Ahojte, preco u mna nefunguje "spomienkovy optimizmus"? Mali ste to niektora tak?
Tehotentvo som mala tazke, stale nejake problemy, porod katastrofa, potom jemna poporodna depresia, na prvy rok so syncekom si nespominam na vela pozitivnych okamihov, pamatam si len neustalu unavu, nevyspatost, jeho plac, koliky, choroby, rast zubov atd.
Az od cca jeho 3 rokoch som si ho zacala naozaj uzivat.
Je to normalne podla vas? Lebo podla mna nie.
Tak ja mám tiež strašné spomienky na tehotenstvo, to bolo doslova jedno z najhorsich období môjho života. A to ma dcéra už 8 rokov takže tie spomienky by som mohla mať aspoň trošku skreslené, ale nie. Bolo to jednoducho hrozné, našťastie s dobrým koncom
Ale je... tiez mame take torpedo - strasny porod, same vrestanie snad tri roky, koliky, bolesti, hluchy bol, autizmus do toho, proste perla za perlou... zabudnut sa neda, nechcem, ved aj na co... o to viac viem, co mame dnes, ako je to vybojovane a som na neho hrda... celkovo tomu hovorim realny pohlad na vec...esteze mame aj tri "klasicke" spiace, usmievave ako sa hovori splachovacie deti, co to vyrovnali 😂