Zmena správania po narodení dieťaťa

Netreba čakať na zmenu, treba sa pričiniť. Dieťa mu občas podstrčiť nech sa stará, vášeň a nežnosti si zariadiť.

Podla mna ma inu

nie, moj manzel sa (az som prekvapena) perfektne chopil role otca a vsetko robime obaja, kedysi okrem kojenia, dnes uz vsetko

a neviem, ci niekomu niekedy pomohlo cakat na zmenu, ved on zrejme neciti potrebu zmeny, treba mu jasne povedat ako si predstavujes starostlivost o vase spolocne dieta a uprimne pride mi zvlastne, ze po 1-2 mesiacoch doma si jeho spolubyvajuca 🤷‍♀️

No takto sa milujuci partner nechova...tot mi pride uz take odsudzenie nakolko spolu ste malicko ..tak isto s drobcom si nevybudoval/nevybuduje vztah ked je stale prec...ale na to treba mysliet predtym ako sa riesi babatko ze otec ho nemoze vidiet raz za mesiac/dva...kludne uz moze mat aj ibu znamost kedze je vacsinu casu tam..ktovie. treba mu povedat rovno ako to citis a vnimas...bud sa uvedomi alebo nie. Zas len komunikovat komunikovat komunikovat ;) drzim palce

Moja najlepšia kamarátka to mala podobne, priateľ jej pracoval v zahraničí. Ale keď otehotnela snažil sa nájsť niečo bližšie a chodil už len na týždňovky. S malým jej tiež moc nepomáhal, iba občas s ním ostal sám keď šla k lekárke. Až keď bol väčší našiel si k nemu cestu. Ale ako k partnerke sa k nej stále správal nežne...

A predtým bol iný?
Môj tiež robí vonku, raz za mesiac doma, ale deti sa nepustí, oni ovešané na ňom, ja tu ani nemusím byť, prebali, okupe, nakŕmi, uspi, ide von. A môj je väčšinou večerami, lebo cez deň ja pri sporáku, on pri deťoch. Ale môžem povedať, že je to ešte krajšie, silnejšie a vasnivejsie ako predtým. A je dobrý otec.

Tak je dosť pravdepodobné, že má niekoho iného ... si neviem predstaviť, že by muž, ktorému sa narodilo dieťa, príde po mesiaci domov a je totálne chladný aj k partnerke, aj k dieťaťu ...

Predtým bol určite milujúci partner.

No a predtým bol aký? nemôže zmeniť prácu, kvôli vám..ten vzťah je taký chladný porozopravaj sa s ním 😔aj u nás to tak bolo zmenil prácu aby sme spolu normálne žilo trochu sa uskromnili ale som vďačná za to že ho mám doma.

Predtým no. Nebolo to vždy ružové ale kde to tak je.
Dieťatko bolo plánované a on vždy hovoril ako sa postará a bla bla. Nemôžem povedať ano stará sa tak, že zaplatí výdavky. To zas musím povedať že vždy.
Ale je chladný ako ľad.
Nemá záujem sa ani rozprávať. Ja som človek komunikatívny a on to vie. Mlčí. A to ma ubíja ešte viac. Za celý týždeň sa ani neopyta na malého ? Nezavolá nič skratka.
Viem, ze majú toho v práci veľa to chápem.
Ale takto kašlať na rodinu ?
Ja ale nevesam hlavu kvôli sebe ale je mi to ľúto kvôli malému, ze som mu nevybrala otca ktorý by ho pohltil láskou.
Ale presne ako aj píšete ze sakra zdravý chlap príde domov za ženou ktorá na to, ze je pár mesiacov po pôrode vyzerá sakra dobre (hihi) a nič ? 😂
Myslím, ze na pochopenie potrebujem asi nejaký kurz.

No musim ta sklamat ale napriklad u nas to bolo/je pred svadbou a aj po svadbe ruzove velmi. Mame sa radi, a davame si to stale najavo. Manzel mi bol oporou cele tehotenstvo a aj ked sme o babatko prisli...tak tk proste ma byt..mate byt jeden pre druheho oporou a ukazovat si lasku.. ak je chladny a nezaujima sa tak je problem inde... ja by som sa ho na rovibu opytala co sa deje, ze sa ti to takto nepaci...mozno z neho vyjde ze ma ibu znamost alebo ze ho ten vztah nenaplna alebo cokolvek...urcite nie je ok ze sa nezaujima, nepyta sa, nepomaha, nepocituje potrebu lasky/sexu atd... financiennie su vsetko 😑

Nuz, my sme to mali dobre pred detmi a mame aj po… Vseobecne ale plati, ze dieta partnerske spoluzitie skor zhorsi, takze ak to nebolo ruzove predtym, tak si nemala cakat ze bude po. To sa samozrejme teraz uz nezmeni… A moznosti do buducna:
1. Pretahovat sa za nim, ked chodi raz mesiac, dva to je prakticky cely cas tam. Tak ak mate byt aka taka rodina, tak musite byt spolu. Vztah so synom si nevytvori tak s nim nebude
2. Zit dalej ako slobodna mamicka s tym, ze mas o vydavky postarane. Ked si prejdes ine diskusie, tak zistis, ze kopec zien by aj za taku moznost bolo vdacnych.
3. Rozist sa a zit ako “ozajtna” slobodna mamicka. To len potom zistis, ake to je tazke.
4. Tuto urcite nerob - spravit si s nim druhe dieta. Aj keby sluboval ze si najde robotu na svk a bude vzorny partner, to nerob.

Z toho co tu pises, mam dojem, ze ty aj sama vies, ze to tak nema byt a si niekde v dusi aj rozhodnuta, len sa v tom chces utvrdit. "zeny treba lubit" a tebe to chyba.. Vzdy je lepsie konat ako cakat dlho na zmenu a trpiet viac a viac.. Ludia sa nemenia, to je moja skúsenosť

Fuuuuuuu doma raz za mesiac, predtým si s tým bola ok? To ste sa pred splodením potomka nerozprávali, čo ďalej, keď budete rodina jedného dňa? Či čakala si, že sám pochopí? Veď ten malý musí byť pre neho úplne cudzí a takisto on pre to bábo musí byť ako cudzinec... Veľmi zvláštny vzťah teda. Nuž a to ostatné, že ty pobeháš, vybavíš, staráš sa o malého,... Tak to je asi jasné, keď nie je mesiac doma, ako má človek vybaviť či "starať sa"?

S takými strašným volami dokážete žiť 🙂

Vies ako sa hovori...zena caka po svadbe ze sa muz zmeni a ten ze sa zena nezmeni... Le to iste... Zijete paetnersky zivot s dietatom...plus tam nikde nie je...preco by sa menil..ked sa nic nezmenilo prenho..

@gabrielamodrykonik To asi nepatrilo mne, či? ... ja mám šťastný manželský život, úžasného manžela 😉

@dzulli1980 nie tebe, autorke, som sa pomylila 🙂

Netrapi toho vasho nieco? Nema z nieco depresie? Skuste sa s nim porozpravat, ale skor tak chapajuco, nie utocne. Pritulte sa k nemu. Dajte mu maleho na ruky, rozpravajte mu o nom v com aky pokrok spravil, zapojte ho viac do otcovskej role, nech sa neciti odstrceny a len ako chodiaca penazenka. Povedzte mu o svojich pocitoch, co citite, ale neutocte. Chlapi su niekedy ako male deti. Ak vam vadi jeho spravanie, tak vy spravte prvy krok, necakajte na neho. Mozno ho nieco trapi, len nevie ako to povedat. Ak to nepomoze a nezmeni svoje spravanie, navrhnite manzelsku poradnu. Niekde je pes zakopany. Je mozne, ze aj niekoho ma, ale to by som brala ako poslednu moznost.

@gabrielamodrykonik v tom máte pravdu, že chlapi sú ako malé deti.
Lenže ja popravde ani nemám chuť sa k nemu tulit keď on za celý čas nie je schopný sa o nás zaujímať.
Malého na ruky nezoberie povie, že sa on sa boji ho chytiť .
Keď som mu to minule povedala že takto sa nemá správať a so slzami a s malým na rukách odišla nepovedal nič. Absolútne nič.