Uvedomili ste si po narodení detí, že taký život ako ste žili predtým už nechcete?
Zažili ste že ste si uvedomili, že život s človekom s ktorým máte deti, vám už nevyhovuje? Mne deti oživili traumy z detstva (často to čítam aj u iných mamičiek), ale zároveň si už nedàm od nikoho to, čo predtým.
@martul áno máš pravdu. Veľmi ťažko sa mi formuluje otázka. Proste či sa vám zvýšila sebaúcta, že už nie ste ochotné dovoliť ľudom to, čo si k vám dovolili predtým.
Ano, mne sa to stalo. Do deti som sa snažila každému vyhoviet, s každým vychadzat, byť na vsetkych milá, velmi mi záleželo na názore inych. Postupne som dozrela do vacsej asertivity a nezávislosti. Ale v tomto mi pomohol aj rozvod.
@ autorka Vraj sa to stáva, aj obete zneužívania Jacksona si uvedomili čoho boli obeťami až po narodení svojich detí. Až na svojich respektíve pri iných deťoch si človek uvedomuje, že on bol vtedy dieťaťom a deti sú úplne iné než dospelí. Dôverčivé, bezbranné a pokiaľ sa im deje niečo zlé, tak si nedokážu uvedomiť naplno čo sa s nimi deje.
Jediné čo dokážu je všetko to nejako prežiť.
Sú úplne vo všetkom odkázané na tých dospelých a kvalita ich detstva závisí jedine od toho akí tí dospelí sú.
@vvvvb vidíš, tak možno to naozaj má súvis. Možno som si pri deťoch uvedomila korene všetkého a zmenilo ma to? Čakala som zmenu, ale nie až takúto radikálnu.
V nadpise opisujes svoj minuly zivot, cize som to pochopila ako zivot z detstva a poste píšeš, ze ta nebavi zivot s partnerom.. cize neviem co skor ta nebavi ci deti alebo partner . Ci ti chyba ten cas ked si bola aj bez partnera aj bez deti ..
Som tu denne a este som tu necitala od nikoho, ze by mu deti ozivovali traumy
prepac ale ja teda nechapem absolutne na co sa pytas 🤷♀️ ci by som chcela spat svoj zivot pred dietatom? ci este stale chcem zivot s partnerom? co to ma so sebauctou nechapem ale s tym som asi teda nemala problem nikdy, kedze nikdy som nerobila to co chceli ini alebo dovolila ludom, aby si ku mne "dovolovali" ...
trosku zmatocne si to napisala a asi nerozumiem
@petamich Autorka v detstve prežila nejaké traumy, ktoré poznačili jej sebaúctu, vedomie vlastnej hodnoty. A podľa toho si zrejme vybrala partnera, ktorý s ňou zle zaobchádza, respektíve sa k nej nespráva dobre. Prv si to asi tak neuvedomovala.
Zlom prišiel až s príchodom detí, kedy si uvedomuje tú traumu, narušenú sebaúctu a nevhodného partnera.
No, traumy oživené boli, ale skôr tym smerom, že som často rozmýšľala pri pohľade na moje deti a uplne inej vychove aku som mala ja, ze ako dokazal niekto spravit take zle veci dietatu ake boli napr mne spravené ,nevedela som to pochopit uz vobec, dovtedy som s tym vsetkym len žila, az pri detoch som si uvedomila ako velmi zle to bolo a ako som sa s tym ako dieta musela pasovať, takze ma to zmenilo v tom, ze viem, ze nedopustim aby moje deti zazili nieco podobné, urcite som odolnejsia ako kedysi, najma kvoli nim, za nich sa postavim kedykolvek, za seba mi to este moc uplne tak dobre nejde, ale uz sa mi to v mnohych situaciach podarilo, urcite postupne silniem.
Avsak, mavam casto strach, oči na stopkách, co sa bojím, aby si k mojim detom nedovolil nikto to co ku mne v detstve. Riesim to ale v sebe, nedavam to najavo pred nikym.
A co sa tyka spoluzitie s clovekom, ktoreho som si vybrala, vybrala som si dobreho muža, no nie vzdy som to chcela vidieť, stále som sama so sebou vo vnutri bojovala. Dlho som bola zatvorena. Urcite boli chvíle, ked mi nevyhovoval, aj on ma svoje chyby, casto som videla len tie jeho, svoje som si nechcela pripustit. Postupne som sa pootvarala, bolo treba tazko komunikovať, co mi robilo problem.
@20erika07 Ospravedlňujem sa, pochopila som to opačne. Ale tiež som si to uvedomila až pri kamoškinej vnučke, že ako je to dieťa veľmi odkázané na dospelých. Že od nich závisí ako sa k tomu dieťaťu správajú, nie od neho samého. A keď sa k nemu správajú zle, tak proste nemá šancu s tým niečo robiť., len to nejako prežiť, pretrpieť. A vziať tú vinu na seba, lebo inak mu to zlo páchané na ňom nedáva zmysel.
Samozrejme. Vsak to je aj ciel toho mat deti. Len to vacsina ludi tak nevnima ;) Proste deti sa nevedome zameraju na tvoje vnutorne problemy a to by ti malo pomoct narast a poradit si s nimi. Preto nas tak dokazu vytacat, lebo krasne trafia do toho co nas boli.
Mna deti neskutocne posunuli, a to ma najstarsi len 2 roky. Som zvedava, kam to este zajde. Bez deti by som sa takto neposunula (napr moj celozivotny problem je trpezlivost. Je neuveritelne akou trpezlivou som sa stala za 2 roky, normalne zasnem, potom mam ovela vacsie sebavedomie a ine priority.)
@vvvvb ďakujem, že si tú moju hatlaninu zrozumiteľne preložila.
Ak sa partner k deťom nespráva normálne, áno....stáva sa, že ten čkovek vedľa teba sa zmení, lebo sa nevie správať k deťom.
@sinusoida akože sa zmení, ukáže sa nie?
Trošku divne napísané, ťažko to pochopiť. Ale mám dojem že splietaš dve veci dokopy. Problém je život s chlapom alebo život predtým kým ste nemali deti?
Alebo len ja nechápem tvojmu príspevku?!🧐