Som zo seba strašne sklamaná, že by som nezvládala mať viac detí
Ahojte, píšem tu preto, lebo možno sa tu nájde niekto, kto prežil/prežíva niečo podobné. Stále som bola rodinne založená, mám veľmi rada deti, chcela som mať 3.. predstavovala som si to až príliš ideálne. Narodilo sa nám dieťatko, a je to pre mňa náročne, neskutočne. Veľmi málo spí, často sa budí, je veľmi šikovný a aktívny čo je super len ho musím každú sekundu sledovať aby sme sa vyhli úrazom, potrebuje veľa pozornosti, mojkania, je veľmi kontaktný. Pomaly bude mať rok, veľmi ho ľúbim, som šťastná že ho mám aj manžela a že sme takto rodina, ale som rozhodnutá, že ďalšie deti ani náhodou. Nie je to len tým, že som “čerstvá” mama, jednoducho viem zhodnotiť svoje sily, že nedokázala by som venovať zas toľko energie ďalšiemu dieťaťu, ak už mám to prvé. Práve ten fakt ma motivuje byť dobrá mama toho prvého, že je len on, že investujem do neho toľko času a energie, aby bol sppkojný, aj keď je to na úkor oddychu, upratovania a pod. Ale to už neriešim že som nevyspatá a domácnosť mi uteká, snažím sa užívať si ten čas s malým, aj keď je to vyčerpávajúce. Nechcem tu vyplakávať o tom, že je zlé že mám a budem mať len jedno dieťa, som veľmi vďačná za to že je aspoň on o to nejde. Mám však výčitky, že nie som dosť “silná” na to, aby som bola mamou viacerých detí 😔 Že je to moje zlyhanie, že som slabá žena.. Manžel ma v tom chápe, ak mu čas keď je doma z práce dovoľuje, tak malému sa venuje a majú krásny vzťah, on sám uznáva, že to nie je ľahké… tiež však predtým chcel veľkú rodinu. Ako ste sa vysporiadali s tým, že ste sa rozhodli mať len jedno dieťa? Aj napriek tomu že ste to plánovali inak?
Ja mam tiež len jedno 5 ročne a som s tým ôk. Proste niekedy človek nemôže mať všetko po čom túži..ja sa tiež na ďalšie dieťa necítim
ja len toľko... kvalita a hodnota človeka, matky nie je nikdy merateľná počtom detí na dvore. Mám kamarátky, jedináčky, chceli jedináčikov... Argument? Chcem mať svoj pokoj, vyspať sa, lakovať si v kľude nechty, prečítať si časopis. A sú to fajn baby. To, že myslia aj na seba, nerobí z nich človeka zrúdu 😉 Užívaj si život, tak ako je. Nič si nevyčítaj, neplň nikoho a spoločenské očakávanie, dogmy... Prajem všetko dobré 💖
dnesne zeny-matky idu strasne na vykon.. stopercentne sa venovat dietatu, dat mu vsetko.. pritom minimalne polovicu z toho tie deti ani nepotrebuju.. keby si si uzivala materstvo viac easy a nechala dieta aj trochu 'navolno', isto by bolo sil aj na viac deti.. a nemusela by si sa s nicim 'zmierovat' ..ale na to mozno este casom prides.. syn ma len rok, to je skoro robit konecne rozhodnutia 🙂
Má iba rok...najťažší rok v tvojom živote.Mozno budeš mať druhé o 3,5, 10 r neviem aký máš vek Nemas byť prečo sklamaná nemusela si mať ani jedno🙂mám jedno a neľutujem čo by bolo, keby...prečo si napríklad nevycitas, že nemáš školy, jazyky, podnikanie ..len triafam neviem... bicujes samu seba a podcenuješ sa.
Lepšie dobrou mamou jednému ako na hovno matka trom. Tak si povedz :D
Mozno o par rokov nejake este budes mat a mozno nie. Nemusela by si mat ani jedno. Nie je povinnost mat xy deti … dolezite je, ze sa postaras o to, co uz mas a vy ako rodina ste spokojny.
Na také rozhodnutia máš ešte kopec času ale aj keby si sa rozhodla len pre jedno nie si o nič horšia ako mami 10 detí. Hodnota ženy nie je v tom koľko ľudí priviedla na svet ale ako sa venuje tým, ktoré sú tu.
Mam jedno dieťa a som šťastná, mame jedna druhú a dcéra sama odmalička hovorila ze nechce súrodenca, ja som spokojná stíham veľa veci bude mať 10 rokov a tiež som po pôrode vedela ze jedno dieťa mi stačí, keď vidím kamošku co ma 3 deti je mi jej ľúto.. Sama povedala ze nežije, že celý jej život sa točí len okolo toho kto ma aký kružok, ďalšie dve deti v škôlke, manžel v zahraničí.. A ona si nevie nájsť prácu lebo skombinovať to s 3 deťmi je nemožné.. Nemaj vôbec výčitky.. Bud rada ze máš jedno zdravé dieťa.. Ďalšia kamoška ma autisticke dvojičky.. Dve deti s ťažkým stupňom autizmu.. Každá má svoj svet a navzájom sa neznášajú.. Ona nežije a neviem dokedy to vydrží..
Takze mat jedno zdravé dieťa je dar.. ❤️
Mala som takého prvého syna. Vravela som si,
že nikdy viac! Išiel nonstop ako píla, v noci 4-5 hodín spánku, cez deň 15min odkväcnutia. Istú dobu som už mávala halucinácie z nevyspatia. Samozrejme nešiel len veselo aktívne, časté boli šialené revy, nervy zo všetkého, trieskal sa o zem, akože to bola nočná mora, fakt. Keď mal 4,5 tak sa mu narodila sestrička, ja som sa len celé tehotenstvo modlila, aby aj druhé dieťa nebolo také náročné… a nebolo, bola doslova za odmenu, položíš do postieľky a spinká… Syn už v 4,5 nebol až tak náročný, postupne sa to lepšilo. Teraz má 13 a narodilo sa nám ďalšie dieťa a je neskutočný starší brat, prebaliť, uspať, nakŕmiť, mieša mu príkrmy… Takže mám 3 deti ale s väčším časovým odstupom, každému som venovala v rannom detstve dosť pozornosti… nikto nevraví, že treba mať tri deti hneď za sebou. Ja si to neskutočne užívam, hoci sme tak veľké rozostupy neplánovali, ale je to fajn.
rodenie detí je nejaká súťaž či čo? ak to nezvládaš, ostaň pri jednom, no bože. nebudeš prvá ani posledná. aký problém? ja som mala také dieťa. ostala som pri jednom. dnes neľutujem. aj dieťa je spokojné..
@deninka233 ja som počula opačný extrém... Kolega mal malého syna... Horor v priamom prenose, dňom, nocou. Nikdy nechcel druhé, no žena ho prehovorila. Modlil sa celý čas, aby to bábo bolo lepšie. A? Ešte horšie! Vyjadril sa, že si vždy myslel, že horšie dieťa nemôže existovať ako syn a predsa 🤔 Že ak ich rodinu nevysťahovali z bytovky, tak už nikoho. No a na záver? Keby toto vedel, čo ho čaká, nikdy by nemal deti.
Vždy som bola rozhodnutá pre jedno a vždy som vedela, že 2/3 deti to by bolo na mňa už veľa.
Aspoň budem mať dosť energie na seba aj manžela.
Nikoho nic nie je do toho kolko mas deti. Ani cinsindobra matka sa nemera podla poctu vychovanych deti.
A mysli prosim ta aj na seba, tak ako píšeš, ze domácnosť pocka, tak aj ty si oddychni, mysli na seba, nezijes pre dieta. A nebud zo seba sklamana, co si.. o nic neprides ak si oddýchneš, nechas strazit dieta a uzijes si den. Zide sa to aj do buducna. Hlavne ak mas narocnejsie dieta
myslim, ze ani zdaleka nie si jedina, ktora sa takto stretla s realitou. Mala som to podobne. Pomohlo mi, ked "nespokojne" dieta trochu odrastlo do ovela spokojnejsieho stvorenia a ja som mala dostatok sil si predstavit dieta dalsie, dovtedy to bolo nepredstavitelne. Trvalo mi to styri roky. Niekomu moze viac, niekomu menej a niekto si povie, ze stacilo. A je to v poriadku. Netreba sa pre to trapit a zhadzovat sa. Radsej jedno a s radostou (ona pravdepodobne pride, ked dieta bude viac samostatnejsie a spolupracujucejsie) ako dve a viac a utrapene a bez sil.
Život nie je súťaž o tom, kto koľko toho v živote zvládne, či dokáže... Takže ak si šťastná a cítiš sa komfortne v stave akom si, ty, manžel a vaše jedno dieťa, tak je to super a užívaj si to.. Prvé dieťa bol šok aj pre mňa, siahla som na dno svojich síl... Ale ono to všetko prejde... Túto vetu som si opakovala, keď som čakala, po rokoch druhé, že sa všetko to prejde a nech to bude akokoľvek ťažké, je to dočasné... A druhe dieťa bolo a je za odmenu... Úplný pohoďäk....
Tak sa teraz prosím netyraj myšlienkami o svojej hodnote.. Máš pri sebe rodinku, ktorá ťa ľúbi a rešpektuje...
Kým nemá dieťa 2-3r tak nerieš. Po 1,5r dieťa začína byť samostatnejsie, celé sa ti to môže pomenit. Myslíš, že ja som pri prvom, keď malo rok rozmýšľala nad ďalšími? Ani zďaleka. A teraz mám už tri. Keď bude dieťa staršie možno to budeš vidieť inak. A možno nie. Ale sama potom uvidíš. Zatiaľ nerob zbytočne unáhlené závery. Čas ukáže. 🙂
Tiez mam len jedno dieta a presne ako ty som velmi skoro zhodnotila, ze na viac deti nemam ani energiu ani nervy.. tiez som si to vycitala chvilu, ze som neschopna, kazda sme vsak ina, mame ine limity. Syn ma uz 9 rokov a viem, ze to bolo dobre rozhodnutie, nelutujem vobec. V okoli ma vela ludi okolo mna po tri deti, a je to o zivot, su nonstop vycerpani vsetci a to nehovorim o financiach, ake je to narocne pri viac detoch.. Pocuvaj seba a svoje pocity, presne ako tu napisal niekto, radsej dobra mama jednemu, ako vecne nastvata a unavena mama dvom..
Ja som tiež chcela tri deti,ak budem rodiť mladá,Ale keďže som už mala 32 tam mám jedno.Pretoze ja som sa nastavila tak,že to je už pre mňa hraničný vek,stará som rodiť nechcela.A zhoda s partnerom bola ,že jedno.Takze sa počet detí vlastne vyriešil sám🤷
Ja som to tak tiež cítila pri prvom dieťati. Tieto veci sa menia. Je úplne v poriadku, že sa teraz nato necítiš. Ono to môže ešte prísť.
Teraz mám tretie bábo a rozmýšľala som presne ako ty.
Náš syn má už skoro 2,5 roka a cítim to tak zatiaľ rovnako. Nevylučujem, že niekedy o pár rokov neskôr by som si priala aj druhé, ale neviem. Teraz určite nie, je to s ním dosť ťažké,netuším ako by som sa popri ňom ešte starala o novorodenca 🤷🏻♀️
Ja som sa tiež rozhodla, že jedno a dosť. Presne pre to, že chcem byť dobrou mamou, ale zároveň chcem mať svoj kľud, svoje koníčky, naplnené potreby partnerské, neobmedzovať sa finančne atď atď. S viac deťmi by sa to kombinovalo ťažšie a nestojím o to. Proste čisto sebecké dôvody. Aj som si vypočula, že si chcem len užívať život, že vidím všetko len cez peniaze a vnímam deti ako problém nie ako radosť… poďme sa prestať tváriť, že deti nekomplikujú život. Milujeme ich, ale je to občas ťažké, to je fakt. Našťastie si vieme samé určiť, koľko deti budeme mať a na koľko sme ochotne komplikovať si život. A to, že niekto zvládne viac, z neho nerobi lepšieho človeka
A čo je zle na Tom nezvládat to? Ani ja by som na viac detí nemala kapacitu a som s tým ok. Moja hodnota predsa nie je vo výkone.