Stres za deti - príliš všetko prežívam
Mamičky ahojte . Rozhodla som sa ze napíšem aj sem svoje pocity a aspoň zistím ci to tak prežívajú aj iné mamičky alebo ci mi treba dačo na ukludnenie 😂...
Ide o to ze ja asi až príliš prežívam všetko okolo mojich detí. Všetko si to beriem na seba čokoľvek sa stane a potom som cely deň ako vypnutá..m napr aj syn je teraz prvak a ja som stále v strese za neho ze co v tej veľkej škole robí ci mu je dobre . Pohádal sa so spolužiakom na hodine napríklad a povedal mi ze niesu kamaráti a ze nechce s ňom byť a ja som z Toho v strese lebo rozmýšľam zas ze ako sa tam ma a pod. Akokeby som si to všetko brala na seba a nie len čo sa týka detí ale celkovo mojej rodiny vo všetkom to tak mam ak má súrodenec problém celý deň som proste v strese za neho a neviem to napr dostať z hlavy.. ale čo sa týka detí to prežívam najviac. Viem ze si musia prejsť rôznymi situáciami aj nie príjemnými to všetci z nás ale ja mam zo seba pocit ze to proste veľmi riešim prežívam bojím sa za nich ze sa budu cítiť zle nebudem pri nich a podobne . Chcela by som sa tých pocitov zbaviť a kus sa ukludnit tak neviem ci by ste mi nevedeli poradiť aspoň dáky voľnopredajný ukludnovak alebo niečo také. Viem ze to nič nevyrieši tu podstatu veci ale aspoň keď je to najhoršie. Inak je všetko v najlepšom poriadku, doma sa Ľúbime všetci máme sa radi , život mam celkovo fajn.
Budem rada za vaše skúsenosti, či to niektoré tiež takto prežívate alebo ci ste odolnejšie voči tomu a pod. 🙂 ďakujem
Mať dieťa a strach je prirodzené. Avšak nie je v poriadku to prežívať až tak, ako to popisuješ. Poviem ti tak - bála som sa množstva vecí, keď bola dcéra novorodenec, potom keď chodila do školy to boli iné strachy, neskôr strach že jej ublížia chlapci/muži, potom keď odišla na univerzitu mimo Európy. Teraz je matka už aj ona a vieš čo? Bojím sa stále. Skôr považujem za nenormálne, ak niekto nemá obavy. Ale je potrebné to vnímať ako súčasť života a neobmedzovať tým svoj život a už vôbec tým neobmedzovať život dieťaťu. A ešte jedna vec mi napadla - pozor na opičiu lásku, tá deti môže obmedzovať až príliš a tebe môže raz spôsobiť veľký problém, keď deti odídu z domu a tebe ostane prázdny život, pretože budeš zameraná iba na deti.
A ešte jedna veľmi podstatná vec. Miesto prejavom strachu svojim deťom venuj čas, veľa s nimi rozprávaj, vysvetľuj, priprav ich na život. Ak to urobíš, nemusíš sa báť, že ich niečo zvalcuje.
Ďakujem Vám 😊 ja si to uvedomujem všetko, že na jednej strašne je normálne ze matka sa bojí o svoje deti , na druhej strane cítim ze niečo riešim až príliš a preto by som chcela na tom popracovať akó aj píšete ze aby to nebolo horšie ako napr opičia láska. Lebo niekedy ma to obmedzuje napr ze som.pol dna z toho v strese a neviem sa na ine veci sustredit
Len neviem ako na tom pracovať. Možnože zamestnať viac hlavu a teda aj to ze sa budem snimi rozprávať a na všetko ich pripravovať. Aj keď to vlastne robím rozprávam sa veľa snimi 🙂 ...
chodis do prace?
@bublinka1426 zatiaľ nie ešte len hľadám, chcela by som začať chodiť
tak to je prve, kde zacnem.ZACNI PRACOVAT. presne ako si napisala, zamestnas mysel.
jasne ze ked si doma, tak na nic ine nemyslis len na domacnost a deti.
naozaj to pomoze. pretoze zrazu budes musiet riesit aj problemy v praci atd atd a pojdu ti myslienky aj inam, nez k rodine. drzim palce.
@bublinka1426 ďakujem krásne. 🙂 snáď to pomôže ale myslím ze áno, ked človek zamestná myseľ niečím iným tak nebudem stále toľko myslieť na tie deti a stresovať. Akurát jednu robotu riešim tak ak sa podarí bude to super
drzim palce uvidis bude dobre. a deti su v mnohom sikovnejsie, nez si myslime. len im musime aj viac verit.
myslim, ze je to normalne, casom si zvyknes.. ja akurat hovorim, ze ja mam vacsi stres z toho ze ide dcera do skoly a co s nou bude, ako som mala stres ked som tam sama chodila :DDD Proste s tym co tam postvara neurobim nic :D tak si treba najst inu zabavku...
Uplne ako by si pisala o mne. Dcera nastupila do skolky. Ja som sa tak tesila ako vsetko doma vyupratujem, bude cvicit, citat atd... No nicoho nie som schopna. Len sedim a rozmyslam nad nou. Mam uzkost, zaludok stiahnuty. Ledva navarim. A so synom bolo to iste. Ked bol prvak bola som v strese. Teraz mam stretko ohladom prace a uz 3.den to odkladam lebo mam strasny stres z toho.
@11bodka11 psychika je akože extrém . Predtým keď som nemala deti nič ma nezlozilo , bola som silná osobnosť všetci to o mne vedeli , a zrazu bacc ako mam deti tak sa to komplet po psychickej stránke zmenilo . Akože je pravda ze o blízkych som sa vždy bála prežívala všetko snimi ale teraz ako mam deti je to oveľa intenzívnejšie... možno to len dáko musím prijať a spracovať ja aj chcem ale hlava mi to dáko neberie stále sa ajtak bojím a sama neviem.coho . A presne to ze co sa týka mňa nemám stres žiadny z ničoho skoro ale co ss týka detí už áno
co budes robit ked budu velke. toto je osud matky sa bat
a ked sa bojis prilis smer lekar.