Ahojte,
Idem si k vam po radu…mam doma 16 mesacne dievcatko a koncom maja k nej pribudne sestricka. Problem je v tom ze ja sa vobec na babo netesim, skor som vystrasena a vydesena. Prvorodena bola vytuzene a vymodlene babatko, ked mala 10mesoacov otehotnela som opat, neplanovane, bol to velky sok.
Po nociach nespim, len premyslam ake to bude , ako to zmenezujem aby ani jedna nebola ukratena o mamku a mala som cas aj na seba, domacnost, proste aby mi z toho nesiblo. Proste ako zvladnem dve male deti s tak malym rozdielom. Manzel mi velmi velmi pomaha, ostatna rodina je 500km prec.
Velmi ma mrzi moj postoj, viem ze s pozitivnym myslenim a nastavenim to pojde ale nedokazem to, vsetko vidim negativne a trapi ma ze sa na babo neviem tesit.
Nejake rady ? Mali ste to tiez tak? Ako zvladnut pochmurne myslienky? Budem vam velmi vdacna
Bud stastna kolko ludi dnes nemoze mat deti a ty hned druhy zazrak. Zaciatok bude tazky ale das to. A potom budu mat medzi sebou maly vekovy rozdiel trochu podrastu a budu sa hrat spolu. A bude to super♡.
Ahoj, nájdi si nejakú smysluplnú záľubu, aby si nemyslela na také negatívne myšlienky...neber to, prosím Ťa v zlom, ale asi sa počas dňa veľmi nudíš, keď sa v týchto myšlienkach špáraš celé dni a dokonca aj noci...navyše Ti manžel veľmi pomáha. Ja sa cez deň venujem deťom, varím, periem, žehlím, upratujem, chodíme von, cvičiť, do škôlky, do obchodu, muž je celé dni v práci, 4 malé deti na krku, no nikdy ma netrápili také negatívne myšlienky, že čo bude, ak bude, ani na také úvahy nemám čas 😁 ...Žij v prítomnosti, teš sa z nej, nerieš zbytočnosti a mysli na kopu žien, ktoré žijú v rovnakej (a veľa z nich aj v horšej životnej situácii) a všetko zvládajú. Zvládneš to aj Ty, neboj!
Zvladnes to lebo budes musiet. Den po dni, tyzden po tyzdni a bude sediet, lozit, hrat sa spolu a uz bude lepsie. 😉
@kava1812 neboj sa, ja som mala trosku vacsi rozdiel, ale tiez som sa bala. Vsetko sme zvladli. Termin mas dobry, uz bude fajn pocasie. Prve dni a tyzdne budu narocne, ale postupne sa vsetko zrovna.
Dokonca som sa na druheho syna az tak netesila, ale od prveho okamihu som sa do neho zalubila. Je to krasne, vecne usmiate babo, kludne, dobre... Zelam ti tiez take❤️. Uvidis, je to lepsie, ako prvé... Vtedy som vsetko riesila, vsetko som viac prezivala... Samozrejme, pozornost musim teraz rozdelivat a nie som si vzdy ista, ze obidvaja maju vsetko... Raz musi pockat jeden, raz druhy. Vacsinou sa viac venujem starsiemu. Poriadok raz he, raz nie je🤷♀️. Kym bol mladsi malinky, tak mal hojdacku (este stale je tam obcas, ma 8 mesiacov) a vsetko pozoroval zo strategickeho miesta. Velmi odporúčam.
Urcite to zvladnes, najma, ked manzel pomaha. Obavy su prirodzene. Inak po druhom porode som bola ovela skôr fit, ako po prvom.
Ahoj,
my sme mali tiež rok a pól medzi deťmi. Prvý rok bol katastrofálny, každé ráno som si nevedela predstaviť ako to v daný deň zvládnem 🙂 tiež sme mali starkých ďaleko… našla som si ale jednu pani, čo mi chodila na 4 hodky denne pomôcť, dve hodiny kočíkovala dcerku a 2 hodiny bola na ihrisku so starším synom… vtedy som mala každý deň dve hodky len jedno z deti so mnou a tak som sa im venovala. Tak to bolo prvý rok, potom sa to už zlepšovalo, mali sme režim a deti bol na seba zvyknuté.
Teraz majú 5 a 3,5 a je to úplne super, sú skvelí kamosi… a už mi začína chýbať bábätko, takze rozmýšľam nad tretím… ked by mi niekto povedal o treťom dieťati vtedy, mala som ho chuť poslať .. prec 🙂
Uvidis, nájdeš si aj ty cestu ako to zvládnuť.. len zo chce chvíľku času
Ja si myslim, ze emocionalny stav mamicky v tehotenstve dieta citi, predsa nechces priviest na svet ustrachane a bojazlive dietatko. Nauc sa vyhybat vsetkym negativnym myslienkam a nahradzaj ich (aj ked spociatku iba akoby umelo) pozitivnymi. Za jednou negativnou si rychlo vzpomen na nieco pekne, a takto tie negativne postupne vytesnis.
Dakujem vam vsetkym🙂 co sa tyka materskej u manzela- samozrejme, hned ako sme zbadali dve ciarky tak manzel zrusil zivnost a uz pracuje na TPP. Uvidime ako a ci nam to vyjde, obeham urady a informujem sa ake mame moznosti.
Pomohli mi vase postrehy a rady, dnes som vstala s lepsou naladou a presvedcenim ze to zvladnem, musim ;)
@kava1812 ono to bude stale ako na horskej drahe. Ci uz tvoje pocity pocas tehotenstva alebo potom zivot s dvomi detmi☺️ musis to len prijat a snazit sa v kazdom najst to pekne. A ked to nedokazes, tak si povedat, ze to “zle/tazke/vycerpavajuce” netrva vecne a vzdy nas to posili☺️
Ja o chvilku rodim, medzi mojmi chlapcami bude rozdiel 14-15m. Mam strachy, ale uz som sa pri prvom naucila, ze vzdy pridem na nejake riesenie, ze nic netrva vecne (ani tie krasne chvile bohuzial, preto si ich vzdy vychutnavam co najviac), a vsetko je len obdobie. Tak preto, vzdy ked na mna zacnu utocit zle myslienky, poviem si, ze 1) nemusi to ani nastat, 2) budem riesit za chodu, vtedy je to najucinnejsie.
Myslim na buducnost, tesim sa, ked budu samostatni, popripade uz budu mat svoje rodiny a tak. A na to sa velmi velmi tesim.
Bude dobre, uvidis☺️
@kava1812
Tvoj problem su myslienky a katastroficke scenare, a v podstate 99 % veci nasich strachov NIKDY nenastane.
cize cesta je praca s myslienkami, pretoze tiez sa netrapis a neriesis momentalne, ze co bude ked padne jadrova zbran.. alebo ked na slovensko pridu prirodne katastrofy...
Pride myslienka - nahlas povedat "Odmietam akekolvek klamstva, strachy a ine debiliny"
Vyslovit NAHLAS A VZDY ked pride ta myslienka.
Nahradzovat zlu myslienku krasnou... napr. "kam pojdeme zajtra na prechadzku..."