Večne unavená
Po 7r na RD som v januári tohto roku nastúpila do práce.Praca ma baví aj keď som na nohách 8 hodín denne.Rano zanesem deti do škôlky a školy utekám do práce.Poobede pre ne.Ked treba do obchodu nakúpiť.Doma variť úlohy hrať sa s deťmi, domácnosť,proste v jednom kolotoči stále.Uz som si aj odpustila a neupratujem sto percentne,varím jednoduché jedlá.No aj tak som stále unavená.Cele telo ma boli.Manzel robí od rána do večera.Vecer sa venuje deťom ja zatiaľ spracem čo treba.Cez víkend zoberie ich von na hodinu dve aby som si oddýchla.Ja zatiaľ rýchlo porobim čo treba.Idem na dvor do záhrady to je môj koníček.Alebo si čítam časopisy.No zle je že poslednú dobu už si neoddýchnem pri tom.Alebo večer keď už deti spia manžel mi povie čo nejdem spať.Ja nepotrebujem spať ale oddýchnuť si sedieť a nič nerobiť,nie v kuse odbehnúť niekam ako cez deň robím.Potrebujem aj telo aj myseľ nech si oddýchne no neviem ako to docieliť.?Citim sa večne unavená a vyhoreta.
Vezmi si den dovolenky a ostan doma sama?
mozno aj nejaka babska jazda bez deti a toho stereotypu by mohla pomoct
alebo cez prazdniny ak su deti vo veku, ze mozu ist k babke, krstnym a pod......a urobit si cas pre seba😉
Odlahcit mentalny naklad, inak to nepojde.
Manzel nech sa viac angazuje.
Psie veci nech obstara kn
Dovolenku nech naplanuje on.
Sviatky idu na rodinny kalendar, kvety a bonboniery kupuje on, a dary pre jeho cast rodiny a znamych obstarava sam.
Kedy co varit, kazdy vikend sadnut, spravit zoznam jedal co sa bude jest. On nakupi potraviny, ty uvaris. Alebo inu delbu, dolezite je, aby bol zaangazovany.
Nezaujima ma, ze nevie varit. Polievku sa nauci. Zapekane zemiaky tie a uz mas dva, tri dni z tyzdna pokryte co moze varit manzel.
Naplanovat jeden den aby si mala volny pre seba, a nie len dve hodiny.
Este raz zopakujem, musis cast mentalneho nakladu presunut na muza. A zarovrn si vyhradit cas pre seba, aj za cenu ze bude hundrat.
Psycho zivot zeny matky, ktora este chodi do prace.
Musis si najst sposob ako veci odburat, hlavne tu mentalnu zataz. Porozpravat sa s muzom, nieco presunut na neho.
Co sa tyka varenia, pomaha planovanie dopredu, mne este pomaha zmrazovanie hotovych jedal (napr robila som bravcove na hrasku a mrkve, navarila viac a dve vecere dala zamrazit). Takto, ked sa necitim na varenie, len vytiahnem a mame hotove vyzivne jedlo.
Nakupovanie skus raz tyzdenne (pomoze k tomu to planovanie jedal).
Na zahradu sa vykasli, naco to je, ked ti to uz neprinasa radost…
Na záhradu nasad trávu, vezmi si aj 2 dni volna ale nerob nič, vezmi si časopisy, pitie na terasu/balkón, choď na obed, prípadne navar, a ak manžel celé dni pracuje tak asi zarobí dosť, zavolať 2x v týždni upratovacku
No zrejme by ti ozaj prospel taký jeden deň byť úplne sama a nerobiť fakt že nič 🙂 To vôbec nemusí znamenať, že si zlá mama alebo čo, každá jedna to občas potrebuje, mňa nevynímajúc.
Presne ako u nás najhoršie na tom je, že už som tak naučená fungovať, že aj keby som mala oddychovať nedokážem to stále neobsedím a neviem aktívne oddychovať. Dcéra mi povedala, že mi kúpi lieky na hyperaktivitu. Jasné, že niekedy to už na mňa dolahne a ledva meliem vtedy si dávam horčík len, aby som fungovala. Niekedy my matky robíme chybu, že nehodíme všetko za hlavu a nevieme vypnúť a oddychovať ☹
No a pán manžel robí doma čo?
Presne ten psychicky nápor je často horší ako fyzická drina. Jednoducho povedz mužovi, že potrebujes čas pre seba (najlepšie by bolo pravidelne trebárs každú sobotu poobede) kedy by si buď šla niekde von, na kavu, alebo hoci aj doma len ležala a čítala časopisy, ale kedy by ti nikto ani slovo nepovedal a vôbec nič od teba nechcel.
Ja napríklad som si to ani neuvedomila, ako som psychicky vyťažená, stále v hluku, kriku,ohučana z dvoch malých detí, kým mi manžel na 40 narodeniny nedal ako darček víkend vo welness hoteli. Masáž, sauny, plná penzia. Len pre mňa samu. To ticho, kľud, nikto nič odo mňa nechcel... Paráda 👌😊
Odporúčam niečo také raz za čas.
Manžel keď treba navarí,do upratovania sa nehrnie.Okolo domu robí,zoberie deti von.Kedze robí celý deň tak škôlka škola a úlohy sú na mne.A ja som skoršej doma tak varievam ja.Aj keď si sadnem nachvíľu hneď rozmýšľam čo ešte treba spraviť či môžem vôbec sedieť🙂Tie veci na rozmýšľanie čo variť kam ísť na dovolenku čo kedy kúpiť,muž na všetko povie jemu je to jedno nech si ja vyberiem.
Či vôbec môžem sedieť.....toto musíš zmeniť v hlave, môžeš sedieť koľko potrebujes
Na "jw to jedno" odpovedam, ze take neviem navarit. Nech da konkretny tip.
A inak, najdi si clanky o mwntal load, alebo emotional load, a precitajte si spolu.
Musi pochopit, ze tisic malych rozhodnuti denne jednehoi uplne odrovna, tak s tym musi pomahat.
Nie len fyzicky (nakupit, doniest), ale aj mentalne.
To ze si nevies posediet aj ked sa ti da, je len na tebe. Nachystaj si ten casak a caj a proste si sadni na tu prdel a nic nerob.
@marcellka32 Ako môžem sedieť a oddýchnuť si,no vždy myslím že ešte toto treba hento treba dorobiť,riad umyť atď vždy je niečo čo robiť.A potom z oddychu není nič
Anonym, ako keby som čítala o svojej kolegyni.. takto kmita, stále len premýšľa čo ešte porobiť hento tamto toto, ani na chvíľu nevypne doma, v robote rýchlo rýchlo všetko hneď urobiť, a potom toho viac ak domrvi, lebo v rýchlosti sa len chyby robia. To je presne ten typ človeka, ktorý sa spýta keď si sadne, ale veď ja "musím musím musím" stále niečo robit, ale ako na to.. ako mám vypnúť? Jednoducho.
Vypni.
Vieš čo mi manžel povie keď deti berie von (a berie ich pravidelne) - "neupratuj, nevar, neper, nerob nič". Ľahni na gauč, čítaj knihu, sprav si kávu, medituj.. buď sama so sebou a NEPREMYSLAJ čo ešte urobiť, PREMYSLAJ nad ničím. Nauč sa to, ide to.. hovorí sa tomu mentálny oddych. Samozrejme, že si unavená, neoddychnuta, lebo mozog ti ide na plné obrátky. Mentálne si zničená. Nauč sa to, ide to. A úprimne ak sa manžel spýta po návrate domov z prechádzky, že čo si robila, tak jednoducho povedz - veľmi veľa som porobila, ale to najpodstatnejšie "oddýchla som si" a bola sama so sebou. Ženy totiž keď preberú starostlivosť, a rodina je kdesi hore na prvom rebríčku zabúdajú na toho najdôležitejšieho človeka - na SEBA.
@nurielka Asi máš pravdu na seba málokedy myslím len ja neviem vypnúť mozog a len tak meditovať.
Ešte dopisem že doma všetko mám na starosti ja ako platby čo kedy zaplatiť,spoločnú kasu koľko minút peňazí a na čo presne,aj všetko zapisujem.Potom kedy čo variť stále vymýšľať.Kam ísť na výlet na dovolenku cez leto,okolo toho zisťovať všetko.Kedy ísť so psom na očkovanie a na veterinu,aj na prechádzky s ním chodím občas.Kedy kto má sviatky,nakupovať darčeky atď atď.Proste mám unavené aj telo aj myseľ lebo stále niečo je čo treba riešiť.Potrevovala by som úplne sa vypnúť a rešpektovať,len neviem ako na to..