Zmiešané pocity
Ahojte potrebujem sa len vyliat…Som prvy krat mama, mam male dievcatko zachvilu bude mat rok, ja som vzdy chcela deti, je moja vysnivana dcerka…len proste je to tazke…byvam v zahranici a som na nu stale sama kedze manzel vacsinou robi a ja tu nemam nikoho. Vzdy som chcela viac deti, no mam pocit ze to nezvladam, som neskutocne vycerpana, vecer o 7 ked malu uspim tak padam s nou aj ja…cez den sa ju snazim zabavat aj ked niekedy uz neviem ani ako, rozpravam jej, spievam jej a ona je stale nespokojna, jedine kedy ju kludna je ked ju nosim na rukach 🤯 beriem ju von, v kociku uz tiez nevydrzi vela, za noc sa budi 20x…Milujem ju nadovsetko, no bojim sa mat dalsie deti ze by som to vobec uz nezvladla, uz teraz sa citim ako slaboch, ked proste mala spi tak musim aj ja ist lebo mam uz nulovu energiu. Niekedy mam pocit ze mi to materstvo proste nejde a neviem ako nato a stracam sa v tom…Minule sme boli u doktorky a prisli tam s takym cerstvym bababom a mne az zovrelo srdce ze kiezby este aspon raz som to mohla zazit, no nahle uzkost ze nebudem moct lebo nebola by som schopna zvladnut dalsie…trapi ma to, no v kutiku duse si hovorim ze sa to casom zlepsi a bude lepsie 🥹🙏🏻❤️
Kde v zahranici byvas? Ved ju daj niekam postrazit na par hodin aspon raz za cas.
Nechodíte s dcérkou do nejakého kurzu - cvičenie pre detičky, plávanie,…? Tam by si sa mohla zoznámiť s inými mamami a socializovať sa, zájsť spolu s deťmi na kávu, na ihrisko… Môj prvý syn sa narodil v Nemecku a tiež som s ním bola od začiatku takmer sama (muž tam bol na tri roky vyslaný z práce a v nej trávil dosť času). Ešte tehotná som sa zoznámila na cvičení pre tehotné so skupinkou budúcich mamičiek, termín sme všetky mali skoro rovnaký, plus mínus mesiac. A začali sme sa stretávať a stretávali sme sa aj keď sa deti narodili, každý týždeň, niekedy každý druhý, jedna z nás zorganizovala u seba brunch a tam sme rozoberali všetko od detí, po vzťahy, rodinu, prácu. Radili sme si, zdieľali skúsenosti. Chodili sme aj von na prechádzky a tak. Syn bol dosť náročné dieťa a mne toto neskutočne pomohlo. A ešte k tomu druhému bábu - keď mal syn rok, absolútne som si nevedela predstaviť mať druhé dieťa. Ja som pri ňom na začiatku mala pocit, že sa môžem aj rozkrájať a nebude spokojný, často som sa cítila zúfalá, že proste neviem, čo mám robiť. Ale čas plynul a keď mal dva a pol, myšlienka na druhé dieťa bola o veľa prijateľnejšia. Dnes má štyri a pol a práve uspávam druhorodeného, ten má 16 mesiacov 🙂
Su to velmi caste pocity u novopecenych matiek. Velmi vela zien sa do dalsieho dietata pusta az po niekolkych rokov presne z tychto dovodov - to prve im dava zabrat ovela viac ako cakali. A ten pocit, ze ti nejde materstvo, je jednoducho sposobeny tym, ze sa realita lisi od tvojich predstav. Asi si si vysnivala, ake to s babatkom bude, ako sa mu budes s radostou venovat, nikdy nestratis trpezlivost...A ono sa bude na teba usmievat a dzavotat a bude len a len zlate, ako si to videla u babatiek inych ludi..To vlastne dieta je proste uplne o inom, su to diametralne ine pocity, ako pri babatkach, za ktore je zodpovedny niekto iny.
Takze vsetky tieto pocity nemaju nic spolocne s tym, ako ti to naozaj ide. Niekto sa citi ako dokonaly rodic a vychova blbca. Niekto zase bojuje sam so sebou, zda sa mu, ze to nezvlada a jeho dieta sa ukaze ako skvely clovek. Proste ti to pripada tazke, lebo to aj tazke je, ale v skutocnosti ti to moze ist velmi dobre.
Okolo roka, roka aj pol je to podľa mňa najťažšie.Zuby, príkrmy, začína chodiť...veď budeš mať dieťa neskôr, keď sa budeš na to cítiť.inak vždy príde niečo nástup do školky, vzdor, školy učenie..s dieťaťom sa steje niečo deje.
Daj jej osobný priestor, nevenuj sa jej stále. Vyhoris