Ahojte, nechcem az ma niekto vysmeje, preto pisem anonymne. 😔
Je mozne, ze pricinou mojich uzkosti, chvenia a busenia srdca je syn?
3 potraty, vela IVF a nakoniec zazrakom prisiel on - nase vytuzene slniecko. Nedokazem si uzivat materstvo, vsetko robim mechanicky, papanie, prebalovanie, kupanie, neusmievam sa. Najskor som si myslela, ze mam strach, ze sa nedokazem postarat ale uz sme boli aj hospitalizovaní a zvladla som to, to coho som sa najviac bala.
Stalo sa to niektorej z Vas? 😔
Porozpravaj sa so psychologom, povie ti, ci su tvoje uzkosti v norme…
Popôrodna depresia? Každopádne rieš to, dieťatko vyciti, ked sa oňho starás len mechanicky bez citu, úsmevu.. :/
Mne toto tiež príde ako popôrodná depresia určite návšteva psychologa pomôže
Zlatko ty máš asi po popôrodné depresie, nie je to tvoja chyba, nemôžeš za to. Povedz svojmu lekárovi ako sa cítiš. Ja som mala tiež ale trochu iné a nie vážne, poradila som si s tým nejako. Každopádne som si na materstvo zvykla až keď mala dcéra nejakých 9 mesiacov. Potom už začína byť s deťmi skutočná sranda. Lozenie, sedenie, bľabotanie, chodenie...
Tiez tipujem na poporodnu depresiu, plus sa mozno na tom podpisali aj vsetky tie sklamania z minulosti. Neviem, nakolko si ich mala spracovane, ci si si po kazdom dala nejaky cas, alebo si skusala jedno za druhym. Take nespracovane zle pocity vedia potom branit aj prezivaniu radosti.
Nemusi byt len poporodna depresia,ale aj poporodna uzkost.
@bluka2 naozaj neviem, len neuzivam si to cele, milujem ho najviac na svete ale vsetko robim ako naprogramovany robot, cely den, kazdy den 🥺
@tamta vraj nie, zevraj iba UZKOSTNA PORUCHA mam aj antidepresiva Sertralin, uz asi 7 mesiacov 🥺
@svokrinjazykmonika ano? mozno aj to je to, ze som necakala ako velmi to zmeni moj zivot, ze uz nic je ja ale vsetko len ON a ze sa s nim ani neporozpravam, rodina daleko, vsetko dajak nie je tak ako som si myslela 🥺
@marianarem 1 pokus, potrat dvojiciek, rok pauza a pokus po pokuse 2 potrat dvojiciek a 3 potrat jedneho, rano na pohotovosti OK o 13:14, ked som sa tam vratila, uz bolo mrtve 🥺
Presne ako píšeš, to ako sa zmení život, doslova zastaví. Ja som bola na tom chvíľu ozaj zle, možno aj horšie ako si sama priznávam. Dcérku som nenávidela, s nechuťou som sa o ňu starala, nadávala som jej, plakala som stále, raz som si chcela ublížiť, buchnúť hlavu o stenu . 🙇 Nejako som to pomocou laktačnej poradkyne zvládla, trochu mi otvorila oči, ukázala mi ako lepšie fungovať s bábätkom, prehovorila mi do duše. Ani nemám žiadnu radu že čo mi ona hovorila ale celkovo to bola taká žena, že z nej išiel taký pokoj a dobrota. Hrozne si vyčítam že som prišla o tie prvé týždne/mesiace. Že som mala depky a neužívala som si dcérku od začiatku. Ver že dieťatko porastie a budeš sa cítiť viac voľná, aj sa samo chvíľu pohrá a začne byť mobilné tak všade sa bude dať ísť kde sa ti zachce. Moja má 15m a je to parťáčka, ten život má už úplne iné gule.
Tak to su hrozne zazitky :( moze byt ze po tom vsetkom sa ti uz neda velmi tesit. Skus za niekym zajst, ci uz za psychologom alebo psychiatrom.
@svokrinjazykmonika lekarka povedala, ze to je len uzkosti a nie depka... ja ho milujem ale mam uzkosti kazde rano aj cez den ma to chyti, hrca v krku prejavuje sa mi to nevolnostami 🥺 beriem ho ako pritaz a nie radost 🥺 Dr. mi len meni lieky
Možno menej spánku a hormonálne zmeny to spustilo? Alebo to, že ti odľahlo, že ho už konečne máš a uvoľnili sa tie nahromadene stresy