Pomoc pri strese
Ahojte žienky,
rada by som sa trošku i pozdielala, ale zároveň poprosila o radu, prípadne inšpiráciu.
Chodím už nejaký rok na terapiu, mávam ju sporadicky a včase mimo nej sa zanedbávam. Akoby ste mnohé uviedli, nemám sebahodnotu. Mnohé veci sa mi vyjavujú až v posledné obdobie a je to celkom bolestné. Môj doterajší život, akoby ani nebol pravda, resp. ja som ho akoby žila v nejakej ilúzii o sebe. Teraz na mnohé prichádzam, študujem, ale praktizovať mi nikdy nešlo. Mávam obrovský strach, napríklad z opustenia a zavrhnutia, preto ostávam i momentálne v nikam nesmerujúcom vzťahu. Posledné obdobie si všímam, tak ako doteraz nie, že ma hocikedy počas dňa prepadne obrovský stres, strach, bez zjavnej príčiny, alebo z domnelej príčiny, že sa napríklad priateľ na mňa hnevá. Viem, už dnes, že to má korene v minulej skúsenosti a kúpila som si i mnoho kníh, vrátane knihy Telo si pamätá, myslím, že by som v nej mohla nájsť čiastočnú pomoc. Máte niekto skúsenosť? Ako ste sa napríklad vyrovnávali s takýmito pocitmi Vy? Náhle prepadnutie stresom, strachom. Užívate i nejaké preparáty/vitamíny? Využívate i stravu? Ja už rozumiem, že doteraz som len utlmovala nepríjemné pocity. Zajédala som ich (vznik PPP), alebo som si dala alkohol, alebo tabletku. Už teraz viem, že to moje problémy neriešilo len odďalovalo a nabaľovalo. Dnes už ani neviem, aké mám hodnoty minerálov a stopových prvkov v tele, akú mám napríklad chémiu v mozgu. Sú to roky nabaľovania. Už aj nesúdim ľudí, ktorí upadli do nejakých závislostí. Väčšina ktorých poznám sa snažili len utlmiť nejakú bolesť. Ešte neprišli na to, že práve to je cestou do pekla. Ja to už dnes viem, len akuát neviem z toho von (prax) a moje telo reaguje. Reaguje stresom, strachom a to ma zakaždým paralyzuje. Ďakujem za každú skúsenosť, prípadne odorúčania na ďaľšiu literatúru, stravu, vitamíny.
prestan pozerat televizne noviny, citat vacsinu bulvarnych novin a stres sa ti zredukuje ;)
@veltraud Ďakujem. Prvé vety ohľadom scenárov som celá ja.
Ahoj.presne viem,co prezivas.a ako si napisala,korene toho,ako sa v dospelosti citime,reagujeme,rozmyslame maju svoj povod v detstve.fungujeme na zaklade naucehych vzorcov.To ze reagujes strachom,stresom,je pricinou nenaplnenych potrieb v detstve.ja si vela z detstva nepamatam,ale mala som stale akoby pocit,ze musim byt v strehu.Citila som sa opustene,akoby som nikam nepatrila.u nas sa netolerovali negativne emocie,nenaucila som sa ich spracovavat,iba odsuvat.a ako pises,ano dopadlo to az tak,ze som tu bolest zacala zalievat alkoholom.stala som sa zavislou,dvakrat som sa pokusila o samovrazdu,2x som skoncila na lieceni.po druhom lieceni,som si povedala,ze musim radikalne zmenit svoj zivot.rozviedla som sa nasla si jednoduchsiu pracu,zacala chodit kazdy tyzden na klub abstinentov,...Snazila som sa veci,ktore mi prekazali,a ktore mi sposobovali stres, eliminovat ako sa len da.ale je to velmi tazke.kazdy jeden den bojujem...a predsa som sa vcera po 9 mesiacoch napila.som zo seba sklamana,vsetci okolo mna su nahnevani,a to mi priveľmi nepomaha.paradoxne mi najviac podpory poskytol moj exmanzel.dufam,ze to bol len skrat,a zacnem od znova.Ak ti mozem poradit,hladaj pomoc.kdekolvek.rozpravaj o tom co citis,musis to zo seba dostat von.vsetko povedat aj to,co bude druhemu neprijemne,co sa mu nebude pacit.na prvom lieceni,mi povedali,ze mojim zakladnym problemom je,ze v sebe dusim hnev.nevedela som sa ani nahnevat,kricat,branit sa.vaetko to sa postupne musim naucit,vazit si samu seba a mat sa rada.Ja beriem aj AD,plus mam tabletky na akutne stavy....ale vidis,nezvladla som to aj tak.takze viem,ze to nie je lahke,a lahsie je robit veci tak,ako sme nauceni.Tie knihy su dobry napad.mne velmi pomohla kniha Ked detstvo boli,a tiez autogenny trening-to je tiez cvicenie sna sebauvedomenie sa a dychanie.Joga je tiez super.a pravidelny rezim.Ak by si sa chcela porozpravat,kludne mi napis spravu.
@luciaka123 moja draha, hlavne sa na seba nehnevaj, netrestaj sa. Ok, spravila si "chybu", mozno si to prave v tej chvili potrebovala. Nie sme stroje, nerobime vzdy vsetko ako z ucebnice. A to je v poriadku. To nas uci, posuva. Velmi drzim palce, nech do toho opat nespadnes. Hlavne sa nebicuj a ODPUSTI SI (vsetko) <3
Ahoj, napisem ti k tomu moj pohlad. Byvala som extremny streser, taky ten uzkostny. Cokolvek sa dialo, vzdy som si v hlave spravila milion scenarov, od zleho k najhorsiemu. Skryvala som to za to, ze ked sa pripravim na najhorsie, a dopadne to lepsie, bude to super a nebudem sklamana. Lenze, stalo ma to vela energie a hlavu som si zahltila tym "zlym". Bola som na preventivke a riesila som aj toto. Uplnou nahodou mi prisli na histaminovu intoleranciu. Nevravim, ze to je/bolo len z toho, ale myslim si, ze to malo vplyv. Odpozorovala som si jedla, ktore mi nerobia dobre. Mimo toho som zacala intenzivne pracovat s dychanim. Ked idem do stresu, myslienky, uzkosti, alebo v nej uz som, sadnem si a davam si vazne dlhe nadychy a vydychy, kludne na 8-10 dob. to ma donesie do pritomnosti, nemyslim na minulost, ani na buducnost. Vravi sa, ze vsetko, co robime, robime bud zo strachu alebo z lasky. Ked nieco citim, ze ide zo strachu, snazim sa to otocit na tu "lasku", A extremne mi pomohla joga, najprv cisto fyzicky, potom aj s tym dychanim, uvolnovanim, meditaciou. Treba najst ten balans, ani strach nie je dobre uplne eliminovat 🙂