Chcem sa opýtať ci niekto mal podobný problém? A ako ste to riešili dá sa to vôbec?
Odkedy mame deti ide to zo vzťahom s mojim mužom dole vodou. Deti dvojičky majú 2roky, čím ďalej vidím na ňom viac negatív. V poslednom čase už neviem nájsť nič pozitívne. Vzťah medzi nami už neni ani na priateľskej úrovni, každý deň sa len hádame ja som unavená zo starostlivosti o deti a domácnosť. Všetko je na mne čo má na starosti on je len práca a kúrenie. Ani to kúrenie sa nevie poriadne postarať, keď ide na nočnú tak mi tam nechá plno popola. Z deťmi pomoc len minimálne. Ak potrebujem niekde ísť sama hneď vola svokru, jeho mamu na pomoc s deťmi nebol sám. Asi max 1h bol s nimi sam. Odkedy mame deti tak sa zmenil môj pohľad na neho, ja chcem chlapa ktorý vie pomôcť aj z deťmi pripadne z domacnostou. Nezaujíma ho ani ci mame nakúpené alebo co sa bude variť. Keby ho to zaujímalo tak by bol pre mňa aj príťažlivý, ale takto ku nemu už nič necítim. Naopak on ma o mňa záujem lebo sa o všetko starám takže to pre neho je príťažlive. Mal niekto podobnú situáciu?
Toto mu musíš všetko povedať a už je len na nom či si z toho niečo zoberie … aj môj bol taký . Prekonali sme obrovskú krízu ktorá bola vyústením len všetkých týchto veci čo píšeš ty alebo podobnych .. napríklad aj to kúrenie ako ty spomínaš to mi robil bežne . Akurát že on chodil do zahraničia a keď bol doma nerobil nič ani mne sa nevenoval ako mal a ešte ani poriadne neporobil čo mal a deň pred odchodom chcel stihnúť prácu čo mal robiť dva týždne … dopadlo to vždy tak že ku musel pomáhať môj otec a naháňať sa a ja som dorabala keď odišiel , napríklad každý večer po práci ešte pratat napilene drevo do drevárne ,., bola som narobena ako jedna p*ca … a už vrchol bol keď sol otvorila pec a tam popol z dvoch týždňov čo som len dve hodiny vymetala a upratovala popol 🙄 kričala som hádala sa a nemalo to zmysel .. nakoniec to vyústilo do obrovského problému spomínal sa rozvod a ja už som mala byt v meste …
Krízu sme ustali… proste som mu povedala že ako ho vnímam ja natvrdo bez rozpakov … že nechcem pri sebe chlapa čo je LENIVÝ a LAJDÁK a nebudem proste sa starať o ďalšie decko a robiť mu slúžku a ešte sa večer vysmiata do postele zvaliť a roztiahnuť nohy … sak čo by ne ma navarené upratané o dieťa postarané a do domácnosti prispievam slušným platom ešte aj prítulná mám byt ? Hneval sa kričal že nemám pravdu urážal sa .. ale nechala som ho nech si z toho vezme čo chce a ja jednoducho to takto vnímam…. Teraz ? Rok a pól od toho ako to prebehlo a ja mám doma muža čo vari , upratuje , podieľa sa na domácnosti ako plnohodnotný člen .. dokonca niekedy robi viac ako ja . Skladá prádlo ( síce naprd a nevie to ) ale urobi to ! A sám od seba …
Takže viem ze sa to dá keď ten muž chce .. ale musí chcieť .. inak nedosiahneš nič držím palce 🤗 viem ako sa cítiš …
Ja vidím chybu aj v komunikácii z tvojej strany. Nemôžeš čakať, že bude sledovať, čo v domácnosti chýba (áno, su niektori chlapi aj takí, ale tvoj nie). Keď ide z práce, pípne mu správa: kúp to a to. Kúrenie: vyčisti pec, nachystaj uhlie. Ak nie, nechaj vychladnúť. Bude zima, prežijete jeden deň. On sa pravdepodobne nezmenil ale zmenil sa tvoj pohľad naňho. Chce to vážny rozhovor, či chcete pokračovať ďalej, ty si sama v sebe ujasni toto. Ak áno, chces byť s ním, začni si ho vážiť. Za to, čo robí. Umožní ti ísť samej dakde? Postará sa o deti? Prečo kritizujes to, ako si zariadi starostlivosť. No a? Keď volá mame? Prečo ho nenechás si to riesit po svojom?
@buzz5 tak daj dvojročné dvojičky na doobedie do jaslí, skolky a oddychuj. Nemyslím si ze chlapa na tebe priťahuje, že varis, peries a nakupujes... Ako ja rozumiem, že chlap po nočnej sa nejde trhať o to, čo sa bude variť, rovnako ako rozumiem tebe, že máš pocit, že nič nerobí, ale vidím to na chybu komunikácie. Bude ti lepšie samej? Ak hej, tak sa rozved a uvidíš.... Ver tomu, že nebude. Si unavená, vyčerpaná, prečo nezavoláš aj ty svokru, nech aj tebe pomôže?
Vzťah sa zmenil. Samozrejme. Manžel mi ale pomáha ako s deťmi, tak aj v domácnosti. Ale aj tak občas máme tiež pocit, ze sa vzďaľujeme a fungujeme mechanicky- zabezpečujeme len chod domácnosti. Vtedy ideme na predĺžený víkend (alebo dovolenku) bez detí. Aj keď to možno pôsobí sebecky, je to podľa mňa vo vzťahu nevyhnutné.
@buzz5 veľa žien si uvedomí akého chlapa ma vedľa seba až po narodení deti. Preto sa hovorí ze najväčšia skúška vztahu sú prave deti. Žiaľ ak je raz chlap lenivý alebo sa nezaujíma ťažko to zmeníš. 🤗 ale na druhej strane vieš si to správanie skorigovať. Napíš mu zoznam na nákup co potrebuješ, uprac popol daj mu ho pred dvere popros ho ze nabudúce nech je to čisté a pros ho kým to neurobí. Hádky nikam nevedú len k dusnej atmosfére.... ak s ním nevieš ako žiť s manželom a nechceš žiť s deťmi sama ber ho ako spolubývajúceho.... je ale otázne ci je to najvýhodnejšia cesta.....
@buzz5 každý spracúva narodenie detí inak. Ty cítiš tlak z domácnosti a starostlivosti o deti a jemu pravdepodobne v hlave svieti kontrolka, že musí namiesto jedného dieťaťa uživiť dve. Niektorých chlapov tieto myšlienky úplne paralyzujú. Ak chceš aby viac pomohol tak cez výčitky to nepôjde. Budeš musieť priznať, že na všetko doma sama nestačíš a potrebuješ pomôcť s týmto. Musíš menovať konkrétne veci a každý deň tak dve až tri. Na začiatok to bude pre neho až až.
Po pôrode sa v človeku akoby vyplavia všetky vlastmosti, ktorým nechcel čeliť kým bol pár bezdetný. Ja tomu hovorím očista z minulosti. Ale ak pôjdete cestou vyčítok a obviňovania a hádok skončíte s dvoma deťmi sama. Je to len obdobie aj keď ťažké.
Pritisnut chlapa k starostlivosti o deti a domacnost. Nic ine ti nepomoze len si rozdelit zodpovednost a povinnosti. Ako to vyriesis uz je len na tebe, ty ho poznas, ty vies co na neho plati