Začali ste si užívať materstvo?
Prvý polrok dieťatka
Ahojte maminky, poďme sa podeliť o skúsenosti, možno si doplniť vedomosti a povzbudiť mamičku, ktorá si prechádza podobným obdobím. Mali ste aj vy skúsenosť, že po prvom polroku vášho bábätka sa veci “zlepšili”? Myslím, že ste si začali užívať materstvo? Mala som ťažký pôrod, dieťatko náročné od prvej chvíle, veľa plaču, málo spánku, nijak sa nevedel zabaviť alebo naznačiť čo mu je, lebo však bol malinký, problémy s bruškom, koliky, všetko všetko.. a keď som si pred niekým povzdychla, že je to pre mňa masaker ťažké, tak často som počúvala vety “len počkaj bude horšie keď bude väčší, keď začne loziť, chodiť, zuby, vzdor atď atď”… väčšinou som potom zistila, že ich deti ako novorodenci plakali minimálne, prespali skoro celú noc od narodenia a podobne. Bola som úplne zhrozená, že ak toto čo prežívam je pohodička v porovnaní s tým, čo ma čaká, tak ja sa zrútim. Ale NIE. Možno to je aj zvykom, ale odkedy prešiel ten cca 6. -7. mesiac, tak všetko je akoby lepšie už len kvôli tomu, že dieťa sa už dá zabaviť, usmieva sa, môžeme venovať sa mu aktívnejšie, robí pokroky, sám rád skúma svet okolo seba, začína “komunikovať” a je ľahšie zistiť čo mu je…Má niekto z vás podobnú skúsenosť že po tom novorodeneckom období sa vám to celé zlepšilo?
Poradím ti, nájdi si kamošku s rovnako starým dieťaťom, lebo tie, čo majú staršie deti majú spomienkový optimizmus a taktiež prežívajú iné starosti s deťmi, preto je od nich taká spätná väzba a tiež, ten kto nemá mimino, tak ho proste také témy ani extra nezaujímajú.
A áno, aj na uvrieskané dieťa sa dá pozrieť dvoma pohľadmi. Buď sa budeš ľutovať, aké hrozné to je, alebo využiješ tých pár minút kľudu na to idylické materstvo - take away káva, koláč popri kočíkovaní, miesto varenia ísť na obed, keď dieťa spí (v kočíku),… samozrejme, že sa dieťaťu budeš musieť prispôsobiť ale to neznamená, že si nemôžeš urobiť pekné chvíle a materstvo si užiť. Buď nájdeš problém alebo riešenie.
A nie malé bábätko sa nevie samé zabaviť, ty si jediné čo vo veľkom svete pozná, vyžaduje tvoju blízkosť. Ak chce byť stále na rukách kúp si nosič 🤷🏼♀️( ergonomický, nie klokanku).
Občas sa na veci pozeráme príliš čierno, daj si od situácie odstup a nájdi to, ako by to šlo, mať hodinku denne krásneho matkovania. 😊
pozri, zalezi od dietata... starsie dieta som rodila skoro 100 hodin, nie nie je tam nula navyse. Skoncila som skoro na JIS, po porode sme boli v nemocnici 2 tyzdne kvoli mne... dieta neodlozitelne, reflux, koliky a podobne. Nespave, urevane... prve 3 mesiace kazdy vecer revalo 3-4 hodiny tak, ze som myslela ze na nas susedia zavolaju socialku. Denny spanok minimalny, max 5-10min a len na mne. Kocik neznasalo... a mohla by som pokracovat. Chodit zacalo zavcasu, rozpravat strasne neskoro, okolo 3r... chvilami som sa bala zostat s nim sama, ze to nedam. A vedla toho sa kamosky premavali po obchodaku, kocikovali vonku, zasli si na kavicku kym dieta pospalo v kociku... u nas nemozne. Odlozit ho do kresielka? revalo tak, ze modralo a prestavalo dychat... nie nechcem Ta strasit, len hovorim, ze sa neda porovnavat. Uz je skolak a stale je to nesmierne narocne dieta, challenge dennodenny. Nie je to horsie, ale ine... Druhe dieta je pohodak, vnima veci uplne inak. Od cca 18m-2r komunikuje, vratane emocii - mami som smutne/unavene atd... proste den a noc.... myslim ze skutocne si uzivam materstvo pri tom druhom, pretoze napriek problemom, je to pohodove dieta a som nesmierne stastna, ze ho mam. Ale milujem moje prve rovnako a nemenila by som, len je to casto narocne.
@denkabemommy hm... u mna funguje asi spomienkovy "pesimizmus" 🙂
Ja som mala dobré pohodové novorordenecké obdobie ale aj keď teraz ako s ročným ma občas nervy berú i tak to vnímam ako jednoduchšie oproti tomu obdobiu teraz sa sice nervujem ale malý vie chodiť vie sa aj zabaviť nie je to ten full servis do takej miery ako bol
Veľmi individuálna téma.Ja si užívam materstvo od obdobia, keď mali moje deti tak 3 a 8 rokov.U nás neplatí,že veľké deti veľké starosti.Milujem to,akými ľuďmi sa moje deti stávajú a milujem to,že dnes keď majú 13 a 8 rokov neexistuje nič,čo by sme s nimi nemohli podniknúť,ukázať,zobrať ich.
Pre toto sa oplatí byť matkou....pre ten pocit a vidieť to,že to piplanie a výchova majú svoj zmysel a že to robíme zjavne dobre,lebo máme fakt super deti
Ja som si začala materstvo užívať od štvrtého mesiaca môjho dieťaťa, nie ze by bolo náročné alebo by zle spalo, ale vtedy prišli výsledky od doktorov na ktoré sme čakali 4 mesiace. Vtedy padol obrovský kameň zo srdca, a ja som si konečne začala užívať materstvo. Verím, keby sa nestanu určite veci, nespôsobia mi ppd, tak si materstvo užívam od začiatku.
Ale áno, časom sa to lepší keď sú tie deti väčšie, ja som si na každom období nasla to pekne. A čím je syn starší, tým to je lepsie... Ale verím tomu, že iné ženy to majú inak, ved každé dieťa je iné, inak náročné, prežívajú veci inak..
materstvo je ako horska draha: raz si hore, raz si dole...tie obdobia narocne a kludne sa striedaju - kazdemu inak, podla dietata a jeho vyvoja...moja skusenost...su obdobia, ktore si viac uzijem, su obdobia narocnejsie, ale pre mna osobne bolo najhorsie malicke babatko...
Pre mňa prvý pol rok bol veľmi ťažký, žila som ešte u rodičov s priateľom sme spolu boli minimne, do toho prehrávanie bytu, náročné dieťa cez deň nespal vôbec keby nemám pri sebe mamu a sestry tak si to asi niekde hodím, nerada na to spomínam a keď sa teraz tak nad tým zamýšľam tak možno prvé 3 mesiace si poriadne ani nepamätám pre mňa to bol masaker, mala som depresie, dieťa som neznášala dosť dlho trvalo pokial sme si j sebe našli cestu ..bolo toho moc..nátlak od rodiny na kojenie aj keď mi to bolo nepríjemné, zlahcovanie mojich pocitov..asi prvé 4 mesiace som vkuse len preplakala, nedalo sa s tým s nikým podeliť pretože aj priateľ má len vysmial (pritom nebývam s nami a nevedel aké to je ťažké) som rada že som z toho von ale teda po Tom prvom pol roku sa veci úplne zmenili, presťahovali sme sa, a ja som si to začala konecnce všetko užívať a teraz má rok aj pol síce niekdy tiež to je ťažké ale je to super už je to parťak a neskutočne ho ľúbim a nedala by som ho ani za nič.. v lete čakáme druhé uvidíme aké to bude, ale snáď toto od začiatku si už nezáujem a budem si užívať materstvo hneď ..teraz spätné to ľutujem že som mala taký postoj k tomu všetkému ale pôrodné depresie sú veľmi ťažké a ešte keď nie je podpora, prajem veľa šťastia bude to len lepšie 😊
Ja som si ozaj zacala uzivat az terqz, ked v 2,5 roku prespi celu noc. Ale ano, po prvych hroznych mesiacoch, ked sme sa zabehli, sa uz dalo hovorit o tom, ze som sa uzkostne nepotila, ked som s nim mala byt sama. A to mam standardne narocne dieta, aj spal cez den, aj reval
Ja som si užívala do 3 rokoch dieťaťa,potom prišiel kolektív a s ním choroby ako na bežiacom pase a to si teda neužívam vôbec.
moja mala do cca 7 mesiacov nonstop pri mne. ani spat nevedela sama musela som pri nej lezat aby ma citila, v momente ako som sa isla napit, na wc hocico bola hore, kocik 0bodov takze bola nosena, cize aby mi ju niekto postrazil vonku, pokocikoval tak to vobec, uspavanie iba na fitlopte, alebo na rukach alebo na prse.... od 7 mesiacov take vyraznejsie zlepsenie kedy som si uz aj film mohla pozret, naucila sa spinkavat 😁 .... ale okolo cca 1.5 rokov do 3 rokov beriem ako najlepsie obdobie mojho zivota. Neskutocna partacka z nej vyrastva, zacala milovat vylety, navstevy, zacala byt spolocenska toto obdobie pre mna bola fakt dovolenka, fakt som si to uzila😍
potom sa nam narodil chlapec a ten uplny opak 😂 do cca 6 mesiacov spac najvacsi na svete, v kociku vydrzal aj 5 hodín, mama mu vobec nechybala.... a teraz je to maly jedosko 😂 ale este je malinky tak uvidime okolo tych 2 rokov ako bude zase zmeneny.... je ti uplne pravda ze kazde dietatko je ine 😉
Az po roku. Mna tie kasicky, prikm a obdobne veci celkovo nebavilia. Ked uz zacal normalne jest, tak to pre mna bolo lepsie. Ci si to uzivam teraz? Ani nie. Ale uz je to aspon dobre.
Všetko to záleží od situácie v akom prostredí žijete, ako vas ovplyvňuje okolie, aké mate dieťa ..
Ahoj,ano , tak ako pises 🙂 cim bola vacsia, tym to bolo/je lepsie 😉🙂
Ja mám tiež náročného syn od narodenia. Má 4r a veľa sa zlepšilo keď začal rozprávať. U nás je to skôr o povahe - je tvrdohlavý, stále skúša moje hranice, nedá si nič vysvetliť, každá zmena je boj. Nezblázniš sa ale zvykneš si a čiastočne aj nájdeš systém ako na dieťa. My ideme aktuálne riešiť aby už konečne spal vo svojej izbe a to vidím, že zas budeme mať rok čo riešiť. Odplienkovavali sme ho tiež asi rok kým sa podarilo. Ale zas sám sa plynule naučil anglicky, vie počítať v 3 jazykoch, chápe sarkazmus a ovláda viac ako 60 druhov dinosaurov aj po latinsky. Síce mi je to úplne nanič pri každodenej výchove ale aj tak som na neho hrdá.
Tieto kecy. 😅 Never im. Po roku bolo lepsie, po dvoch som uz chcela dalsie, po troch nevies, ze mas deti. Uz su to male, no rozumne bytosti 🥰
Ja som si "užívala" dieťatko do jedného roka resp 2. Spinkala ukážkovo, bezproblémové dieťa. Potom prestala spať obedný spánok, nudí sa, asi jej chýba kolektív len do škôlky ju ešte nezobrali. Extrémne slabý jedák. Takže pre mňa osobne je obdobie od 2-teraz má 3 a stále je pre mňa náročné obdobie. Asi už potrebujem do práce pretože doma chytám akési vyhorenie. Takže je to individuálne!
Keďže ako si správne pochopila, každá má doma iné dieta, tak sú tí takéto skúsenosti úplne na dve veci, navyše moja ta akurát tak stiahne dole,ze moje tazky porod vrestadlo kolíkove skončilo ako hypermobilny autista a to dobre obdobie neviem kedy prijde,už bude mať 11 rokov a stále je náročnejší,ako všetky naše deti dokopy..