli, že nimi pohŕdam alebo niečo podobné alebo aby ma to nakoniec nestálo kamarátstvo s nimi lebo môže sa stať, že si ich takto časom od seba "odoženiem". Každopádne, ďakujem za všetky vaše príspevky do diskusie, ste všetky veľmi zlaté 😉

@daniela099 Normálne poviem pravdu. Premna úprimnosť znamená veľa,keď chcem pravdu tiež sa ju snažím dať. Úprimne poviem že ďakujem za pozvanie,ale neoblubujem vatsiu spoločnosť,som introvert. Toto si musíš v sebe vyriešiť vidím že nemas,a trápi ťa názory druhých ohľadne seba. Keď sa prijmes takáto aká si nebude ťa trápiť keď niekoho odmietnes. Daj si otázku ako si pre seba hodnotná,lebo keď chces uprednostniť iných na úkor seba,a bojíš seba dať na prvé miesto tak na tomto musíš predovšetkým zapracovať. Nie je barom vôbec nič zle ak zvolis seba,tak to má byť

Píšeš o mne ? 🤭🤭

@jana_eyre_2 áno, ja to tiež nemám rada, ak sa s niekým dohodnem a snaží sa do partie dotiahnuť niekoho ďalšieho, koho nepoznám, nemám rada takéto nasilu zoznámenia, necítim sa vtedy vôbec komfortne. Minule ma kamarát pozval na večer spoločenských hier u seba, kde "pozbieral" svojich ďalších kamarátov a kde by som nikoho okrem neho nepoznala, no hádaj ako som zareagovala? 😀

@jarnajar tiež som raz absolvovala podobnú dovolenku, kde sa môj (teraz už ex) priateľ bez môjho vedomia dohodol, že sa na danom mieste stretneme s jeho kolegami, ktorí zhodou okolností v tom čase tiež dovolenkovali neďaleko. Takže som dobrovoľne nasilu musela tráviť čas na dovolenke aj s ľuďmi, ktorých som vtedy videla prvýkrát v živote. Vôbec som si to teda neužila tak ako by som chcela 😕 naopak, on bol z toho celý nadšený.

@zuzanka.zuzu presne toto isté by som spravila aj ja, niekedy sa tiež ľuďom vyhýbam oblúkom 🤣 tiež nemám rada také tie nasilu konverzácie alebo keď sa ku mne niekto snaží votrieť 😀

@jarnajar ty si o tom aspoň dopredu vedela a mohla sa na to psychicky pripraviť 😀 my sme dorazili na miesto a vtedy mi to oznámil ako hotovú vec, že budeme tráviť čas spolu s jeho kolegami pretože sa dozvedel, že sú neďaleko nás ubytovaní 🤣

@luccija v práci tak v norme, striedajú sa obdobia, kedy je toho viac s obdobiami, kedy je relatívny kľud. Bývam sama, s blízkou rodinou sa navštevujeme raz za mesiac, keďže sme asi 500 km ďaleko. Kamarátov veľa nemám, ale stretávam sa s nimi tiež len len občas (väčšinou už majú svoje rodiny a ani z ich strany už nie je toľko času ako predtým).

mam to rovnako....a som spokojny... ked si dusevne zo sebou vyrovnana tak to neries...

Podobne ako u mna, energiu si dopĺňam tichom, samotou, stisenim v prírode, sama so sebou. A naopak vyčerpáva a vysiluje ma keď v niečom nemám system, hluk, chaos, bezvyznamne recnenie" len aby rec nestala". Je to v poriadku.