Závidím ženám, ktoré si užívajú materstvo

@goralka20 uz len vydrzat potom sa ti to vrati a bude ti pomahat.

@goralka20 mozno druhe by malo uplne inu povahu...asi je len citlive, to prejde...

@goralka20 Úplne ťa chápem. Bude to lepšie. Treba vydržať. Pre mňa tieto prvotné mesiace a roky boli tiež všelijaké. Takisto som si to neužívala. Prežila som. Mám aj druhé dieťa, no vekový rozdiel takmer 10 rokov. To asi hovorí za všetko. Pre mňa život znova začína, keď má dieťa tak 4-5 rokov.

@goralka20 moja, netráp sa zbytočne. Jednoducho prijmi plač drobca ako jeho súčasť. Ja mam 16 mesačnú, teraz už je to pohoda, ale tiež som sa musela naučiť, že kým nevie rozprávať a ovládať svoje emócie, bude revat, kričať a hádzať sa o zem zakaždým, keď bude chcieť. 5mesacne babo je ešte malinke, nerobí to naschvál. Keď aj bude plakať, tak nech plače. Urob si kavu, čaj, daj si kocku čokolády, uvoľni sa a venuj sa svojmu dieťaťu. Hlavne nezabudni, že mas jest a venovať čas aj sebe. Keď môžeš, daj kočíkovat mame, svokre, mužovi, a Ty sa zrelaxuj. Neupratuj, nevar, nesnaž sa dobehnúť zameškané. Oddychuj. Takáto napätá to nebudeš mať ľahké. Malé nezmeníš, ale vieš zmeniť svoj prístup. A pomôcť si. A tie dokonale deti dokonalých kamošiek a známych, no neviem... A neboj sa, najťažšie už máš za sebou. Onedlho to bude už len a len lepšie.

ja som mala take babo, ze prvych 6 mesiacov som ho v podstate nemohla polozit, aby neplakalo. Doma v kuse bordel, nic nevybavene, strava vonku, donaska a pod. Tak som ho cely cas drzala a bolo to tazke, ale nespominam na to zle. takze si myslim, ze aj tvoja mysel toto neskor vytesni. Skusala si satku, nosic? Po 6 mesiacoch lepsie a lepsie, v 3 rokoch uplna pohoda a teraz odkedy zacala skolu v 6. rokoch, pocuvam len same chvaly na nu a v 8,5 roku musim povedat, ze je moj zivot s nou lahsi a lepsi, ako keby som ju nemala. Miluje skolu, rada sa hra s mladsim bratom, cez vikend ide rano kupit s radostou cerstve pecivo a tak. Takze je nadej na zlepsenie 🙂

@goralka20 Vies, co som sa ja naucila pri detoch? Nebojovat s nimi. Ked prestanes bojovat o to ako by to malo vyzerat, tak prestanu aj deti bojovat. Az ked som sa zmierila s tym, ze sa nevyspim som ziskala stratenu rovnovahu. Uz som davno prestala rumazgat akaaaa som unavena. Lebo si aj tak nepomozem. To vsetko tvoje dieta citi. Citi tu frustraciu a nervozitu z teba. Citit to aj z tvojho prispevku. Realita musi byt horsia.

Pisem z pohladu tej, co mala 4 deti v priebehu 7 rokov 😀
Nerob v domacnosti nic, co nie je ozaj nevyhnutne. Na prechodnu dobu proste musis mat znizene naroky na seba aj domacnost, venuj sa babatku.
Zdoraznujem slovo prechodna. S detmi su vzdy rozne obdobia, raz horsie, raz lepsie.
Vyplakat babatko prosim nenechavaj, predstav si, ze ono ma len Teba. Si prenho celym svetom. Jeho nieco trapi, je mu smutno, ma potrebu sa tulit, nevie to dat inak najavo nez placom ci mrncanim.

Nedavaj samu seba po tlak. Si unavena, lahni si s babatkom. Mas chut sa s nim maznat? Maznaj sa. Kasli na poriadok a varenie. To pocka. Bud len Ty a babatko. Uzivaj si to.
Ked place, bud tam prenho, ale nestresuj sa kvoli tomu. Ludia su zvyknuti na to, ze babatka placu. Nikto normalny to riesit nebude 🙂
Cochvila sa zacne plazit, stvornozkovat, chodit. Ubehne to ako voda a bude z neho partak. Uvidis 🙂

Dieťa je živý tvor, nie fotka na instagrame. Neviem de sa berie predstava, že má to byť najšťastnejšie a najbezproblémovejšie obdobie... zjavne dnešné dženy nemajú skúsenosť s malými deťmi a keď príde realita tak je to na ne veľa...nehovorím o tebe, al všeobecne. Áno, je to kolotoč, papať, kakať, spať, áno sú to grcky, prebdené noci, špenát rozstriekaný po celom byte, počmárané steny, a revy za kadečo... Aj tvoji rodičia si tm prešli. Musíš si nájsť spôsob ako fungovať tak aby bábu nič nechýbalo a ty si ostala "celá". Spi s ním, keď spí, pritúľ si ho keď plače, ak treba skús šatku, daj ho kočíkovať partnerovi, svojej mame, svokre, kamarátke, kým spí sadni si v parku a čítaj knihu, choď na kávu...ty si nájdi čo ti vyhovuje a hovor si že všetko raz prejde (ale začnú iné starosti)..

@goralka20 prvy rok a pol mojho syna som mala presne take pocity, ako mas ty. Teraz bude pomaly dvojrocak, zacina byt partakom, rozprava, pride sa pomojkat a ver mi, ako som to materstvo zo zaciatku naznasala a nezvladala, teraz je naozaj fajn. Dnes, ked si doniesol po vyse roku nosic a chcel do neho, tak to bol uzasny pocit pre mna, normalne brutal silna emocia. Akoze je tvrdohlavec, extra zive dieta a rad sa aj zvukovo prejavuje, ale je to ine a o dost lepsie, takze vydrz, dobre bude ♥️

Ja som mala takuto prvu dceru. Plakala stale, furt nespokojna. Prvy rok som mala pocit, ze len revala alebo spala. Ked som isla s kamoskami von tak vsetky deti spali len moje revalo celu prechadzku 🥴 Nechcela byt v kocari, nechcela byt v nosici, v autosedacke,... No horor to bol s nou. Kazdopadne sa to zlepsilo, teraz ma 6 a je to zlaticko ☺️ A este ti poviem, ze po 3 rokoch sa mi narodila druha dcera a to bol anjelik od narodenia. Spokojna, usmievava, neplakala skoro vobec. ☺️

@beata_k Presne toto 👏👏👏👏 do bodky súhlasím. Keď som konečne zahodila predstavy, ako by to podľa mňa malo vyzerať, mohla som sa po niekoľkých mesiacoch normálne nadýchnuť.
Autorka, úplne ti rozumiem. Nikto nemá dokonalé dieťa, ale niektoré sú proste náročnejšie ako iné. Môj mladší sa už narodil ako nespiaci a večne nespokojný, len rev, vresk, rykot a škrek. Počas prvého roka života som ho takmer zo seba nezložila, naučila som sa robiť jednou rukou 99% bežných úkonov vrátane sprchy a umývania riadu 😅 zistila som, že existuje na tieto deti úžasné pomenovanie "velcro baby" 😍 teraz má 2, stále je večné nespokojný, uškrečaný, na mne zavesený a neviem ti povedať ani jednu aktivitu, ktorá by s ním išla bez problémov. Napriek tomu mi ver, že aj takéto materstvo sa dá užívať. Len treba najskôr zo seba striasť všetky predstavy, plány a očakávania a prijať, že realita je iná.

@goralka20 prvu dceru som mala narocnu,stale zdr.problemy,neustale po doktoroch kym sa prislo na to ze gro problemov suvisi z ABKM.bola uplakana,upistana,vecny boj so spankom.ak bolo dobre,bola ako vevericka na baterky,neustale v pohybe.dufala som,ze druhe dieta bude ine,ze to pojde lahsie..bohuzial,tolko stastia som nemala,zacalo to pregrcanym tehotenstvom na pnke,zlcnikovymi zachvatmi,zlomenou nohou,cize pol tehotenstva o barlach.a k tomu doma 3 rocna slecna so vzdorom 🙈 narodenim druhej dcerky zacalo dalsie trapenie.kym ine kamosky kocikovali s usmevom,my sme chodili na 30 minutovky von s uvrestanym babom,nedajboh zastavit.vyzdvihovanie starsej zo skolky bol pre mna vykon hodny medajly,mala prerevala cestu do skolky aj zo skolky..prvy pol rok sme sa trapili s hnackami,behali po doktoroch,nikto nam neveril ze jej daco je.az sme skoncili v nemocnici,lebo prestala jest.tam sa prislo na problem,cize mam teraz doma 2 slecny s ABKM, s muzom sa uz smejeme ze odkedy mame deti,nic ine sa u nas neriesi len 💩💩 lebo ich nosime do labaku ako na beziacom pase🙈 neviem,ako sme to prezili,nerada na to obdobie spominam,neuzila som si ani jednu dcerku ako babatko.ale verim,ze casom to bude lepsie😉

urcite to vekom bude lepsie. Moja dcera bola presne take babo… spala 3x denne po 20min, v noci kazdych 30min hore, cez den len na rukach… nechcela byt v kresielku, nechcela byt na podlozke, nechcela sa vozit v kociku, nechcela cumel, revala dokonca aj u vlastnych babiek ked ju pestovali na rukach… vecne nespokojna, umrncana, najradsej cely den na rukach by sa nosila. Mali sme ohradku, ale pouzila som ju asi raz, nemala som srdce pocuvat ten plac, vydrzala plakat dlho a nie jedovito, ale totalne zufalo a lutostivo, nemohla som ju tak nechat :( Vylety nam nehrozili, revala v aute vo vajicku, revala v kociku, revala vsade. Zlepsovat sa to ozaj zacalo az ked mala 2roky a zacala suvislo rozpravat a vedela pomenovat co vlastne chce. Cize radu nemam, len vydrzat a dokola si opakovat ze naozaj raz bude lepsie. Btw. moja druhorodena (medzi detmi je necely 2,5r rozdiel) mala za prve 3mesiace svojho zivota viac vysmiatych fotiek, ako prvorodena za cely prvy rok😂 Teraz su obe uzasne, uz su skolacky na ZS. Takze vydrz, to je jedina moja rada… jednoducho su deti a deti, kazde je ine, u niektorych je ta cesta rodicovsky narocnejsia, ale vzdy to stoji za to 🙂

@goralka20 tiež som mala také dieťa (deti) a ako bolo spomenuté vyššie, tiež za to mohla aj alergia na bielkovinu kravského mlieka, ktorá im spôsobovala bolesti. Ale teda dve deti z troch mám veľmi náročné a keby mi niekto povedal, čo ma s nimi čaká a koľko nocí budem musieť prebdieť a nosiť pri tom revúce dieťa na rukách, tak asi by som prehodnotila svoje plány stať sa matkou. O nenávisti k vajíčku a neskôr k autosedačke ani nehovorím. Ale už je to fajn. Teraz sa len stále hádajú. Za všetko.

@goralka20 ahoj, nečítam diskusiu, lebo to nemá význam... len sa ťa opýtam, nemôže ísť o reflux? udrží v sebe stravu alebo všetko oblúkom vyvráti na niekoľko metrov? ak ide o reflux, tak sa nečuduj a neostáva ti nič iné, než vydržať. ak nejde o reflux, i tak ťa dokonale chápem, že ďalšie dieťa nechceš. ak sa na tom zhodnete spoločne s partnerom, nemáš čo riešiť. ak partner chce, no ty nie, tak mu ďalšie poroď a nech ostane doma s deťmi on. a máš to vyriešené 🙂

@simona92101 úplne ti rozumiem 🙂 moja dcéra takmer neprijímala stravu (veľmi málo, fakt). pretože jej reflux spôsoboval zrejme bolesti a pálenie záhy (na to sa prišlo až časom, čo jej je). napriek tomu mi nik neveril, lebo mala líca ako syseľ 😀 inak bola dosť vychudnutá, len tie líca 🙂

@goralka20 joooj, zase ta noc. Moja bola tiež náročná. Katastrálne jedla, má 6 a všetko je ináč.
Ja som si trúfla aj na druhú a bola bábätko za odmenu. Sú z nich super kamarátky.

@goralka20 ako by som o mojom prvom čítala. Tiež náročné, nikam sa s ním nedalo, 20 minútové denné spánky, stále na rukách, materskú dovolenku som si predstavovala úplne inak... Mne našťastie nikto nehovoril, že som si tak naučila, lebo je to samozrejme blbosť. Trochu som si vydýchla, ked začalo loziť. Ked som na ihrisku v tom case videla viacdetné mamičky, nechápala som, ako to mohli opakovane podstúpiť........no a ja mam 4 kusy nakoniec😀

@goralka20 akoby som to ja pisala. Moj ma uz 2 roky ale partakom stale nieje. Prvy rok bol pre mna najhorsie obdobie mojho zivota. Hold tak to citim. Milujem ho ale materstvo neznasam. Tiez som v noci nespavala, kojila atd. Dnes som ja ta raketa co lieta za dietatom lebo proste on je odvazny, nebojacny do zivota asi super povaha, no na vychovu pre rodica je to zahul. Chcela som 2-3 deti a koncim pri 1. Nikto mu nedokazeme v klude pekne dohovorit, vsetko konci placom ked nie je po jeho. Je to velmi vycerpavajuce. A pritom ho moc lubime. 🙂 nie si sama. Ale neexistuje nic co by ma obmakcilo ist do tohto peklicka znova😂 radsej dalsieho psa 😆

@goralka20 úplne chápem tvoje pocity. Ja som cítila doslova úzkosť keď som s mojou malou mala niekde ísť. Bolo to hrozné. Ona naozaj stále vrieskala. Celkovo to bolo úplne iné ako sok si vysnivala. Ale poviem Ti asi novinku, v živote nie sú veci len tak ako si ich vysnívaš. Čím skôr sa s tým zmieriš, tým skôr budeš šťastná. Tak máš doma malého plačka. Ono to prejde. Teraz je z tej mojej uvrešťanej úžasná osôbka. Užívaj si aj tieto chvíle. Snaž sa to zobrať trošku s odstupom. To, že ono reaguje plačom nezmeníš, ale vieš zmeniť svoje reakcie naň. Keby som mohla vrátiť čas tak to prežívam už úplne inak.
Inak nenechaj si nakecať, že je to tvoja vina. Kto také dieťa nemal, nepochopí. To ako sa správa tvoje dieťa v takomto útlom veku nehovorí nič o tom aká dobrá či zlá matka si. Nenechaj sa do niečoho takého vtiahnuť.

@goralka20 ako ti tu pisali, proste neries. Deti placu. Moj mal do toho aj koliky, bio otec odisiel, ked som bola tehu. Bola som na maleho sama cez den aj v noci. Akoze ziadne striedanie ako v inych rodinách. Ked som videla mojich rodicov, tak som s radostou prenechala revuce dieta aby mi nepreplo. Nie neuzila som si a bolo to hrozne obdobie. Ale spatne to vidim inak. Spatne vidim, ze som nemusela robit milion veci doma, nemusela mat upratane, vyžehlené. Vlastne som nemusela nic iba byt s malym. Ze proste jeho plac bol normalny, ze deti placu, ze mam byt trpezlivejšia a ze deti maju koliky ale tie prejdú. Ze nemusim byt super mama ale tomu malemu staci, ze si v klude k nemu lahnem a budem ho hladkat. Citala som knihy ako deti neučit na ruky ako hento a toto. Ako nemaju spat s rodicom v posteli lebo sa naucia a neodnaučia. Teraz ma 8 rokov a veru, ked je muz prec milujem si maleho nasackovat do postele. Proste milión vecí by som robila inak ale začala by som u seba a s mojím postojom.

@goralka20 Su aj narocnejsie deti. Ze nechat vyplakat... To neplati na kazde dieta, niektore deti sa casom neupokoja, ale chytia taky zachvat placu, ze pomaly dychat prestanu. Moja vacsinou vracala a to som ju ani nenechavala vyplakavat, ale mala take nalady. Kebyze ju tak necham samu v postielke, tak sa mi zadusi zvratkami a od zufalstva ze som ju nechala samu, by jej asi preskocilo. Ja som tiez nechapala, ze ostatne zeny dokazu chodit s detmi vsade a som si myslela, ze som ja neschopna. Ale potom to preslo, od isteho obdobia je dcerka o cosi menej narocna, viac chapava a uz sa vieme niekde dostat aj my. A len si nadavam, ake som mala vycitky, ze ja nieco zle robim... A spatne ked kecam s kamoskami, nijak specialne svoje deti neucili, jednoducho boli prisposobivejsie od zaciatku.
Ja som si casto opakovala, ze je to obdobie, prejde to raz. Snazila som sa uzivat si to, aspon to co sa dalo. A snazila som sa veci si ulahcit. Tiez moja mrncala vkuse ked som sa len na krok od nej pohla. Ona vkuse potrebuje nejake podnety, doteraz neobsedi na mieste. Tak som vsetko robila s nou. Davala som ju tak, aby videla co robim alebo som ju nosila v nosici. Neriesila som prilis neporiadok a take veci, venovala som sa jej a hotovo. Od isteho veku vkuse v noci plakala, kym som ju nenechala spat s nami v posteli. Neviem ci je to dobre ci nie, niekto povie tak, druhy naopak, ale je mi to jedno, odkedy spi s nami v posteli, konecne sa vyspi aj ona aj my a zvysok ma nezaujima.
Moje rady, netrap sa prilis tym, ze place. Deti placu. Tak komunikuju. Nie je to prijemne, ale snaz sa to brat ako normalnu vec a nestresovat sa tym prilis. Ale zase ked vies nejak zariadit, aby neplakalo, tak je to super. Aj svoje dusevne zdravie treba chranit a nie len na dieta mysliet. Aj na seba musime mysliet. A druha rada, ak mas moznost, treba nejak psychicky vypnut. Neviem ake mas moznosti, ja som nemala velmi moznosti aby mi ju niekto strazil, ked sa zobudila a zacala plakat a som si to nevsimla hned, chytila neutisitelny hodinovy plac, takze som nemohla ani nic hlucne robit, ani telku pozerat a tak, aby som ten plac nepresvihla. Tak som zacala po veceroch citat jak drak, ale aspon tak som psychicky fajne oddychla. Najlepsie je obcasne vypadnut z domu a ideal nejaky sport, len to musis mat niekoho, kto ti vie postrazit dieta.
A iste obdobie mi aj dobre padlo, ked som chodila kocikovat rychlym tempom, tiez som si tym fajne vycistila hlavu. Len ta moja mala huncutka mala kocikovanie rada asi tak dva tyzdne a potom uz len revala sialene celu cestu, tak som to neskor vzdala 😀 . Ale chodili sme na prechadzky v nosici alebo na rukach som ju mala, len take kratsie, ale sa jej pacili a ked mala vyhlad na svet, vtedy neplakala 😀 .

@goralka20 aj môj bol taký. Prvé mesiace života som trpela. Mám dokonca okno akoby moj mozog radsej na tie dni zabudol. Každé 2 hodiny hore, strašný 2-3 hodinový rev pred spanim, na ulici v kočíku rev, v aute rev, všade kde sme isli som trpla a keď sa blížila noc mala som až krce a nechcela som ísť ani spať tak som sa noci bála. Vstaval o 4:30 🙈 ešte aj na baby balance bol jediny čo celý čas len mrncal fnukal nedobre mu bolo, všetko mu vadilo, jediný tam bol s cumlikom
akože absolútne som si neuzila tie prvé mesiace.ale teraz po roku mi to vsetko vynahradza 🙂 a az teraz môžetm povedať že si to užívam

@goralka20 hlavne sa neporovnavaj a rozhoduj sa podla seba.ja mam 4 deti,3 su s malym vek.rozdielom a stvrta trochu s odstupom.ale vsetko to boli nenarocne deti,dobre papali,spali,vela neplakali,usmievave a spokojne.aj na zaklade toho sme sa rozhodovali mat vzdy dalsie,lebo ich bolo celkom v pohode zladit a nezrutit sa pritom🙂ak by som mala narocne babo,urcite by som na tvojom mieste pockala,5 mesiacov je malinko a este sa to moze 100krat zmenit

@goralka20 niektore zeny si rady davaju za zasluhy aj veci, ktore vyplyvaju z nastavenia a povahy dietata.
Matka ktora povie inej unavenej zufalej matke ze "tak si naucila" je pre mna byvala kamaratka. Lebo jej uplne chyba rozhlad ze su rozne deti a empatia ze zrovna ja som vyfasovala to narocne a nespokojne.
Matka ktorej dieta sa budi po 20 minutach s placom si ho tak asi naucila 🤦 naschval ho budila a pustala mu horory, nie?
Nikto nevie nalozit tak hnusne ako zena zene.
Aj jedna z rodiny mala svalnate reci ako si ona nauci.
Vsetko sa jej vratilo. Jedno dieta besnota neposlusna a druhe sa profiluje tiez tak.

@babulkomale Vystizne napisane. Tiez som mala silne reci kedysi, ked som nebola este mamou🤷 ale s povahou syna som sa zmierila a to bol obrovsky krok vpred. A hlavne, sice nerada porovnavam, ale obcas na ihrisku ci v herni si sama pre seba poviem, ze mam oproti inym maminam doma zlaticko 😁 a zaroven, ked vidim tie sceny a divokost inych deti, s maminou viem sucitit a nie ju na pohlad odsudit. Presli sme si tym a obcas este prechadzame, ale uz je to sto a jedna.

@goralka20
Presne toto isté som prežívala asi 7 prvých mesiacov života môjho prvého dieťaťa. Decko rev rev rev, som sa s ním bála aj na ulicu výjsť. Mamičky si kočíkovali usmiate s kávičkou v ruke a ja som sa na ne kukala z okna s revajúcim dieťaťom na rukách a revala s ním. V noci nespal, cez deň stále čosi. Ja som bola v totálnom šoku, že: toto je to krásne materstvo, veď to je peklo na zemi!!! Cítila som sa ako najnemožnejšia matka v celom známom vesmíre. Ale ja som bola jedináčik a jedináčika som určite nechcela, preto sme mali druhé dieťa. Tiež to nebol úpln prototyp dokonalého spinkajúceho pokojného bábatka, lebo malá mala reflux a bolo to celkom vzrúšo, ale tie skúsenosti, ktoré som mala s prvým dieťaťom má úplne nechali v pokoji a už som to vôbec neprežívala a ani moc nebol na nejaké drámy čas, takže som to brala deň po dni ako to bolo a neriešila som. Revala, revala. Nerevala, nerevala. Musela som sa starať o dve deti a na opúštanie nebolo času. No a už mám deti tri, prvý urevanec má 11 rokov a je to skvelý chalan, druhá plačka má 7 a je tiež úžasná a najmladšia 4 ročná je neskutočná osobnosť, ľúbime ich, tešíme sa, že ich máme. Všetko prejde! Držím ti prst!

Dostala som podobný preplesk v podobe náročnejšieho bábätka a nakoniec som rada, lebo ma to spravilo empatickejšou a menej premúdrelou 🙂 u nás sa to zlepšilo, keď sa vedela dcéra hýbať v priestore. Úplne si ale pamätám dovtedy to nonstop mrnčanie a krik, od úzkosti sa mi občas až točila hlava. Prejde to.