Zmierenie s osudom - mám ťažko postihnuté dieťa
Ahojte,mám bratranca ľahko mentálne zaostaleho .Už ,ako dieťa som sa strašne bála toho ,aby ma niečo takého postihlo.Postihnutych ľudí som sa stranila ,bála som sa toho sveta.Narodili sa mi dve zdravé deti a ja som sa toho už prestala báť,no strašne som túžila mať ešte jedno dieťa a to je ťažko postihnuté.Neviem sa stým zmieriť,lebo ho veľmi ľúbim a nedala by som ho do žiadneho ústavu.No pocit,že bude trpieť a ja s ním do konca života je príšerný.Ak sú tu mamičky ktoré sa cez to dostali prosím ,ako ?
Túto ženu obdivujem, ak ťa to zaujme pozri si jej osud:
https://www.youtube.com/channel/UCl93tlX8RF2Mg_...
@ckocka ďakujem pozriem si to🙂
Ahoj
Je mi lúto že Ťa trápi tato skutocnosť, no zmierenie a pokorné prijatie osudu pomôže. Teš sa s jeho krokov, ktorymi bude napredovať. Aj malé kroky sú úlavou. Mysli na to že máš 2 zdravé, no vsetky 3 sú požehnané. Hovorí sa že Boh naloží tolko kolko dokaže človek uniesť. Verím že si dobrá mama a trapi Ťa vnutorná bolesť, nepokoj a obavaš sa z budúcnosti, no ty to dokážeš a raz si povieš že spravila čo bolo v Tvojích silách. A najväčším darom bude nefalšovaný úsmev tvojho dieťaťa. Ak máš dobreho manžela tak to zvládnete. Držte sa a hlavy hore.
Nájdi v sebe vďačnosť aj za chorého a budeš šťastná že jeho životík" bude šťastnejší a krajší. 🍓
bojovat s osudom by nebolo k nicomu. Ked sa s tym zmieris, naucis sa s tym zit, tak to urobis najlepsie. Chce to cas, ale pamataj, ze vsetko v zivote nam ma niecomu naucit.
My sme mali postihnutú dcérku teraz zomrela na začiatku roka mala 11,5 roka ty máš to šťastie že máš ešte dve zdrave deti.Mať doma postihnute dieťa je obrovská obeta vetko musi ustupiť starostlivosť je veľmi ťažka,je to veľmi vyčerpávajuce ako psychický tak fyzický, ale aspoň uťechou sú tvoje zdrave deti a manžel.Určite to nieje ľahke si šľachetna obetava už len preto že si ju nedala do žiadneho ústavu.AJ my sme ju mali doma s nami celé roky som s ňou bola na opatrovateľskom hoci jej smrť bola náhla aj ked bola postihnuta nič nenasvedčovalo tomu že na začiatku roka zomrie stálo sa.Bolesť a strata vlastného dieťata nepreboli nikdy ked odide na večnosť mama, otec, surodenec, babka, dedko, citiť veľku bolesť a smútok ale ked zomrie dieťa z vlastnej krvi zmierenie neprichádza a ani nikdy neprejde.Neprejde deň aby sme neišli na cintorín sekúnda, minúta aby sme na nu nemysleli žiaľ bude rovnaky aj za 10 aj za 20 rokov.Navždy to bude vaše dieťa aj ked postihnute najhoršia nieje starostlivosť úlohy sa podeliť dajú ako aj my sme mali ale to že nevieš mu pomôcť že ťa to veľmi boli ako v srdci na duši že plače nevieš mu pomôcť bezmocnosť je najhoršie čo môžeš zažiť.Ako vydiš že leži, nevieš mu/ jej pomôcť a tie dve zdravé behajú.Asi to tak malo byť pán boh nám naloži toľko koľko zvladneme.Pri chorom je lepšie ked sú viaceri že sa prestriedajú že nenechajú len teba.Máš zdravé deti myslim si že mal by sa kto o postihnute postarať.My žiadne deti už nemáme o to je to ťažšie smrťou dcérky som stratila zmysel života to už neni ono nieje to život.Veľmi veľa veci nás naučila ako spomaliť, ako sa na život pozerať inými očami, naučila má obrovskej trpezlivosti, žili sme len pre ňu o to nás ten odchod veľmi boli a nepreboli nikdy zo smrťou vlastného dieťata sa zmieriť nikdy nedá.To asi tak málo byť nič nieje náhoda všetko je osud asi to tak málo byť.Tak ako dakuješ za zdrave tak dakuj aj za to postihnute je už tu nič na tom nezmenite a nieje to pre každého veľa krát odide muž od ženy.Ja poznám prípad z okolia kedy mama to nezvladla zbalila veci buchla z dverami a viac sa neukazala.Otec a babka toho dievčaťa sa o ňu starajú a mama to psychický nezvládla odišla. Všetci čo majú doma postihnute deti by mal ten štát platiť všetky liečenia, rehábilitacie,pomôcky a rodičom prispievať poriadnu sumu človek sa a tým musi naučiť žiť prijať to aj ked je to veľmi ťažke o to je to horšie že odchod toho dieťata môže prisť hoci kedy aj nečakane.Ste milujuci rodičia ako aj my sme boli preto vaše rozhodnutie mať choré doma bola voľba.Lahšia by bol ústav vy ako aj my sme si vybrali ťažšiu cestu ale to nás utvrdilo v tom že naše rozhodnutie vziať postihnutu dcérku domov bola naša najlepšia voľba.Držim vám celej rodinke palce veľa zdravia, a veľa síl.
Da sa to zvladnut len hlavu hore viem o com hovorim mam 5 deti najstarsi dmo hemipareza vpravo od 3 mesiacov rehabilitacia ale zvladli sme to bravurne chodi a uz sa postupne osamostatnuje studuje na vyske a za rok bude ing a dalsie deti si presli vsetkym a najmensia ma 8 rokov a je autistka stredne tazka mentalna retardacia museli sme sa s tim naucit zit vieme to od jej 2 a pol roku je plne plienkovana neverbalna ale jej usmev stoji za to hoci vsetko musime prisposobovat jej ale da sa to velmi mi pomahaju v dss je tam od 8.00 do 15.30 a ja mam cas z relaxovat a starsie deti mi s nou velmi pomahaju
@andrejka1974 máš šťastie že más kde dcéru dávať. Vieš čo to je mať dieťa doma 24/7? Nemáš si kedy oddýchnuť, lebo o dieťa nejaví nikto záujem...
Nie je najhoršie ani to samotné postihnutie, ale že dieťa nemáš kde umiestniť ani na pár hodín za deň ... Max. detský domov..... 🙄😨
@maxxim ďakujem,manžel je úžasný,berie ju takú ,aká je a ľúbi ju.on je podľa mňa s tým vyrovnaný.
@nada847 Áno uvedomujem si ,že má moje dieťa učí veľa veciam a ,ona je svojím spôsobom šťastná.Len ja by som ju chcela zdravú
@dilino Veľmi ďakujem za váš prispevok a chcem vám vyjadriť úprimnú sústrasť.😟,nedokážem si život predstaviť ani bez jedného môjho dieťaťa,nik nevie dokedy tu bude či zdravé či choré či my rodičia.Presne viete ,ako to prežívam,viete o čom píšem.
@andrejka1974 ďakujem za povzbudenie❤️
@deti95060810 áno presne si to vystihla,aj chcem strašne sa chcem zmieriť,lebo viem ,že ma to ničí no ako?
maž užastneho manžela,ktory ju ľubi,s tym že maš take dieťa sa asi nikdy nezmieriš,musiš sa naučiť s tym žiť aby si pre nu zrobila všetko,čo sa da,neviem aky ma hendykep,ale viem že tvoja dcera ma jedinečnu mamu,možno žiadna ina nedokaže pozerať na svoje dieťa s takou laskou ako ty,možno žiadna ina nedokaže vysvetliť zapad slnka tak nadherne ako ty,ty si ta pre ktoru je slovo mama zazrak a nie samozrejmosť,ty si ta,ktoru straažny anjel chcel pre taketo dieťa,lebo vie že to zvladneš,ty si ta ktora mu nikdy nepovie že plače pre neho,ale budeš mať silu klamať,aby si ho nezranila,...tieto deti su ako listy nesene vetrom....a kam ten list vietor zaveje nevie nik❤
dakujem veľmi pekné navždy to bude ťažke život musi ísť dalej aj ked vysvetlenie a zmierenie nikdy dokiaľ budeme žiť neprídu asi to tak málo byť.Musime ísť z bôľom v srdci a myšlienkou ísť dalej aj ked bez dcérky je to veľmi ťažke ako keby mi niekto vytrhol srdce z hrude.Strašné nikdy to nepreboli veľa zdravia a síl vám želám.
Ja by som poradila len nejakeho dobreho citliveho knaza ak ste veriaci a chodit za nim kedykoľvek ti bude tazko nasmeruje ta pomoze predychat tazky den povzbudi a to obrovske pochopenie vedia dat vazne len oni najdi si nejakeho vo vasej farnosti a povedz mu ze potrebujes pomoct ze ta boli dusa aj ked dietatko velmi lubis on ti bude oporou držím všetky paste verim ze to date ze to zvladnete uz len tie dve zdrave deticky vas budu tahat do predu verim ze vsetko ma svoj dovod a nemusi to byt len nieco zle moze to byt skuska alebo prisiel prave k vam lebo vas ma niečomu naucit pamätaj LASKA JE HYBNA SILA a ta ti da vsetku energiu aby ste to zvladli ❤️🙏
@vanilka83 ďakujem zo ❤️
@0martina0 Tak nádherné si to napísala,že mám až zimomriavky.Budem si to čítať často♥️🥺
mam13 ročnu dceru autistku,a tri zdrave deti,tak viem ako ti občas je,neboj si ta,ktora sa dokaže cez slzy usmievať😉
@0martina0 ďakujem moja dcéra má tiež jednu z diagnóz aj autizmus.Má aj telesne aj mentálne postihnuté.Je stále ,ako bábätko
❤️❤️❤️ Si ta najuzasnejsia mamina na svete pre svoje krasne deticky pamataj! Ziadna ina iba ty
@vanilka83 ďakujem♥️
Ste úžasné žienky,Dodali ste mi vašimi milými komentármi chuť ďalej bojovať.♥️
Nastastie mam deticky zdrave ale velmi obdivujem matky ktore maju postihnute dietatko 🥰 a z laskou sa o nehi staraju....je tu jedna pani nwm ako sa vola mozno niekto poradi a ma dvojicky a obe postihnute a su to velky chlapci....a fakt klobuk dole pred vami
To je dobre, je to základ silnej opory pre spolocnú vychovu. Len sa držte🍓
Poviem ti takto, každý mame svoj kríž, len sa nim nik nechvali.Čo je pre jedneho koniec sveta, druhy zvlada pokojne a naopak.Verim, že to postihnutie nie je sranda, ale ak maš pocit beznadeje, pomóže ti viera v Boha.Ono aj Ježiš chodil po zemi vzkladal ruky na chorych a boli uzdravenýl. A pytali sa ho- prečo sa tento postihnutý narodil? Zhrešil on či jeho rodičia? Ani jedno ani druhe, ale aby Boh na ňom zjavil svoje skutky.Maš pristup k nejakym kazňam? Tam najdeš vela povzbudenia.Ja dokonca verim na zazraky hoci som žiadne nevidela.Ale povedz kňazovi nech ho pomažu olejom a modlia sa za jeho zdravie.Jeho stav a progres sa móže zlepšovať xo dňa na deň
