Dobrý deň,
Pozerala som stránky, kde by som sa mohla zveriť.
Narodí sa nám synček čoskoro. A mna prepadá strach z výchovy bábätká a osobnosti z neho.
Na bábätko sa tešíme, ale mam strach, či výchovame slušného chlapca, či niečo nepokazime vo vychove a podobne
Prepadá ma strach i z velkej zodpovednosti.
Môžete mi napísať vlastne skúsenosti, uprimne rady, prosím?
Ďakujem
myslim, ze vela zavisi od genov, ktore dieta zdedi... vychova ma na vela veci len velmi maly vplyv (vidim u nas doma...dcera je lutostiva, vsetko si pripusta, je velmi submisivna..... pritom ja som uplny opak....proste svoju povahu zdedila po svokre, s ktorou je v kontaktué minimalne a ja to vobec neviem ovplyvnit, ziadnymi vychovnymi prostriedkami :-/ ).
zamýšľaš sa príliš do budúcnosti. Keď sa bábätko narodí, nájdete si systém a všetko pôjde postupne. áno, budú aj horšie situácie, ale vždy sa rozhodneš, ako v tej chvíli budeš považovať za najsprávnejšie.
Naviac, čo to vlastne znamená správne vychované dieťa? Každý má iné nároky, iné predstavy. To, čo jeden akceptuje, je pre druhého neprijateľné. Ak píše @derdia, každé dieťa je iné. Môžeš viac detí vychovávať rovnako, aj tak môžu byť v dospelosti rozdielne.
Absolútne si hlavičku nelam s hlupostami, ty ho môžeš akokoľvek dobre vychovať, svoju cestu postoja k životu si nájde sám.. Ale samzrejme, že s deťmi treba aj komunikovať a veľa, aby si našli správne chodníčky v živote a nezišli z nich
Pekne s muzom zite a dieta sa k vam prida ;)
daj mu vela bezpodmienecnej lasky a pevne, ale respektujuco nastavene, hranice a bude dobre.. 🙂
Z jednej múdrej knižky: "Jediné, ČÍM učíme svoje dieťa, je náš vlastný život, a jediné, ČO učíme svoje dieťa, je náš vlastný život." Asi toľko.
Za mňa toľko, že dieťa potrebuje istoty. Veľa som rozmýšľala o deťoch okolo seba, videla ich vývoj, čo z nich je... zlom v ich smerovaní v negatívnom zmysle, vždy prišiel so stratou istoty. Istotu dáva dieťaťu láska rodičov k nemu samému ale aj láska rodičov medzi sebou. A potom sú to ostatné veci ako spravne nastavenie hraníc, komunikácia, učenie empatii, hodnotám a pod. Dôležitý je vzor rodičov, zbytočne budú niečo dieťa učiť, keď to nebudú žiť.
Vychovali vas rodicia slusne a dobre? Vychovate aj vy...
V prvom rade netreba mať dopredu strach, strach dokáže človeka paralyzovať a potom robí chyby 🙂 základ je ísť dieťaťu dobrým príkladom a držať ho, čo najďalej od zlých príkladov. Napríklad nemusíte mať výčitky svedomia, že dieťaťu nekúpite všetko to, čo majú jeho kamaráti, pokiaľ tam vidíte niečo škodlivé. Skrátka vychovávať treba s láskou i rozumom, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a venovať mu dostatok času, potom to pôjde 🙂
Ja by som poradila využiť čas pred narodením bábätka na štúdium literatúry o vzťahovej výchove, kontaktnom rodičovstve, a tak. Potom už bude menej času a energie, aspoň u nás je to tak 🙂 A venuj sa bábätku už teraz, pred narodením, rozprávajte mu s mužom, spievajte... tešte sa na jeho príchod, je to veľký dar. Strach a starosti nikomu nepomôžu, aj keď sú úplne prirodzené.
To neries... Tes sa z babatka, daj mu vsetko co ti srdce a rozum kazu, ale bud spravodliva, moc ho neochranuj, len ked treba a neboj cas pomaly ukaze...a aj tak bude ayn taky aky bude chciet. Byt. Bud si vezme co ho naucite alebo nie. Zalezi aj od povahy. A nie je to vsetko len a len o vas o rodicoch ale aj o detoch...