Vzdávame pokusy o 2. dieťa. Ako sa vyrovnať s jedináčikom?

V prvom rade buďte radi že máte aspoň to jedno a je zdravé. Koľko je párov, čo nemajú ani to jedno.❤️to nevyryvam, iba konštatujem.rozumiem vašej túžbe, ale proste niekedy to v živote nejde ....a v tejto dobe čítam toľko pripadov o nevraživosti medzi súrodencami, hádky, skriepky, takze ono to pre niečo je...máš čas sa plnohodnotne venovať tvojmu jedinému dieťaťu, pri dvoch by si sa musela viac obracať...takže ja v tomto vidím takéto pozitívum...❤️❤️🤗

Akoby si písala o mne akurát, že manžela mám toho istého a neskúšali sme inak ako prirodzene, ale máme iba jedno 12 ročné dieťa a ja budem mať 41 rokov v rodine žiadne deti a ak tak sa veľmi nenavštevujeme, brat je slobodný a asi aj plánuje byť, ja sa tiež trápim, ako to bude, ale hovorím si, že to asi tak malo byť, stále váham, či sa vôbec ešte o druhé snažiť a nenechať to už tak, ale som rada že niesom sama, ktorá o tom stále premýšľa 🙂

Moji rodicia su obaja jedinacikovia,nemam ujov,tety,bratrancov, sesternice. Ja mam sice brata,ale choreho,takze som prakticky vyrastala ako jedinacik,lebo on nemohol robit veci,ktore som robila ja. Nemohla som sa s nim rozpravat o pubertackych problemoch,ani o dospelackych starostiach. Ako mali sme sa vraj hravali,ale to si ja moc nepamatam. Tesila som sa,ze ked sa vydam,budem mat sirsiu rodinu. Hoci je manzel z 3 deti, vobec si nerozumeju,nestykaju sa. Takze ani viac surodencov nie je zaruka,ze si budu rozumiet. Mam sice deti 2,ale ani oni nemaju bratrancov,strykov,sesternice...Asi nam to nie je sudene🤷‍♀️ Kazdy ma nieco ine a stastie v zivote nie je priamo umerne tomu,kolko surodencov mas.

@strelicia prečo by sa mal starať o tety strýkov?!

Ahoj, v mojej rodine majú všetci (sesternice i bratranci) buď 0 alebo max. 1 dieťa, vekovo teda v rodine máme jedináčikov od 0 do 28 rokov. Tí, čo sú veľkí, sú samostatné dospelé osoby, dobre sa uplatnili aj v pracovnej oblasti. Najstarší jedináčik je lekárka, žije s frajerom a pomaly chystajú svadbu. Druhý je IT špecialista. Tretí je zverolekár. Štvrtý stredoškolák. Piata gymnazistka. Ostatní sú mladší. Aj môj syn bol donedávna jedináčik (takmer 10 rokov) a nemala som obavy v tomto smere, keďže v mojej rodine nič iné nie je. Inak, ja brata mám, no už dlhé roky (sú to desaťročia) žijem ako jedináčik.

@strelicia Úspešný človek je práve ten, ktorý zvláda veci sám a nepotrebuje barličky v podobe iných ludí. Ako jedináčik som tak bola náučená a doteraz to praktizujem. Samozrejme, mám okolo seba ľudí, ale už dávno som zistila, že ak mám naozaj nejaký problém, musím si ho vyriešiť sama. Urobím to vždy lepšie a rýchlejšie ako ktokoľvek iný. Ak sa rozhodujem, tak v prvom rade podľa seba. Vždy som bola dominantná, racionálna a zodpovedná - súvisí to určite aj s tým, že som vyrastala medzi samými dospelými a mala som dostatok pozornosti a podnetov. A som spokojná...
Nikdy mi súrodenec nechýbal, naopak, v dospelosti si uvedomujem, že je dobre, že žiadneho nemám - keď vidím tie vzájomné súrodenecké vzťahy (nemajú sa radi, žiarlia, ohovarajú sa, ale na FB samozrejme fotky, ktoré predstierajú opak). A ešte, keď príde na dedičstvo, tak končí každý surodenecký vzťah.
Stačí, ak sa tu začítaš, ako sa mnohé ženy vyjadrujú o svojich súrodencov a švagrovcoch. Všetko sú to podľa nich neschopní ľudia a aj deti majú hlúpe, nevychované, ba priam zaostalé. Ako by takéto niečo mohol normálny človek v živote postrádať?

@strelicia ahoj. Som dost sokovana z tojho prispevku. Neviem kolko jedinacikov poznas, ale normalne len cumim. Si myslis, ze ked dieta bude mat surodenca, ze ho to spasi? Alebo ked nebude, ze bude z neho asocial a nejaka troska? Zvlastne, ale ok. No co ma este vias zaraza, ze sa bude MUSIET starat o vas a cely zvysok rodiny? WAU! To mi je ale sebeckost, uz teraz lutujem to dieta, ak takyto tlak na neho vyvijate.
Som jedinacik, mam 31 a NIKDY som nemala pocit, ze by som bola v zivote o nieco ukratena. Dovolim si povedat, ze som lepsie vychovana, ako niektori surodenci. Nie som rozmaznana, som empaticka, VZDY sa podelim ak nieco mam, bola som sama v USA na strednej uz v 17 rokoch, mam velmi dobre kamaratky ako zo skolky tak aj z prace. Tym chcem povedat, ze je to HLAVNEo pritupe a vychove rodicov. A tu vidim problem. Mam z teba dojem, ze sa na toho jedinacika upnes, lebo to bude tvoje jedine dieta a este budes na neho vyvijat emocionalny tlak. A myslim, ze je velmi sebecke ocakavat od dietata, ze sa o vas bude starat. Ja by som pre soje dieta (zatial mam 1) chcela byt co najmensou starostou, a ked, nasetrit si co najviac a ist do pekneho domova dochodcov alebo mat dobru opatrovatelku, v pripade, ze uz to s manzelom nebudeme zvladat. Ved znicis dietatu zivot (a je jedno, ak by malo aj 60rokov, stale ma este svoj zivot).

Nečítam všetko čo baby písali ale moja sestra má partnera ktorý je jedináčik ako ty píšeš, ani ujovia a tety jeho nemajú deti, bol celkom sám. Ale keďže my sme siedmi súrodenci tak s mojou sestrou prišiel aj on k veľkej rodine 😁

Ze je jedinacik to neznamena ze bude mat horsi zivot...ako surodenci su fajn, ale mozu to nahradit spoluziaci, kamarati. Moji sa idu teraz doma pozabijat ako je lockdown. A moja babka mala 4 deti a skoncila v domove...nie je to o pocte,ale o kvalite vztahov. V manzelovej rodine su lepsie ako v mojej, co som zistila az po svadbe. A este,mozte si adoptovat dieta alebo zobrat do pestunskej, ale to nie kazdy chce a je to na dlhsie. Ale poznam jednu,co ma tak 3,lebo im sa vlastne nedarilo a velmi tuzila po detoch.

je vela parov, co cielenelen jedno dieta chcu mat. surodenecke vztahy mozu byt dobre, ale vela ich je zial v dospelosti aj zlych, nie je to zaruka. poznam ludi, ze boli traja surodenci a casom sa rozhadali uplne a sa nestretavaju. a rovnako sa moze vydat/vyzenit do pocetnej rodiny, kde sa mu to vynahradi 🙂

nájde si partnera so súrodencami, neboj
tiež mám jedináčika a on je veľmi spokojný, súrodenca nikdy nechcel (snažili sme sa, tiež bez úspechu)

no len si nemysli že keď je aj veĺká rodina že je to zas neviem aká výhra.... Máme 4 deti, ktoré sa vôbec nemajú potrebu sa stretávať so svojimi bratrancami a sestern. Z každej strany aj z mojej aj z manžel. je veľa detí v rodine, ale moje deti vôbec nevyhĺadávajú ich spoločnosť. Alebo sú to deti, ktoré sú od nich o moc staršie - cca o 15 rokov a nemajú si čo povedať, alebo zas aj malé približne 2 roky a k takým ich to vôbec neťahá, niektoré sú v zahraničí a nikdy ich ešte na živo nevideli.... Ako dôvod dcéra uvádza že moja svokra dosť preferuje deti od dcéry a ona sa na to odmieta pozerať, popr. blbé reči a neustále hundranie na celý svet...

Ono je to vždy individuálne. Ja mám brata staršieho a nemenila by som, bol to môj hrdina v detstve 🙂 Pomáhal s učením, srandičky, vyvádzanie a tak. Teraz máme obaja rodiny a myslím, že skvelý vzťah. Aj keď sa nevídame často, bývame od seba ďalej. Ale v kopec rodinách sa súrodenci nemusia. Potom sú jedináčikovia spokojní, iným možno v detstve chýbal súrodenec. Každopádne jedináčik nie je hendikep, nájde si kamarátov.
Akurát asi treba pri výchove dať pozor, aby nebol rozmaznaný, vedel sa podeliť, empatický a pod. Aj takých jedináčikov poznám, čo si myslia, že sú stred vesmíru, najlepší na svete...

@strelicia nepanikar, tiez mam jedinacika, lebo sa po nom dlho nedarilo a ked sa konecne podarilo, tak sme o dietatko prisli. Syn je normalny mlady muz, ma sice bratrancov, ale o vyse desat rokov mladsich, takze maju ine zaujmy. Preco by sa sam pretlkal zivotom? Ved nebude zit na svete sam. Urcite aj ty poznas vela rodin, kde sa surodenci nemusia a casto sa nestretavaju ani nerozpravaju. A ako by mu pomohol v zivote surodenec, ktory by zil napr. v zahranici alebo cez celu republiku? Bude mat predsa okolo seba priatelov, ktori su niekedy ovela vacsou pomocou, ako surodenci alebo bratranci a sesternice. Preco by sa on mal starat o tety a strykov? Ved existuju krasne sukromne zariadenia, kde mozu stravit jesen zivota a bude o nich vyborne postarane. Kvalita zivota nie vzdy zavisi od toho, ci mas alebo nemas surodenca.

@strelicia Ahoj, nam sa druhe tiez akosi nedari a uz ma obcas napadali myslienky ako teba. Moj muz mi na to povedal ze jediny kto s tym ma problem som ja, ani maly, ani on, ani rodina, ale ja, lebo rozmyslam jak ty, analyzujem, zamyslam sa, predvídam, chcem mat plan a stale predpovedam co bude.
Nezamyslaj sa nad tym, bude dobre ako bude, nechaj ho zit ako chce, nediktuj o koho sa ma starat, mozno sa odstahuje a vyprdne sa nielen na ujov tety (o ktore nema vobec co sa starat on), ale aj na vas 😂 robim si srandu
Kazdopadne ako sa hovori - spokojna mama, spokojna rodina, ak v tom prestanes vidiet problem ty, nebudu ani ostatni (lahko sa mi to pise, tiez momentalne na prijati okolnosti okolo seba pracujem)
drzim palce

Dakujem zienky. Moc ste mi pomohli, podporili. No po pravde
@lylyjana mna by vobec nenapadlo takto daleko do buducnosti rozmyslat o svojom synovi, ale okolie do mna zapara a to stale len pocuvam ako synovi ublizujem tym ze nemam druhe dieta. Ja som vzdy tuzila po velkej veselej rodine, ale nie kazdemu to vyjde. Syn tiez stale prosika ze by chcel surodenca, ze mu je smutno samemu. Ziadneho nejakeho naj kamosa ani nema, my sa s ziadnou takou rodinou s detmi ani nepozname. A tak stale je medzi dospelymi, mame naj kamosov a vsetci bez deti - nie naschval, proste sa nepodarilo. Ale zase my sme introverti, nestretavame sa extra ani s vlastnymi surodencami, ale staci nam aj skupinovy videochat a sme happy. Nevychadzame zle, ale aj ja so sestrami mame take vlazne vztahy ze viac si rozumieme s kamaratkou ako so sestrou. Netusim preco je to tak. Ale v ziadnom pripade od syna neocakavame ze nas bude opatrovat, to ste ma zle pochopili. Len mi to okolie stale bucha o hlavu ze to tak bude, tak ma to iba napadlo no.

@strelicia mas zidealizovane rodiny s viac detmi.Tiez mam jedinacika a som rada.Velke rodiny nie su ziadna zaruka stastia.Tiez ma zabolelo, ked deti cez prazdniny isli k tete, bratrancovi a my zase iba 3.Tak, ale co si tu rodinu nakreslim?Muzova sestra nema a nechce deti, ostatna rodina v zahranici, moja sestra deti male zase nie su partaci.Mozes vsetok cas, energiu, peniaze dat svojmu dietatu vies aka to je vyhra?mozes sa venovat praci, sebarozvoju mat kludnejsi zivot.Surodenev surodencovi casto najviac nepraje.Iste su aj vynimky....ako ihla v kope sena.Ked niekedy pozeram zamenu manzeliek kde je viac deti som stastna, ze mam jedno🙂Netrap sa tym a uzivsaj co Ti zivot dal tu prazdnotu musis zaplnit niecim inym.Kto ma jedno musi davat pozor, aby ho prilis neobskakoval a pripravil na zivot.
Vidis to dost negativne byt jedinacikom nie je ziadna vada vo vela veciach praveze vyhra.
Niekde mas 3 deti a nikto o rodicov ani nezakopne vsetko je o vychove ved si niekedy precitaj svokrovci davaju druhemu synovi viac penazi, viac sa staraju o vnucata, porovnavaju deti, v kazdej rodine je nejaky liebling a svar

@luccija aj my sme taka trojka vecna. Vsetko a vsade spolu. Ked ono je na zeny vyvijany stale silny tlak okolia a niekto - ako ja - tomu potom viac podlieha. Od mladeho veku som pocuvala kedy sa uz vydam , potom zas preco nemame deti, na co cakame, kolegovia v praci basnili ake je to super mat deti a ze mi ubieha cas, hovorili mi ze : tik-tak...a pritom netusili ako ma tym ranili zakazdym, bo uz vtedy som chodila po IVF ale nedarilo sa, potom ked prve dieta bolo konecne tu, hla ake stastie, ale nie. Zas tie tlaky musis kojit aspon 3 roky, len to nevzdavaj lebo to je najlepsie co mozes dietatu dat, potom zas kedy bude surodenec. Teraz zas hovoria bude sam, bude mu zle, my najlepsie co sme mohli nasmu dietatu dat bol surodenec. Fakt, ako keby bol na svete sam clovek. Na mna to velmi dolieha. Chcem mu le proste dat vsetko aby bol stastny, ale uz verim ze moze byt stastny aj bez surodenca. Vdaka vam.

Som jedinacik a je to ok. Dnes je vela jedinacikov a ked som to ja prezila vtedy ako rarita, tak teraz to je standard. Jasne, ze do tych 11 rokov chce clovek surodenca, potom to uz pochopi a uzavrie a zvykne si. Tiez ked som videla ako si niektori surodenci nesadli a v dospelosti to bolo este horsie , tak nejako nelutujem. Moj muz ma o 6 rokov starsieho brata a su to dve osoby, co sa ledva stretnu. Iba ked teda treba. Ale nepisu si, nevolaju. Moj muz ani nevie co jeho brat zije, aky zivot. U kamosky je to podobne, ta sa s bratom ihned vysporiadala skrz majetok, lebo sa bala co by bolo neskor. Ako clovek si to prilis idealizuje mar to druhe dieta. Ked to osud neda, tak to treba prijat. To je celkovo so vztahmi, bud sa to podari alebo nie a surodenci su tiez rozne nastaveni

@martinastaj Ja mam 11 ročného jedináčika 😛, 40 na krku, o "skúšaní" už ťažko hovoriť, absolútne sme nepočítali s možnosťou, že by sme ešte mohli mať druhé (prirodzene) a bác, motyka vystrelila, neverila som vlastným očiam. Takže k tomu odrastenemu jedináčikovi pribudne čoskoro druhý 😉

@trik nuz tak toto som moc pocut nepotrebovala ale ok prajem vam to.

@strelicia to nebolo v zlom, ja som taktiež počítala, že budeme mať jedináčika, ale veď dávaš svojmu synovi max. lásky a nemá byť prečo ochudobneny len kvôli tomu, že súrodenca nemá... A z vlastnej skúsenosti, mam kamarátov, manželský pár, obaja jedináčikovia a spolu majú 5 detí 😉

@strelicia netráp sa. My sme sa s jedináčikom (aj to adoptovanym) síce vyrovnali...ale tiež nás to chvíľu mrzelo, presne toto co píšeš. Z muzovej strany ma len jedného bratranca a z mojej jednu sesternicu. Keď mal tri roky, začal domrzat s bračekom...A mne bolo smutno ako mu vysvetlím, ze na druhu adopciu sa už necitime, a ze proste nie každý má súrodenca. Tiež už sme starší, po 35ke, a proste sme si to nevedeli predstaviť (nevyšli nám žiadne IUI ani IVF).
No a ako malý začal s tým bracekom...prišla korona...A najbližšiu menštruáciu som už nedostala. A teraz mi tu spinka mesačný zázrak, ktorý sa narodil v decembri, bratovi na narodeniny. Proste si ho chalan vypýtal a dostal ho 💙
Takže...toľko môj príbeh...možno to dopadne akokoľvek, dôležité je prijať všetko tak, ako ti je dávané.
A z môjho pohľadu...súrodencov mam dvoch, a žijeme ďaleko od seba, mame iné záujmy a proste moc sa nestretávame a nemôžem povedať, že by sme nejak za seba išli život klásť...mame každý svoj okruh priateľov a ideme si svoje. Keď sa aj stretneme, veľmi si nemáme čo povedať. Čiže mat súrodenca nie je úplne nevyhnutnosť do života...

@strelicia a inak..tie tlaky okolia...poradím ti. Vadiť ti budu len do momentu, pokým budú riešiť veci, ktoré sama v sebe nemáš vysporiadané. Ja som 10 rokov s mužom chodila pred svadbou....a sralo ma to. A srali ma aj otázky okolia kedy už...potom som sa na to vykaslala a povedala si, že ho ľúbim aj bez svadby a odvtedy ma tie poznámky nezranovali..
Kedy budú deti...tiež ma to sralo...behali sme po operáciách...kopec neúspechov a ľudia mali stále otázky...potom sme proste povedali, že to nejde...A poznámky neboli...resp všetci sa uvedomili. Odkedy mame po adopcii, nikto sa nepýta lebo pochopili ze to asi nešlo...

Teraz napríklad...nejde mi moc kojit...otázky o kojeni ma dosť zranuju lebo fakt dosť bojujem....ale začala som na otázku "kojis" odpovedať nie, natieram mu chleba s maslom...😉👍 a mam v paži. Ideme si svoje.

@ckatka super odpoved 🙂 ano aj ja som sa natrapila s kojenim. dnes som zrovna v inej teme citala tvoj starsi prispevok, viem ze tiez ste to nemali ruzove. tak gratulujem k druhemu pokladu. my sme uz na adopciu stari :( 40-41, to uz by sme sa asi nedockali.

@strelicia Ste môj prípad. Tiez mame jedného synčeka,ja po 40, moja túžba po druhom dieťatku je tak silná, že nic ine ma neteší. A neviem ci sa mi ten hore vysmieva, ale ešte som aj prisla o bábätko v 5 mesiaci teraz pred Vianocami. Placem ked si na to pomyslím. Som smutná,deprimovana, nechcem.sa s nikým stretávať, komunikovať. Je to veľmi ťažké,pretože som sa tešila ze sa konečne dockam druhého bábätka.
Vraj to mam prijat,ze je to tak. Ale ako? Neviem ci to dokážem.
Moj synček je šikovný, samostatný, ale vidím na nom ze chce súrodenca,ze sa chce starať. Je to ťažké. Veľmi ťažké.
Ale.mozem vas ukludnit, ze mam kamošku co je jedináčik a ma veľkú rodinu, 4 detičky, a nehrozí žeby bola niekedy sama.
Je to taky paradox života.

Tak ja som jedinacik. Ziadne sesternice, bratanci, nic proste :D nemyslim si ze je to cosi tragicke, vobec. Mam skoro 28 a necitim sa tym ukratena. Ano, ked rodina zostarne, moze to by este zaujimave, ale to budem riesit, ked na to pride. Ja mam len tetu a potom mamu v inej krajine, doopatrovavame s tetou dedka. Ja neviem, podla mna jedinacik je zvyknuty fungovat samostatne....