Staranie sa o dieťa po sekcii

Po psychickej stranke velmi nepomozem, mozno porozpravat s psychologom. Ale po fyzickej stranke starostlivost o dieta moze pomoct paradoxne. Ja som mala planovanu sekciu a vsetci mi vraveli ze len vela chod, rychlejsie sa zotavis. Maly sa narodil 8:48 rano, na druhy den 6:00 rano cize po necelych 24 hodinach mi ho priviezli na izbu natrvalo a starala som sa sama. Vstavanie bolelo, aj chodza ale kedze som k nemu musela vstavat kazdu chvilu tak sa to rychlo zlepsovalo. Z porodnice som odchadzala asi 75hodin od sekcie a dr vravela ze nevyzeram ako po operacii, uz som normalne chodila v pohode. Ale musis robit tak ako sama zvladas, ako sa citis.

Ja som mala tiež akútny cisársky, malú dali do inkubátora a ja som bola pár dní na prístrojoch, mala som ťažkú gestózu. Hneď ako ma pustili z gynekológie, som šla na nedonosenecké a snažila som sa fungovať. Ja som si ani nevedela predstaviť, nebyť s ňou, každý deň ju vyberali, aby som kojila. Na bolesti som ani nepomyslela. Treba sa dať dokopy, teraz si mama. Ak máš nejaké psychické problémy, tak čím skôr psychológ, dieťa ťa potrebuje.

@domonika24 povedz doktorke o svojich pocitoch a ona by ťa mala nasmerovať ako to riešiť, možno priamo v nemocnici bude psychológ alebo psychiater s ktorým sa vieš porozprávať

Mala som sekcie dve, obe urgent. Jedna absolutny urgent, kde dietatko musi byt vonku do 15min... a v oboch pripadoch mi dieta nechali na izbe natrvalo, nastastie ziadne problemy nemalo. V nemocnici sme zostali 10dni, kvoli mne a na JIS som skoro skoncila ja. Fyzicky to bolo hrozne, psychicky tiez, pretoze ja som sla vyslovene na prirodzeny porod a navyse mam fobiu, takze sekcia ci operacia boli pre mna nepredstavitelne. Povedala by som, ze nastastie sa ma nikto nepytal a babatko mi jednoducho nechali, pretoze neviem, ako by som bola reagovala, keby mi boli nechali na vyber, fyzicky aj psychicky som bola zle. Este pol roka po sekcii som chodila zhrbena a v bolestiach a necitila mocovy mechur. Takze si vies predstavit, co to bolo, ked bolo treba babatko hoc len zdvihnut ci prebalit. Ale spatne si myslim, ze mi to nesmierne pomohlo. Kazdy z nas je iny

@domonika24 ahoj, ja som mala sekciu síce plánovanú, takže telo bolo na to pripravené a hlava tiež. Dala som sa dokopy veľkí rýchlo. Čím viac budeš chodiť tým lepšie. Na druhý deň po sekcii mi sestra povedala len toľko, chodiť chodiť chodí. Týždeň po sekcii som už prekocikovala 5 km. Skomplikovalo to, že som prišla o strašne veľa krvi a vždy som mala pocit na omdletie. V pôrodnici mi pre tento fakt nechceli syna nechať na izbe, aby som sa starala. Vtedy mi to bolo pohodlne. Časom to ľutujem. 4 mesiace po pôrode sa u mňa spustili silne poporodne depresie. Strašne som si všetko čo som neurobila vyvicitsla. Určite nie si zlá mama. Priviedla si na svet nový život. Ale mysli na to bábätko, ktoré pozná len teba. Ty si jeho jediná životná istota. Ak si 100% presvedčená, že si to o 2 mesiace nebudeš vyčítať, ostan doma. Ja si tie 4 dni bez syna stále veľmi výčitam. Nepriniesla som sa cez to ani po niekoľkých sedeniach u psychologicky. Poporodna depresia už nie je, ale toto ma bude mrzieť vždy. Mohla som, cítila som sa fyzicky schopná…ale nedala som to…

@domonika24 Zla matka nie si. Mas len strach, co je prirodzene. No starostlivosti o babatko sa nevyhnes. Ci, dnes alebo zajtra, o tyzden. Raz do toho musis vhupnut. Radsej v porodnici ako doma. V porodnici mas skuseny personal. Je fajn, ze ta doma caka manzel, ale obaja mate male skusenosti. Neboj, kazda sa bala a kazda to nakoniec dala. Drz sa.

@domonika24 prosím ťa nepíš to tu lebo tá tú ženy ukameňuju ..minule tu tiež bola taká diskusia a ja som len zirala ako sa púšťali do tej ženy a pritom je to úplne normalne

Mam za sebou dve sekcie a co sa tyka fyzickej stranky, tak jedine, co mozem odporucit, je pohyb-od zaciatku. Tie, co lezali a lutovali sa, boli na tom ovela horsie ako ja, co som hned, ako bolo mozne, co najviac chodila a hybala sa. Co sa tyka psychickej stranky, tak isto sa uz len tym, ze sa zlepsi fyzicka sytranka, zlepsi aj psychika, ale mozno bude treba riesit aj so psychologom, pripadne psychiatrom.

@domonika24 myslím,že všetko je v hlave. Keď tam budeš,postupne si zvyknes,pôjde to. Každý je asi iný. Keď som prišla domov,tiež po sekcii, musela som prať ,vešať prádlo, všetko sa dá. Tam ti práve pomôžu a dostaneš sa do toho.

Prosím tá, nakontaktuj sa na nejakú psychologickú. Toto zaváňa poporodnou depresiou.
Pre svoje vlastne dobro

Ja by som sa doma necitila dobre, bolo by mi ešte horšie keby som bola doma a dieta v nemocnici. Ako čo také musíš doma robiť ked nemate dieta doma?

tiež som mala akútnu a normálne som sa o dieťa starala, nikto mi nepomáhal.. čím dlhšie budeš ležať a ľutovať sa ako ťa to bolí, tak tým horšie sa dáš dokopy... proste niekedy nie je na výber a treba vstať.. ved to dieťa ťa potrebuje..
tiež som mala strach ako to dám, ale šlo to akoby samo... nikto iný dieťa nenakojí, len ja... takže musím k nemu vstať či to bolí či nie... a každý deň to bolo lepšie
minule tu tiež jedna písala ako mesiac po sekcii len leží a muž ju musí dvíhať z postele, lebo ona nevládze.... toto už je fakt extrém.. áno, sekcia nie je sranda, je to veľká operácia, ale nie je to výhovorka na nečinnosť

@barbora19911 ale prosim ta, normalne rozumne rady dostala.
@domonika24 nie si zla matka, len mas zle momentalne okolnosti. Verim, ze sa citis po sekcii nahovno fyzicky, a ta psychika tomu tiez nepomaha. Urcite informuj o svojom stave lekarku, ak sa na to psychicky necitis. Lebo fyzickemu telu ozaj starostlivost o babatko pomoze, pravdepodobne do par dni uz nebudes citit bolesti.

@domonika24 no ak neriesis svoj stav s psychologom a sedis doma tak niesi matka roka za mna. Tiez som si tym presla sekcia, bolesti, depresia ale ked som videla sestersku izbu ako tam tie deti placu kym sa na ne dostavi rada, zovrelo mi hrdlo a aj keby som tyzden nespala maleho si nedam. Chapem na jiske je to ine ale mama tam nie je 24/7 a to by ma zozieralo. Pytala si sa, tak odpovedam.

@sajmonka_1216 kazde telo sa hoji inak. Mozme byt radi, ze sme po sekcii hned vladali behat okolo dietata, a nemusel nas nikto dvihat z postele 😉

@majlo1234 no ja som vôbec hneď nevládala a skoro celý čas v nemocnici som bola na infúziách od bolesti.. mala som strach ako to doma zvládnem... ale nemal mi kto pomôcť... čo som sa mala ľutovať? ved kto iný by vstal k dieťaťu ked nie ja? tiež by ma to menej bolelo, keby ma niekto dvíhal..

@sajmonka_1216 keby vstal napriklad muz? Akoze ja ti rozumiem, bola som na tom uplne rovnako. Ale je zbytocne obuvat sa do zeny, ktora mala doma mozno lepsiu podporu, ako my, mozno ma nizsi prah bolesti, slabsiu psychiku… ano, vsetky sme to zvladli, ale nebudem sa tvarit, ze by som nerada lezala hore pupkom, keby to vsetko zle mohol a bol ochotny niekto spravit za mna. Ide o to, ze my sme na vyber nedostali, niektore zeny na vyber maju a preto im aj rekonvalescencia moze trvat dlhsie. Mam kamosku, ktorej vyberali nejake vyrastky na maternici ci kde, rovnaka operacia ako sekcia a ta lezala mesiac po doma u mamky s pre nu obrovskymi bolestami, own preto, ze si to proste mohla dovolit😊

@majlo1234 vstal by a čo? on by nakojil? v živote som ho o to nežiadala, hoci by možno vstal.. mne by to nedalo ho budiť, ked o 5 vstával do práce a hneď po nej utekal na stavbu dokončiť dom, aby sme sa mohli aj s bábom nasťahovať.. nedalo by mi to proste ešte povedať mu, aby vstával..
ale o to nejde, ved autorkin manžel pomáha, hoci sú ešte v nemocnici... fakt je ale to, že čím dlhšie sa bude stresovať z fyzickej bolesti, tým to bude horšie... tú fyzickú bolesť sa nepodarí prekonať nijak inak, než sa proste postaviť a ísť...
a ako hovoríš, tie ktoré si to mohli dovoliť majú tú rekonvalescenciu dlhšiu.. súhlasím s tebou a vieme kde je príčina.. 🙂 a o tom hovorím.. nenechať sa obsluhovať, vstať a každým dňom to bude lepšie

@sajmonka_1216 nemozes porovnavat seba s nou.
Kazda zena je ina, inak veci vnima, preziva, ma iny stav.

@sajmonka_1216 A manzel ta nechal v bolestiach vstavat a riesit tieto veci a po praci siel na stavbu? Kto iny ma stat pri zene, ak nie jej manzel? Ved je to muz co ma hlavnu zodpovednost za rodinu, za jej ochranu

@domonika24 Chod si dat predpisat antidepresiva alebo zabezpec nahradnu opatrovatelku.

po fyzickej stránke sú tie pocity normálne a každá ktorá mala sekciu vie čo to je, keď sám by človek potreboval pomoc, ale musí sa starať o novorodenca. a to o pár hodín od porodu. u mna sa malá narodila poobede a o piatej rano mi ju doniesli nastálo. len z tvojho príspevku skôr citit, že ty sama nechceš a naozaj mám pocit, ze toto je skôr poporodna depresia. treba to čim skôr riešiť s lekármi.

@zmrzlinka2021 a čo je na tom? ešte raz sa pýtam.... on mal kojiť? bolesť po pôrode je normálna, aj po prirodzenom pôrode... a čo teraz mám do konca života ležať, či čo?? alebo už nemá on chodiť do roboty, lebo mňa bolí vstávanie??? hypotéku nám potom zaplatíš asi ty...
aj v nemocnici na nútia vstávať a chodiť, aby si sa dala dokopy... sestričky ťa neobskakujú a nedvíhajú z postele.. ukážu ti ako na to, aby si si neublížila a dovidenia..
muž má zodpovednosť za rodinu a zabezpečil ju tak, že sme sa mohli nasťahovať do vlastného domu a nežiť v jednej detskej izbe v rodičovskom... tým že som sa hýbala a starala o dieťa som týždeň po pôrode ani nevedela že nejaká sekcia bola..

@sajmonka_1216 Muz by mal byt pripraveny na to, ze par tyzdnov po porode by mal byt plne k dispozicii zeny. Teraz na to je aj otcovska dovolenka a aspon v mojom okoli je standardom, ze ti muzi vyslovne kmitaju okolo zeny.
Priorita ma byt vzdy manzelka a dieta, nie peniaze, nie majekty - to vsetko bude 😉

@zmrzlinka2021 asi nie si v tej situácii, inak by si to nepovedala.. 🙂 mesačne platíme 1300€ iba hypotéku a energie a kedže je živnostník, tak ked do roboty nejde, nemá nič.. žiadnu dovolenku, pečko, marodku.. ked som pred rokom rodila, žiadne otcovské nebolo.. a čuduj sa svete, tu som, prežila som to a nesťažujem sa..
nejde o peniaze a majetky ale o prežitie a o to, aby sme neboli bezdomovci a dokázali zaplatiť základné výdavky..
kto na to má, nech sa páči, nech muž sedí doma aj 3 roky a prstom nepohne..

@sajmonka_1216 zivnostnik ma narod na ocr, aj pn

Prepac, ale ak platite hypo a energie 1300, tak vam urcite nehrozi, ze skoncite ako bezdomovci. Pravdepodobne mate vysoky zivotny nadstandard, o ktorom vacsina ludi moze len snivat.

Preto som toho nazoru, nastavit si povinne platby tak, aby som nebola otrokom penazi, ale mala slobodu. V zivote moze nastat vselico - smrt, invalidita... tragedie..

Prave dnes som kupovala truhlu... ☹

Tiež som mala akútnu sekciu a veľmi zle pocity z toho ako pôrod dopadol ale ja som sa nevedela dočkať kedy budem konečne so synom, určite nie si zlá mama ale riešila by som to na tvojom mieste ako sa cítiš 😊 držím palce

@domonika24 no tiez som po sekcii bola fyzicky aj psychicky zle iba som plakala nevedela som sa ovladat, syna mi doniesli a hotovo musela som to zvladnut, ten stres a strach je tazsi ako skutocna realita. Bohuzial som.to nezvladala dlhodobo a skoncila na antidepresivach kvoli comu som aj prestala dojcit. Stav sa potom zlepsil.

@zmrzlinka2021 nadštandard určite nemáme 🙂 a ked nam ostane 250€ na ostatne veci, tak si poviem že to je luxus… ale to nie je predmetom tejto diskusie
Smaozrejme súhlasím s tebou… ale kým tie financie ťahá len jeden, je to ťažšie ako ked pracujú dvaja

Mne doniesli malu po akútnej sekcii doniesli asi po 3 hodinách na hodinu čo som nemohla dvíhať hlavu ani ešte , potom zobrali zas doniesli a len má nechali tu noc po sekcii vyspať . na druhý deň hneď o 5:00 ráno , v jednej ruke infuzka napojená, z druhej strany kateter lebo som bola stale nacievkovana a už som ju mala nastalo až do prepustenia . …

. Týždeň po sekcii už po fyzickej stránke musíš byt “ako rybicka” myslím tým že veľa z nás sa staralo o babo kvázi od začiatku , žiadny oddych . Tak asi tam bude problém skôr po psychickej stránke , skus vyhľadať naozaj odborníka , bábätko tá potrebuje . Držím palce moc