Vzťah s mužom po narodení detičiek
Ahojte, chcela by som sa spytat ci sa Vam narusil vztah s muzom po tom ako sa Vam narodili deti? Ak ano, zmenilo sa to, ked boli deti väčšie? Co ste robili pre to, aby ste vztah zachránili?
Ide o to, ze mame 3 a 1,5 rocne deti. Predtym sme mali vztah skoro az dokonaly, teraz len hadky väčšinou kvoli roznym pohladom na vychovu deti. Komunikácia je len o deťoch resp o veciach nutných. Zacala som citit, ze by mi muz asi ani nechýbal ako partner ale ako otec deti nic viac. Nemam chut s nim na nic intímne, ani nejako travit cas s nim, najradsej by som bola sama.
Chcela by som len vedieť vaše skusenosti, ci sa to casom zlepší a je to len kriza skrz to, ze mame male deti.
Ďakujem za každý názor.
No nesmieš muža dávať na druhú koľaj musíš sa aj jemu venovať nie len deťom ináč váš vzťah pôjde do záhuby
Prvé roky sú velka zmena, my sme si tiež všeličím prešli, hlavne ja som sa zmenila. Teraz má staršia 4,5r mladšia 2r a môžem povedať, že je to asi lepšie ako kedykoľvek predtým. Čo by som pred takými 3r neverila. Ale chceli sme to obaja zachrániť, je pravda, ja som bola dosť iniciatívna, muž je trochu flegmatik, niekedy nevidí ani to, čo má pred očami. Veľa som vysvetľovala a hlavne snažili sme sa nájsť čas čisto len na seba. Deti stráži babka a my ideme na obed, kávu, dokonca sme boli v kine po 100r. Večer vypnúť telku, keď deti spia, trocha sa pritulit, dokonca raz sme si spravili, taký večer, že som vymyslela, že sme si pokupili alkohol a miešali drinky :D čo my moc nepijeme, ale že budeme ako v bare a tancovali sme v obývačke na staré pesničky, juj ráno nám zle bolo 🙂 Ja ho dosť vždy nasmerujem, čo mi chyba, vysvetlím, že proste mi na tom veľmi záleží. On je aj rad, lebo nikdy by si to sám nedomyslel 🙂 tiež som mala najskôr pocit, že stále všetko len o deťoch, o riešení bežných veci a nič len o nás. Proste si kľudne len o hlupostiach pokecať, ako na nejakom rande, pre mňa to znamená veľa, pomáha mi to.
Presne to sa stalo aj nám. Vadili mi dotyky, uhýbala som sa bozkom o chuti na intímnosti ani nehovorím. Akokeby som manžela mala iba rada, prestala ho milovať. Neskutočne ma to trápilo, vedela som že je to na zlej ceste.
Ani neviem kedy prišiel zlom a ja som pochopila, že na prvom mieste je môj muž a nie deti. Raz ostaneme my dvaja. Znovu som sa zaľúbila do svojho muža, potrebujem jeho dotyky, bozky, milovanie ma neskutočne napĺňa. Neviem či to prišlo vekom, ale po 20 rokoch manželstva ho milujem viac ako na začiatku. Trávime spolu každú možnú chvíľu, znova sa rozprávame, nielen o deťoch.
My sme akurát v takej blbej fáze. 2 deti 13 a 6 a všetko sa točí len okolo nich. Vzniká aj dosť hádok, ja sa rýchlo vytočim. Keď sme len dvaja (v novembri dofca 1 týždeň, pred par dnami víkend na horách) je to úplne iné. Ako za starých čias, keď sme nemali deti. Obaja sme vtedy iní. Snáď sa to ešte zlepší aj pri deťoch..... Alebo mame krízu stredného veku 🤔
Zmenil sa vztah, urcite, uz to nebolo len o nas, ale v podstate sme sa "museli" prisposobovat potrebam malych deti...take "hluposti" ako jedlo, spanok...ja som to mala a mam v hlave stale, taky ten rezim, manzel nie. Aky vydych bol, ked uz najmensi nemusel na obed spat...ovela volnejsi a pestrejsie straveny cas. Male deti za sebou su narocne, my mame 3 stale po cca 2r. Ked su uz deti vacsie, tak uz oni sa ucia prisposobovat.
Je to o detoch a este vela rokov aj bude, ale nesmie sa to zuzit len na tie deti, je dobre najst si cas pre vas dvoch. My sme vo vychove jednotny, pri malych mi do toho ani manzel nezasahoval, skor ked som nevedela, tak mi dal ten muzsky pohlad na svet ci problem, lebo mame 3ch a ja by som aj bola rada, keby sa im napr.viac venoval ako muzsky vzor, tak obcas mu to prednesiem. Deti maju uz 6,8,10 a vylety uz si napr.uzivame, lebo prirodu a poznavanie mame radi.
Uplne odlisny pohlad na vychovu moze byt veru problem, ale vela veci sa da vykomunikovat, precitat, vyargumentovat. Ked je snaha, tak je to len narocne prechodne obdobie.
ide o to či chcete dať veci di poriadku…
my sme mali tiezm krízu, viackrát som rozmýšlala na rozvode. Sme 9 rokov spolu, vždy sme mali voľnosť, robili sme všetko spolu, kedy sme chceli.
Po narodení dcérky sa všetko zmenilo, stratili sme voľnosť a čas na seba. Skoro každý deň sme sa pohadali, na 2 dni aj odišiel manžel k rodičom, potom sme si povedali, že dosť. Ľubime sa a chceme byt ako rodina. Dcérka zbožnuje ocka, je dobrý otcom i manželom, len ja sa nevenujem jemu a on mne. teraz sa snazíme, rano si davame pusu, aj ked odchadza do prace atd. take malickosti ako pusa na rano, dobru noc atd. hned robia veci krajsim.
Povedali sme si ze spolu vieme byt stastnejsi, silnejsi aj uspesnejsi. V tejto dobe si mame byt oporou a nie sa hadat.
Dufam, ze nam to takto vydrzi.
Vydiskutuj si to manzelom, my sme vo vztahu krizu nemali iba teraz a myslim si ze aj budeme este mat.
manzelstvo je pekne ale niekedy aj tazke…
No pokail si svojho manzela nevazis a nestavias na to najdolezitejsie miesto, tak nie, nezlepsi sa to. To nie je ze teraz mate deti a si tu ty a deti a niekde v pozadi je manzel vo funkcii bankomatu. Je prirodzene, ak on nevnima, ze si ho vazis a milujes, tak to sposobuje uplne zbytocne napatia a nezhody.
Raz do tyzdna zavolaj na 3-4 hodiny opatrovatelku a šup s muzom do welnessu, na prechadzku, proste rande o vas dvoch.
Necakaj fungujuci vztah, ak sa on nestarate.