Ženy sú agresívnejšie na svoje deti

A koľkokrát vidíš muža samého niekde s dieťaťom oproti ženám??

@lindous To je tiez pravda...

Keď porovnám svoju matku, jej matku aj mňa ako matku, tak každá generácia je menej agresívna na svoje deti. Takže ja to tak nevnímam ako ty.

Jasne keď je muž s dieťaťom 2 hodiny denne je to menšia pravdepodobnosť ako keď je matka s dieťaťom 24 hodín denne 🤣 ženy sú preťažené, preto im hapruju nervy podľa mňa. Nemajú si kedy oddýchnuť.

Mozno su niektore matky pretazene...ja si myslim, ze vacsina mam vtedy krici na deti alebo im capne, ked su vycerpane a nevladzu. Vtedy lahsie stracaju trpezlivost.

Ani neviem či len matky, švagor je z mnohodetnej rodiny a teda čo nam on hovoril. Bili ich obaja rodičia na rovnako. Trieskali, vyhadzovali von na zimu a podobne. Mama mu ešte žije a nič, pohodová tetka, čo je vkuse v kostole. Asi sa vyspovedala a už je to v pohode.
Ale mala som aj kamarátku, ktorá bola jediné dievča v rodine a bila ju matka ešte na strednej varechou až mala modré ruky. Jej bratov sa ani nedotkla. Ona odišla do zahraničia a s rodinou nemá vzťahy.
Zaujímavé je, že obe tieto prípady sú akože navonok krásne kresťanské rodiny.

Ja si to nemyslím. Naša generacia bola podľa mna dosť bita, tato je malicko. Dcéra je velky provokatér, najradšej by som ju niekedy vyhodila von oknom a po zadku dostala v zivote menejkrat ako je prstov na ruke a pán boh mi je svedkom, že moja sebakontrola je na zlatu medajlu a že by si zasluzila každý deň

Pozri kolko zien sa predhana, co vsetko zvladne - dve-tri deti, pracu, do toho si hodia vysoku skolu a domacnost... ze potom nespia a nervozna konstrukcia pracuje je jasne, ak dieta "nefunguje" ako ma a potom sa krici, potom vyleti ruka ako okamzite riesenie... ale suhlasim s komentom vyssie, my sme ako generacia boli bity podstatne podstatne viacej a nic pekneho to nebolo...

po tvari som jej v zivote nedala. ked ta po zadku

Sú. Lebo nevedia vychovávať. Nedokážu určovať hranice hlavou, tak si myslia, že to urobia silou. Dosiahnu len to, že dieťa sa nenaučí správat lepšie, akurat sa ich začne báť, tak bude čušať a šúchať nohami. Nuž. Nie každý vie byť rodičom.

Lebo niektore zeny inu vychovu ako bitie a krik nepoznaju. Lebo presne takto sa k nim tiez spravali rodicia. Aj ked slovo vychova je v tomto pripade nemiestne.
Na stastie vela ludi sa uz uvedomilo a vedia, ze vychova nie je o biti a kriku a neprenasaju to uz na svoje deti.

@dota6 Zaujímavý je aj tvoj dôraz na to, že išlo o kresťanské rodiny, lebo v nekresťanských by sa to v žiadnom prípade stať nemohlo🙂

Ja sa priznám, áno, malý dostal párkrát po zadku alebo po ruke (nikdy nie po tvári, to je podľa mňa úplné zlyhanie fackovať).
Ale boli to prípady, kedy som ho 10x upozornila a on aj tak to robil a veci pri ktorých si mohol ublížiť (chytať horúci sporák; čapať psov, keď to už prehnal s hraním; rozbehoval sa nebezpečnými schodami a skúšal z nich skákať; utekanie na cestu rovno pod autá;...). Proste niekedy sa snažíš určiť hranicu a upozorňuješ, vysvetľuješ, rozptyľuješ... Ale nepomáha a dieťa si len ublíži.

A ja som nebola nikdy nejak bitá, skôr generácia našich rodičov, ale myslím si, že my sa snažíme veľmi jemne a nežne vychovávať (čo nie vždy je na osoh. Deti si myslia, že sú nedotknuteľné, že môžu hocičo, a ako bolo vyššie, sú viac agresívne na rodičov, lebo tí im to "nevrátia". To vidím často na ihrisku, že sa matka nechá biť dieťaťom a len mu bude pekne vravieť "ale to sa nerobí, to ma bolí" a to dieťa jej aj tak čapne po 10x).

@lilizzachy zdielam tento nazor

@vkatush takže si len napísala, že to inak nevieš.

@mamamasama nie, neviem to inak. Moje dieťa nemá kúštik pudu sebazáchovy a ja mu naozaj všetko vysvetľujem, ukazujem, dohováram a v 98% nemáme problém. Ale z času na čas sa stane, že proste to nejde nijako a nevie to pochopiť. Takže áno, radšej mu dám po zadku (a to vravím o jednom capnutí, nie o tom, že ho mlátim alebo čo) ako s ním skončiť na pohotovosti alebo horšie.

@morusha samozrejme že sa to deje všade. Len mi chýba v tých kresťanských nejaká sebareflexia aspoň vzhľadom k tomu, čo chodia počúvať do kostola. Aspoň v týchto konkrétnych prípadoch. Švagor nikdy nedostal ani slovko "prepáč", že tvoje detstvo bolo plné agresie a bitiek. V nedeľu všetci sedeli v kostole, slušná rodina a doma teror za všetko.
Sama som bola som vychovávaná v silne veriacej rodine, avšak aj s tým, že sme mali vo výchove lásku a rodičia nás viedli k tomu, aby sme lásku dávali ďalej.

@vkatush tvoje dieťa nie je iné ako moji traja chalani. Myslis, ze poslušne sedia s prekrizenymi nohami a nehybu sa? Dá sa to aj bez násilia, len sa to musis naučiť.

Čo som si skôr ja všimla (z kategórie deťo-bičov, nie normálnych ľudí), tak matky skôr trocha "vycápu" a je jedno kde sa akurát nachádzajú. Otcovia -ak bijú- tak bijú keď to nikto nevidí. Mám teda 30 a keď sme boli decká, tak sme všetci vedeli že bijú hlavne tatkovia a ten keď sa do toho opre, tak mláti jak žito. Otec mal vždy "autoritu" a deti sa ho trochu báli, to bol vždy stereotyp. Ja osobne, ak by som si mala vybrať či ma vycápe matka, alebo či mi má vlepiť otec, tak utekám za matkou.
A tiež ako už iní spomenuli... ako často je vidieť otca samého vonku s deťmi.

Raz som nedávno niečo také videla, ale oni sa asi obaja fackajú navzájom.Syn matku drgol, opľuľ ona ho tresla po chrbte.Nie žiadny asociáli.
Nesúdim lebo neviem kto je ten rušivý element.

Dať na zadok som videla asi tiež len zopár krát aj to to nebola bitka, ale to už dieťa malo totálne hysterický záchvat keď už ono udrelo matku.
A prečo nie otcovia? No lebo väčšina sa o deti nestará vôbec.

Ale strieskať decko som nevidela nikoho nikdy.

@mamamasama to ani od neho nechcem, aby sedel jak päť peňazí, práveže ho nechávať objavovať svet vo veľkom. Kamoška, čo je úzkostlivá až príliš na jej malú vravela, že ona by už sociálku volala, keby dieťa malo tak odreté kolená a modriny ako môj (nechápem, ako vychovala predtým 2 u dospelých chalanov).

Ja sa učím a pracujem na svojej trpezlivosti každý deň a vidím výsledky, viem, že je to lepšie so mnou.

Ale napr. Máme ostré, kamenné, bezzábradlové schodisko vonku. Pravidelne tam chodí a sa hádže. A keď ho odtiaľ po dlhom vysvetľovaní a dohováraní beriem, začne revať až tak, že sa zajakáva a nevie nadýchnuť. Vtedy len keď mu jednu po zadku čapnem (vravím, raz a nie silno, žiadne ztrepanie dieťaťa, normálne len buchnutie), tak sa mi vráti do vedomia a ma vníma.
Ale kľudne ma pouč, ako inak to riešiť. Lebo som vyskúšala asi všetko a nie, nezaberá. A veľmi nerada by som ho tam videla si rozbiť hlavu alebo sa zabiť, keby dopadol na tie ostré kamenné rohy.

@dota6 Tak som rada aj za pozitívny príklad kresťanskej rodiny, kde sa vychovávalo s láskou...lebo toto je už také zaužívané klišé na veriace rodiny: "v nedeľu pekne spolu v kostole a doma peklo"

@dota6 väčšina starších rodičov žije v spomienkovom optimizme. Ja som tiež bola bita, a otec mi v mojich 30 rokoch povedal, že on nás predsa nikdy nebil 🤷

@angel993 presne!!! Ani moja mama nás nebila. A pritom ja keby mám raz zbiť svoje dieťa tak, ako som od nej dostávala to si radšej ruku zlomím.

Ja by som skôr povedala že matky sú mäkké, nemajú hranice, pravidlá a deti im skáču po hlave a potom majú nervy v koncoch a vybuchnú a je im to jedno že je plno ľudí okolo.

@morusha
mohlo aj sa stáva. ale ja osobne od tých kresťanských očakávam to mil9srdenstvo. V kostole varení peceni ale lepšie sa nechovaju. O to išlo v tom komentáre o kresťanských rodinách. Ako nič proti, poznam aj veriacich, ktorí sú super rodičia! Len akosi očakávam od takých ľudí niečo viac, aj keď to je v podstate blbosť, tiez sú to len ľudia. No naj ma výročia ti, co by Krista z kríža stali a potom sa chovajú uplne neadekvátne, co s vierou v Boha nič spoločné nemá.

@morusha to nie je klišé, to je aj realita kresťanských rodín. Lebo niekedy ma až napne do posledného nervu v tele, keď počujem kresťanská tradičná rodina ako synonymum niečoho šťastného a dobrého.

@angel993 áno je to spomienkový optimizmus. Aj to tak vníma švagor a jeho rodina. Už to v nich zatvrdlo a brali to ako samozrejmosť. On aj tie príbehy rozpráva tak ako príklad, že toto sa už asi nerobí. Napríklad, keď niečo nechcel zjesť rak dostal bitku a ešte aj ďalšiu porciu toho čo nechcel. Áno, potom už bol ticho a nikdy sa na nič nesťažoval, aj keby mu malo ako dieťaťu prefutrovať žalúdok. Proste boli taka bitkárska rodina.

Zaujímave, že sú tu príspevky najmä s takými odpoveďami, že matky sú na deti samé, sú vyčerpané, podráždené, nemajú si kedy oddýchnuť, nevedia si určiť hranice a potom vybuchnú.
Pritom v téme, či je v poriadku dieťa udrieť, to mnohé obhajujú tým, že je to chyba dieťaťa, môže si za to samé, neposlucha… Hlavne to nikdy nie je vina a zlyhanie rodiča.

@tiika
nevšimla som si, že by tu niekto písal o vine dietata. Vzdy a za každých okolností je to zlyhanie rodiča, lebo nemá svoje emócie pod kontrolou. Dieta tiez nie, ale ono sa to musí ešte naučiť. Nie všetci dospeli sa naučili ovládať svoje emócie a spracovali si dedstvo. Ved kedysi sa dedske emócie veľmi neriešili. Bud ticho a poslúchaj, chlapci neplacu, ale ved to nič nie je a isto to neboli! Alebo - dostaneš na rit aby si mal prečo revat! To bolo kedysi bežné. Maloktori dospely sa tým zaoberal a ruesil to. Ide do rodičovstva s najlepším úmyslom a potom ho dozenu vzory z minulosti vlastného detstva.
Udrieť deti nie je správne vobec.
Písali tu, ze únava a vyčerpanie robia svoje, nie o tom, že je to ok.