Ahojte.
Čo si myslíte o zmene vzťahu po narodení dieťaťa ? Synček má už 3 mesiace a ja mám pocit, že sme sa “vzdialili” od seba. O bábätko sa stará, snaží sa mi pomôcť (aj keď max 10-15 minút, lebo keď začne plakat, hned mi ho dá). Neočakávam aby bol náš vzťah taky istý, ako pred tým, ale sám od seba ani pusu mi nedá, ani objatie nič. Večer uspávam malého aj 2-3 hodiny , cítim sa tak osamelo.😭 Keď je doma, stále je na telefóne. Ak mu poviem, že sa zmenilo v našom vzťahu niečo , hneď zapiera.
Mali ste to niektorá podobne po narodení dieťaťa ? Časom to bude lepšie podľa vas?😭
Dieťa je veľký míľnik a každý vzťah preverí.. 3mesiace je ešte málo, ešte sa zaúčate..neviem poradiť ohľadom mobilu, možno je to psychohygiena prenho, že trochu vypne, len musíte nájsť balans medzi časom na mobile a časom spolu.. držím palce
A manžel čo robí okolo dieťaťa? Ako to máte podelené?
@zmrzlinka2021 áno, väčšinou - v poslednej dobe, iba ja😒
Mala som, hlavne to osamele uspavanie milion krat za den. U nas sa to vsetko casom utriaslo, i ked uz samozrejme nie je tolko energie na muza z mojej strany ako pred dietatom, som aj viac podrazdena, aj viac od neho vyzadujem, pretoze som proste vycerpana a som uz matka, takze to uz nikdy nebude take bezstarostne ako pred dietatom. U nas bolo dolezite prinutit sa k spolocnym chvilkam(z mojej strany) pretoze mi aj kleslo libido. Prinutit sa vwnovat muzovi pozornost, objatie, pusu. A on sa mi snazil pomahat kym bol sN malicky, na striedacku amw ho hojdali na rukach, vecer ma nechal spat a on s nim bol hore…aj to nam pomohlo. A najviac to, ze dieta rastie 🙂
@zmrzlinka2021 on robí 12ky každý deň cez týždeň. Takže neočakávam od neho veľa. Napr. je s malým, hrá sa s ním, kým si umyjem vlasy alebo upracem, navarím. On mi skor pomaha s varením, upratovaním.
@majlo1234 moj malý by sa najradšej dojčíl celý deň aj celú noc. Dufam, že to prejde aj u nás. 😓 O tomto nikto nehovorí , ako osamelo sa cítia matky. Mám pocit, že toto nikto nepochopí. Ale ako čítam, skoro každá maminka si s týmto prechádza.
Dieta je velky zavazok a obrovitanska skuska vztahu. Zmenou-velkou, ci malou-prejde kazdy par. Je to ako uragan. Zasah do partnerstva. V tomto obdobi sa prejavi charakter partnera a jeho pripravenost. Treba tu suhra, tolerancia, pochopenie. Preto sa na rodicovstvo treba pripravit nielen financne, ale aj psychicky. Neviem ako dlho ste sa rozpravali a chystali na zalozenie rodiny, no tvoj manzel to ocividne nezvlada. 10-15 min denne nie je pomoc. To dlhsie postrazim susedovie deti. Moze byt unaveny z prace, ked pises, ze robi denne 12hod. To je velmi vela. Je urcite v praci?
A rozprávaš sa s ním o týchto tvojich pocitoch?
@jana0215 jasné. Vždy mi povie, že to on tak nevidí. Tak si už niekedy myslím, že ja som precitlivená a možno si namýšlam 😓
@stanulienkat on by bol s ním aj dlhšie podľa mňa, len malý keď začne plakať , inak ako s kojením ho neviem ukľudniť . Ano , u nich v robote je nočná a denná a to je 12h.
Možno keď bude syn vacsi, sa to zmení a bude nas vzťah lepší..snáď😓
Všetko sa utrasie. Treba vydržať. Časom si nájdete režim a bude všetko ok. Je to taká skúška vzťahu. Podľa mňa je to v každej rodine
jaasne ze sa to stalo mnohym zenam, aj mne … skus sa vcitit do manzela / partnera.. babatku venujes hodiny svojho casu a on chodi do prace, je na nom tlak … a zaroven mozno trochu ziarli ze uz Ta nema len “ pre seba “ … moj muz bol protivny, este viac nas to vzdalovalo … a ked som sa ho snazila pochopit pomohlo to nam obom, a casom sa to uplne utriaslo …Teraz mame uz druhe a pri druhom sa medzi nami nezmenilo nic… nevedaj hlavu, daj tomu cas, a hlavne mu nezabudaj prejavovat naklonnost ( pri mojom manzelovi sa pritom stavalo s ublizeneho stekajuceho psa male krotke steniatko ktore akoby cakalo len nato kedy ho “ pohladim” ) vela stastia ✊🏻
Ahoj, u nás to tak bolo až po druhom dieťati. My sme sa 1,5 roka plácali v riadnej kríze, ale to preto, že sme sa obaja úplne vybodli na naše manželstvo a ani si nevšimli, že vznikol problém. Teraz má syn 2 roky a sme na dobrej ceste, hoci ešte nie úplne za vodou 🙂 chcelo to opäť urobiť z nášho vzťahu prioritu, otvorenú ale citlivú, uváženú a správne načasovanú komunikáciu, vedieť, kedy radšej cúvnuť- toto som musela u nás obstarať hlavne ja, žiadne vzájomné výčitky, urobiť v dennom fungovaní také zmeny, aby zostal čas a energia aj na nás dvoch. No a hlavne to najťažšie, úplne zahodiť pocit ublíženia a krivdy, ktorý sme (a právom) mali obaja voči tomu druhému. A vypnúť urazený hlások "keď on nie, tak ani ja nie!" a naozaj začať od seba 🙂 u nás som teda iniciátor zmien musela byť ja, zo začiatku to bolo riadne náročné, ale manžel sa rýchlo chytil.
Ahoj je možné že keď bábo vyrastie bude to lepšie, každopádne hovor o všetkom so svojím partnerom. Naše začiatky po pôrode boli tiež veľmi zlé, náročné. Doteraz je to pre mňa veľká bolesť čo som do zo strany manžela zažila. No teraz to už aj on vie.
Páči sa mi tu komentár, že sa treba pripraviť aj psychicky. Veľká pravda. Držím palce, nech sa vám to čoskoro urovná a zas si nájdete k sebe cestu 🙂
Skus najskôr poriešiť aj u maleho to kojenie ak ti 2-3 hodiny visí na prsniku neni to v pohode a otvorene sa aj porozpravaj s mužom že sa ti zda iny a že to ide s vami dole vodou nech ti povie čo mu vadi a vidi ako problem aby ste to mohli riešiť a vratiť do normalu
Je v poriadku, ze sa babo chce tolko dojcit. Ale z toho plynie ta osamelost- keby bol na UM, das flasku a mas pokoj, dojcene deti su proste ine😃 ale neskor ti z toho vyplynie kopec vyhod, treba vydrzat. A neskor zas kopec nevyhod, ked ho budes odstavovat😃
Ale urcite sa utrasie, akurat to nedus v sebe, lebo ten pocit krivdy sa ti bude len zvacsovat, skus sa kludne porozpravat o svojich pocitoch s muzom, nech vie, ci m si prechadzas
Mne dosť pomohol prechod na UM, presne po troch mesiacoch som prestala dojčiť. To nočné dojčenie osamote mi ubližovalo na psychiku, dieťa na prsniku
mi zase počas dňa uberalo chuť milovať sa s mužom, obmedzilo to náš intímny život. Pridala sa k tomu moja žiarlivosť na manžela ktorú ešte stále riešim ( malý má 7 mesiacov) žiarlim že môže odísť z domu a robiť v práci niečo iné ako domáce práce, žiarlim že môže v kľude spať keďže vie že ja sa postarám, žiarlim že má viac príležitostí venovať sa svojim koníčkom a priateľom keďže jeho práca baví a má super kolektív. Žiarlim že som menej a menej súčasťou jeho dní. Pomáha mi stará sa o dieťa a napriek tomu mám tieto pocity plus ako bonus mám neskutočné výčitky že sa tak cítim lebo je dobrý partner, aj dieťa je nenáročné a máme iba jedno. Úplne chápem tu tvoju osamelosť, môj je tri dni v práci 7:00-23:00 a riadne halušky mám z toho. Všetci povedia nech idem za kamarátkami ale mne nechýbajú kamošky ale môj muž takže ak máš nejaký nápad ako si s tým rady som samé ucho 😂
A ty dáš manželovi pusu? Objijmes ho?