Zaujíma ma, ako ste sa vyrovnali so situáciou, že ste plodné, ale aj tak bude váš počet detí menší ako ste vždy túžili? Vysvetlím - dlhodobo sme si s mužom hovorili, že po dvoch deťoch to ešte o pár rokov skúsime s tretím. Odrazu po druhom pôrode prišiel s tým, že stačilo, budeme už starí, malý byt, atď. Vidím, že zlenivel, mali sme už "hotové" trojročné dieťa, výlety, pohoda a zrazu zase bábätko. Pri prvom sa snažil viac, teraz má menej energie a chuti sa zapájať a to hlavne ovplyvnilo jeho nový názor. Ja to rešpektujem, má toho proste dosť, aj chápem racionálne dôvody, aj viem, že pre mňa to tiež bude pohodlnejšie, ale emočne mi je to ľúto. Prešlo vás to rokmi alebo ľutujete?
@mony232 u nás to nie je o peniazoch, nie sme boháči, ale máme dosť. Skôr ako píšem o tej pohodlnosti - viac manželovej, ale trochu aj mojej. Aj tak mi je to ale ľúto.
Hehe my sme to mali naopak. Boli sme dohodnutí na troch, máme tri. Ale ten posledný mi dal veľmi veľmi zabrať. Keď bol bábo, tak som si v duchu hovorila, že sme to prestrelili (koliky, ekzém, zlá motorika - museli sme cvičiť vojtovku). Ako tehotná som sa cítila akoby som mala 70. Ale teda - ľúbime ho, vyhrabal sa zo všetkých problémov, samozrejme, len to bolo fakt o držku a nebolo mi všetko jedno... Teraz už je to fajn, keď si odmyslím jeho aktuálnu fázu - rozkazy a krik, ľúbim ho veľmi aj keď ho neposlúcham, čo ho vie mimoriadne nasr*ť . Takže záchvaty jedu každodenné .
@mikadooo my sme to mali zase tak, že týmto dvom hrozili v tehotenstva rôzne problémy, nepekné predpovede a nakoniec sú zdravé a aj pohodové, dosť nenáročné čiže si hovorím, že možno to je tiež signál od osudu, nech som spokojná s tým, čo máme.
A koľko máte rokov my máme zase pre zmenu veľkú rodinu chceli sme zozaciatku 3 deti ale časom sme chceli aj dalsie a tak máme krásnych 5 deti
ja by som aj bola spokojná s tým, čo máš na tvojom mieste a mužovi sa nečudujem. Nemuselo by sa narodiť dieťatko jedno, možno by bolo náročné, možno choré, nesilila by som to.
My sme v trochu inej situácii, ale možno ti aj toto pomôže. Manžel(keď sme sa spoznali a preberali tieto veci) chcel viac detí cca 3,ja som nechcela žiadne-z rôznych dôvodov. Potom postupom času som zmenila názor, lebo som vedela, že s ním proste dieťa chcem, zobrali sme sa a mali dcéru. Keď sme ju už mali, tak bola otázka či chceme ďalšie dieťa. No vtedy sme pre viac dôvodov usúdili, že dcéra bude jedináčik. Zhruba 7 rokov to bola pravda, ale potom mi akosi prišlo, že ešte nie sme komplet, takže sa táto téma medzi nami otvorila a nakoniec sme sa dohodli, žeby sme chceli ďalšie dieťa. Našťastie nám bolo dopriate a máme syna. A ak autorka hovoríš o "hotovom" 3 ročnom dieťati, tak my sme mali takmer 9 ročné "hotové" dieťa, a to je teda naozaj rozdiel. Manžel a aj ja už na sebe vidíme, že to nieje ako s dcérou, ale v rámci možností sa snažíme venovať sa, ale proste ale. A to teda niesme starí, ja budem mať 35 a muž 42 rokov. Teraz majú deti 11 a 2 roky, neviem či sme komplet už navždy, ale nateraz sme komplet. A popravde, neviem či by som už išla do toho, keď vidím, že ten odstup proste neklamem, a určite by zase bol možno 5 rokov. Neviem, čo nám život prinesie, nevedela som to ani keď bola dcéra malá, že ako sa naše zmýšľanie zmení, takže si myslím, že keď to bude aktuálne, proste uvidíte. Dokiaľ je predpoklad, že by ste dieťa mohli spolu mať(vek, plodnosť, zázemie), tak je to otvorené. Ja som dosť emotívne založená, ale napríklad keď sme si hodnotili po narodení dcéry, že či budeme mať ďalšie dieťa, tak bez väčších problémov som to proste spracovala a prijala ako fakt, že nie. Myslím, že sama uvidíš, časom, či ťa to bude držať a budeš tu potrebu mať ďalšie dieťa, pociťovať ako nenaplnenú. Aj keby ti tu neviem koľko žien napísalo, tak aj tak nebudeš vedieť ako to budeš cítiť ty/vy obaja za nejaký čas.
U nas bolo to iste, ked som po 2.materskej nabehla do prace tak uz sa ani mne do toho nechcelo a ked uz som si povedala, ze aj by som sa na to dala, mala som cez 40, dcera uz skoro dospela. Volakedy mam stavy, ze idla by som do toho hned, ale potom roxum povie nie. Ak chces 3 tak chod do toho, ale urcite nie nasilu proti muzovi, aby tonenarusilo vas vztah.
Presne nás prípad.....tiež už cítim že na tretie sme starý, finančné by sme to dali, ale energia ubudla.....keby sme mali nejaku starkú ktorá by pomohla tak neváham, ale sme na všetko len my dvaja .....a pritom deti sú vymodlene, na prvé sme čakali 5 rokov
Sestra to má momentálne podobne. Majú prvé dieťatko a veľmi túžili a po ďalších. Ale nastúpila do práce a už nabehli na taký ten režim, že práca, škôlka a už si tak navykli, že do toho druhého sa nehrnú a možno ani nebude. Ono názory sa v tomto dokážu rýchlo zmeniť.
Ja som vždy chcela viac. Po druhom som bola dosť unavená a nevedela som kedy budem ochotná mať tretie. Neprešli ani dva roky a už som cítila pocit nekompletnosti aj muž. A čakáme tretie. A uz teraz si vravím, že aj štvrte by potešilo. Ale neplánujem kedy, to človek jednoducho citi
Clovek ma zit s tym,co ma a nie hladiet na to,co mohlo byt. Casto zijeme v snom,mame vsetko vysnivane,zidealizovane. Ked zmenis myslenie a budes s sustredena na sucasnost,nebudes lutovat,ze nemas tretie.
nemám problém, tak si ho vyrobím? Máš dve zdravé deti, mužovi sa do tretieho nechce, tebe, zdá sa, tiež zas až tak bohvieako nie, tak čo riešiš? To, že ste si kedysi povedali, že budete mať tri, no tak máte o jedno menej, a čo? Teš sa z nich a nešpekuluj!
U nás je to takto. Ja mam zatiaľ 2deti...prvé som mala ako 25r.muž 35r., chcela som ako sa hovorí pri jedných plienkach mať ďalšie, ale vtedy ešte priateľ nechcel. tak som začala pracovať a časom som si odvikla, že by som mala mat ďalšie dieťa. Druhé dieťa dcerka prišla pred rokom naše slniečko , prve dieťa syn mal už 9r., chcela by som ešte jedno, aj manžel by chcel tiež, ale ešte sa nerozhodol, tak neviem, ja mam už 35 a manžel 45.tak možno aj kvôli jeho veku sa ešte nerozhodol a zas čakať ďalších pár rokov nemienim . Nechcem čakať do 37 alebo do 40 kedy bude zas ďalšie...♀️
Každú jednu obdivujem čo má viac ako 1 dieťa. Mne sa vždy páčil počet 3. Muž je z troch detí a páčilo sa mi aký majú vzťah a akí sú skromní a pokorní. No s príchodom nášho prvého dieťaťa som to trochu prehodnotila. Tehotenstvo bolo celé stresujúce nakoľko o prvé sme prišli a druhé nám vyšla zlá genetika tak stres. Pôrod bol tiež hrozný des, nie že bolesť ale dieťa skrátka muselo von kliešťami a následne inkubátor atď. našťastie je drobec zdravý a veľmi veľmi aktívny z čoho máme radosť. Nechcem aby bol jedináčik, no neviem si to predstaviť prejsť si tým ešte raz. Možno časom zmeníme názor ale tak to bolo náročné že fakt mám z toho strach, muž by aj pristal na ďalšie ale samozrejme on to celé nemusí prežiť a potom s deťmi sme zase len my ženy podľa mňa tomu nechaj voľný priebeh a uvidíte ako to budete cítiť časom.
Máme doma tri.na začiatku vzťahu manžel chcel 4 a ja 2 dohodli sme sa,že 2urcite a podľa situácie a financií uvidíme či bude aj tretie.
Prva láska sa nám narodila a presne, keď mal jeden rôčik som už mala druhu lásku pod srdiečkom.po nejakej dobe sme si povedali,že aj tretie ja som chcela neskôr,keď bude mať druhy skoro 3roky a manžel povedal,že nechce tak neskoro.a ani sme sa nenazdali a keď náš druhý syn oslavoval svoj prvý rôčik tak už sme vedeli,že mám ďalšiu lasku pod srdiečkom.je to síce v niektorých chvíľach náročné mať tak skoro po sebe tri deti, ale neľutujem.verim tomu,že keby mal náš druhý syn 3roky, tak asi by som už ani ja so svojej komfortnej zóny nechcela ukrajovať už.
Tiež napíšem nie z pozície tej,čo sa na to nedala,ale tej,čo si to tretie dopriala...ale teda myslím,že dokonale chápem,čo píšeš. Ja som to v sebe veľmi riešila,či tretie dieťa áno alebo nie,hlavne keď to druhe začínalo byť samostatnejsie,bola to už väčšia pohoda. Muž veľmi chcel, v tomto smere mi to ulahcil a ja som si povedala,že ak to teraz neskusime,tak už nikdy...neľutujem,pretože teraz som sa už dostala do štádia,že viem,že štvrté určite nechcem :D som na hranici fyzických (mam problémy s chrbtom) a často aj psychických síl (byť troma malými deťmi doma takmer nonstop je fasa). Sme na deti len my dvaja a hoci muž tretie chcel, akosi nan už nemá veľa času a ani energir.
Chápem,že sa cítiš nekompletné z hľadiska poctu členov rodiny, len si skus predstaviť ako by ti muž (ne)pomáhal,keď už pri druhom hľadal svoj komfort,ako by si šla na doraz...neviem,akí starí ste,či vám ma s deťmi kto pomôcť, koľko voľného času máš teraz,či si vieš predstaviť opäť niekoľko rokov ubrať zo svojho pohodlia...skus si reálne predstaviť loziaceho človiečika na ktorého musíš dat pozor,aby nezjedol to,čo jeho súrodenci nechali na zemi,ktorému musíš variť samostatné,ktorého budú rušiť pri zaspavani staršie deti a ktoré bude rušiť vás a súrodencov, ďalšie obdobie vzdoru....teraz som to napísala ako antireklamu na tretie dieťa:D ale vážne ak sa muž na to necíti,prestaň to v sebe riešiť aj ty,lebo by si potom bola na to malé viac menej sama a už by to zďaleka nebolo také čarovné ako pri tom prvom. Ak by ta muž podporoval nie je čo riešiť.
Toto je otázka,najmä peňazí.Nepišes ako ste natom,či pracuješ atď.A samozrejme ak aj máte peniaze,tak nemusí sa nato človek cítiť