Dobrý deň, ani neviem ako to popísať, no bojím sa všetkého čo súvisí so zdravím. Nie jednej konkrétnej veci, všetkého. Už len desivé sny, čo mám. Ležím v nich v nemocnici, neviem sa vôbec pohnúť, je mi zle, vedľa hnusne bliká sanitka. No som tam sama, plačem tam, chýbajú mi deti,bojím sa. Strach ani nie je to správne slovo, skôr stupňujúca sa úzkosť. Zobudím sa spotená, rozplakaná, vydesená a bojím sa už kvôli tomu aj spať. To vedie k myšlienke, málo spím, dostanem rakovinu. Stačí mi vidieť modrinu, kľudne aj vedieť presnú príčinu, a už mám paniku, že je to určite leukémia. Nedávno ma len raz pichlo v hrudi, a ja som chytila takú úzkosť, že to je určite infarkt, že som s tým šla na pohotovosť! Lenže tu sa to nekončí. Okrem chorôb ma desí aj liečba. Keď som chorá a mám brať lieky, neviem si tabletku zobrať. Nech sa snažím ako chcem, minimálne polhodinu mi trvá ju vôbec dať do úst. Potom chytím zas paniku a neviem ju prehltnúť. Tlak si napríklad vôbec neviem merať doma, tak sa bojím výsledku, že si proste netrúfnem.
Fakt ma to dosť obmedzuje, nedá sa s tým pracovať? Je to vôbec normálne? A keby je to fóbia, ako ju mám zvládnuť, keď si netrúfnem brať lieky? Ďakujem
Pracovať sa dá, smer kvalitný psychiater a psychoterapie. Najprv musíš riešiť mozog.
Ja to isté
@gabika029 A ako to prosím riešite?
Normálne to rozhodne nie je. Hipochondria je očividne jediná choroba, ktorú si nikdy nemala... 🙂 Nemyslím to posmešne, sám som bol taký.
Každá krv z nosa bola hneď rakovina ( a Mudr. Google ti to aj potvrdí), každé pichnutie v riti boli hemeroidy, každý tmavý moč bol u mňa jednoznačným príznakom hepatitídy, minimálne typu C (po ktorej nasleduje rakovina pečene, alebo aspoň cirhóza), atď atď... veľmi dobre viem, ako sa cítiš.
A teraz ti poviem jeden citát: Najlepší liek na všetky choroby sveta, počnúc sopľom v nose a končiac rakovinou - si ty sama. *
* Čiže tvoja imunita, tvoja psychika, tvoja hlava.