Strach, že zomriem pri dopravnej nehode
Prosím o pomoc, resp. radu, to je jedno - aj keď len názor. Pred 8 rokmi som mala vážnu dopravnú nehodu, z mojej strany absolutne nezavinenú. Bola som čistý štatista. V 100 km/hod rýchlosti som sa zrazila s protiidúcim autom. Šofér si myslel, že je na diaľnici, šiel v ľavom pruhu ale bol v protismere. Z úrazov som sa liečila tri mesiace. Bol to pracovný úraz lebo sa mi to stalo počas pracovnej doby. Robila som vtedy ako Key account manager. V jednom kuse na ceste, 5-6 tis km mesačne. Po havarii som sa strašne bala sadnúť do auta, ale musela som to prekonať kvôli práci. Odvtedy už pracujem inde, ale teraz pre zmenu dochádzam denne 50 km tam a späť po okreskách. Pred 3 týždňami som mala ďalšiu nehodu - na kruháči mi kamión nedal prednosť. Nosím taky golier na krčnú chrbticu, ale moja psychika utrpela viac než telo. Už nechcem tolko jazdiť. Bojím sa, že do tretice už na tej ceste zahučím. Najhorsie je, že to neviem nijako ovplyvniť. Ja jazdim zodpovedne, podla predpisov, naozaj ohľaduplne a za 20 rokov už mám za sebou aj dosť km. Problem je v tom, že v meste, kde bývam prácu nájsť neviem. Neviem čo mám robiť. Bojím sa.. 🤕😢
chápem ťa :( a keby si to úprimne povedala zamestnávateľovi, že máš tento problém či by ti neponúkol v rámci firmy niečo iné?
@1angelika čo mi ponúkne? Ved tak či tak sa do tej roboty musím nejako dopraviť.
aha tak, ja som myslela, že v rámci výkonu práce musíš šoférovať, prepáč zle som si prečítala.
@1angelika v pohode, nič sa nedeje. Len ja už som zufala. Bojim sa už na ceste, ale v meste kde bývam sa s mojou odbornosťou uplatniť neviem. 😢
jedine nejakú terapiu , odblokovať toto, skús si prečítať niečo o terapii RUŠ. Ak na takéto veci "neveríš" tak jedine skončiť v práci a hľadať si inú..každý deň byť v strese to ti škodí viac ako keby si mala prácu mimo svoj odbor...
nemozes robit HO?
@1angelika na terapiu k dopravnému psychologovi som chodila. Vtedy som to viac-menej prekonala - ale rešpekt pred soferovanim uz ostal. No teraz sa mi to znovu oživilo.
@beckinka keby som mohla tak by som robila. Ale musim byť v kancli
psychológa som nemala na mysli...skús si pozrieť to čo som ti napísala..dá sa akejkoľvek traumy zbaviť..
Ahoj, neviem pomoct, ale silno sucitim. Nam sa tiez stala v zivote situacia, ktoru sme netusili ze sa nas moze niekedy tykat, odvtedy mam uzkosti, tazko spavam, su dni ked sa neviem na nic sustredit. Horsie a lepsie obdobia. Proste po tom ako sa to stalo sa mi odblokovala ina dimenzia strachu, ktora predtym vobec nebola a stale sa len ucim s tym zit... je to narocne. Ked mam lepsie obdobie, tak si hovorim, ze predsa sa nic nedeje, ak by aj nieco malo prist, budem to riesit ked to pride. Teda zostavam v pritomnom okamihu, ktory je bezproblemovy. Silno drzim palce nech scenare v nasich hlavach sa nikdy nenaplnia a postupne odidu.
Potom ostava moznost prestahovat sa blizsie k praci. Dochadzanie je nic moc aj keby si nemala traumu.
Súcitím, mám to podobne