Ahojte. Viem, ze je tu kopec ludi ktorí chodia/chodili na terapie. Všimli ste si na sebe zmeny správania? Mam za sebou len prvé sedenia a pociťujem na sebe, že mam chuť kopec ľuďom proste vynadať od nervov, som nervoznejšia a niekedy aj dosť drzá.
Máte s týmto skusenosti? Je to normálne?
Ano je to normalne, ked sa uvolnia niektore emocie, moze to vyzerat vselijako, niekedy je to aj divocina, potom sa to utrasie.
@petamich riešim traumu (celkom dosť vaznu), ktorú som v sebe drzala roky.. teda nie úplne držala, ale pred polrokom sa vyplavila a až teraz keď som si to začala uvedomovať, pomaličky spájať tak som prišla na to ze mam problém a začala som chodiť na terapie.
@marianarem
@petamich len je to ťažšie vysvetliť ľuďom, preco som taká aká som.. ja som bola celkovo pred tým kľudná, vtipná atď.. proste opak, bola som spokojná sama so sebou a odkedy sa to objavilo som sa úplne zmenila a teraz počas týchto terapiach som uuuplne iná..
na toto je vhodné opýtať sa svojho psychológa, či sú tieto emócie normálne a v poriadku. ťažko to tu rozlúsknu ženy na MK, hoc by boli aj psychologičky, ak presne nevedia, o čo sa jedná a v akom duchu terapie prebehli. osobne si myslím, že áno, svojím spôsobom môže ísť o akési uvoľnenie tvojich pocitov. ale nie som psychológ. takže na najbližšom sedení sa s týmto zdôver psychológovi a ten ti odpovie.
Môže byť, že si nastavujes hranice, ktoré doteraz chýbali. Nedovolis už to čo si dovolila kedysi a reagujes inak na podnety, ktoré ich prekračujú.
@lonely66 zajtra man terapiu, tak sa jej opýtam 🙂
@bbshop cítim sa úplne akoby som už polroka mala krámy.. emócie, plač, hnev, nervozita, som drzá často... velax sa aj držím aby som nevravela niečo čo môžem časom ľutovať.. proste ach
Urcite sa porozpravaj s psychologom/gickou, ze taketo zmeny si si na sebe vsimla a ako s tym pracovat a ako to spracovat. Ak riesis tazku traumu, je to podla mna celkom prirodzena reakcia, terapiu riesis podvedome aj ked uz na nej nie si, mozno nastava u teba zmena....
Drzim velmi paste
@petamich veľmi ďakujem ♡ prečítala som so váš komentár a už plačem ♡
Podľa mňa je to prirodzená reakcia a mnoho ľudí to tak má keď sa na terapiach začnú otvárať staré rany a pomaly liečiť a nastavovať nové hranice.
Áno, ale myslím, že nie po prvej terapii.Mna aj psychologicka upozornila, že na začiatku sa môže stav docasneu zhoršiť, lebo sa rypeme vo veciach, ktoré nie sú príjemné.Vzdy sa ma pýtala aj na sny aké sa mi snívajú.
@petamich ty si prchka?to by som si nikdy nemyslela práveže tvoje odpovede sú vždy na úrovni, pokojne a trefne
Normalne povedz ludom, na ktorych ti zalezi, ako to je. Ze sa ospravedlnujes, ale prechadzas si tazsim obdobim, riesis veci z minulosti a ako sa to v tebe uvolnuje, tak niekedy si s tym nevies poradit, hoci nechces nikomu zle. Ono sa to naozaj nakoniec ustali, nie je to navzdy.
Obrazne sa to da prirovnat k tomu, ked napriklad spravis na rieke priehradu a ona nakoniec nevydrzi tlak a praskne. Tak nejaky cas je kalamita, ale neskor sa tok vody ustali a rieka dalej kludne tecie.
@luccija no bola to moja 2.terapia ale otváranie ran začalo už skôr.. cize tie terapie možno nemajú na to až taký vplyv, možno len ja si to s tým spajam🙂
@petamich a pomáha?🙂ja som taká istá mne povedal muž, že som prototyp rypaka🤣žiaľ, som taká istá a, keď idem k rodičom a sledujem ich komunikáciu, tak som verná kópia mamy.Tak, ale ventil je potrebný, ale ano muž je skôr tichší a ja, keď vychrlim všetko zle aj dobre, tak ma pocit, že je toho vela
@luccija 😵💫😃 neuveris ale my to mame presne rovnako, ja som tiez verna kopia mojej mami, dve rovnake sme (skoda, ze aj tu jej postavu som nepodedila, len povahu som musela) a moj muz je introvertny mediacny typ a on len pozera a nechape a ked som si uvedomila ako po spickach chodi obcas, tak prisiel cas na terapie a podla mna funguje ale teda narocne to je a je to fakt asi na dlho
Podľa mňa je to dobré. Nechaj tie emócie prejsť. Iba ich pozoruj. Nesnaz sa ich ovládať.
AUTOR
áno, po niektorých sedeniach sa otvorilo, čo trošku spalo, a bolesť a hnev vyšli na povrch a mala som chuť zastať sa seba samej po rokoch a vynadať. postupne boli sedenia rôzne po niektorých som sa cítila dobre, po iných neutrálne, podla toho, na čom sme pracovali a ako, a aké citlivé to bolo. Velkú zmenu som si všimla po cca 2 rokoch,
zrazu veci, ktoré ma vedeli stiahnuť dolu do stresu a trápenia a špirály na dno, zrazu už tak neboleli, vedela som nad nimi mávnuť rukou. 🙂
Neviem, co na tej terapii riesis ale pokojne to moze mat taky efekt ak sa uvolnuju emocie 🙂 ja zasa prave naopak, som velky cholerik a pomaha mi to ovladat emocie a riesit veci, ktore ma zbytocne vytacaju, takze u mna naopak