Ženy prosím vás povedzte mi, že nie dom jediná… :( mám 2 ročnú dcérku a som tehotná. Všetko ma bolí, v noci sa budím, som stále nervózna. Na dcérku občas kričím aj za úplnú maličkosť. Ja chápem, že ona nerozumie prečo na ňu kričím, nevie že spravila niečo zle, ale ja mám každý deň len nervy už… na konci dňa to všetko strašne ľutujem a hovorím si..preboha čo som to za matku… :( prosím povedzte mi, že nie som jediná takáto “potvora” :(
Určite nie si potvora, ja napríklad, keď som v situácii, že idem nakricat na dcéru a viem, ze problém je vo mne, nie v nej,tak si vezmem minútku pre seba, kus to rozdycham a potom riešim veci s chladnou hlavou. Takisto, keď spi si ja oddýchnem, naberiem nové sily a teším, že vstane a opäť budeme tráviť čas spolu.
Ako pise pribinak, to ta ukludni, ze aj ine matky naziapu na dieta? Dvojrocne s toho nema rozum, len citi, ze sa strasne hnevas a nesmie spravit ani malu chybu... nechape, ze si tehotna, nechape tvoje hormony a nechape, ze sa nieco pre nu zmeni... daj sa trochu do poriadku psychicky, dieta bude inak neiste tvojou laskou a ked sa narodi malicke, o to horsie to cele bude, lebo tam bude mat pocit, ze ako vrcholom vsetkeho prisla o teba uplne, lebo ta "ma" teraz mladsi surodenec... uber domacnost, dajte leharo dni, chodte na par dni k babke, ked sa vam da, kde bude za teba varit a vas obskakovat... ale prosim na malej si tie nervy a unavu a vsetko nevybijaj...
Tak na nu nekric ,chud male,ved sa narodi surodenec a budes este nwrvoznejsia,vy troi si to este viacej dcera.Skus na nu tolko nekricat.
Ty sa neukľudňuj tým, že aj ostatné kričia ak nieje dôvod zamysli sa nad sebou a nekric si tehotná nie chorá a malá za to nemôže, držím palce
To vážne? Nekrič na ňu. Ovládaj sa, veď už len horšie bude a pripravuješ si tým problémy s ňou do budúcna.
Mas uz len par mesiacov, aby si si este doslova uzila tento vynimocny cas s malickou sama pred narodenim babatka, tak sa zamysli, co jej, sebe a celej rodine robis. Hormony maju aj zvieratka, no my ludia mame mozog! Nepremarni tento vynimocny cas 🙏
A to ti hovorim ako matka 2r dievcatka v 7.mes tehotenstva, 40r na komplikovanom rizikovom, bez babiek a pomoci, od rana do 18 sama kym dojde manzel. Tiez spavam uz 2 roky 4 hod denne...Nestazujem sa. A nie, nekricim po nej vobec, ked mi nieco nesedi rozpravam, vysvetlim, objimem, pomojkam...nebijem, netrestam, nevrieskam...nie som lepsie od teba ani od inych, tak ked to ide mne, pojde to aj tebe 🤷♀️. A tie kratke psychohygienicke prestavky su super vec.
Drz sa a hlavu hore!
Naozaj na ňu nekrič, je malinka na to aby to pochopila, ty si dospelá musíš sa ovládať, si dobrá matka, určite máš toho veľa aj tehotenstvo ma na teba vplyv, skús si nejako zorganizovať čas aby si mala čas aj pre seba a mala naplnené svoje potreby potom na ňu nebudeš taka nervózna, ak máš možnosť daj ju niekomu postražiť. Skús tie veci keď spravi niečo zlé nebrať ako tragédiu už sa to stalo a tým že na nú nakričíš to nezmeníš, iba ovplyvníš dieťa (pravdepodobne negatívne) keď niečo zašpini, vyleje, rozbije ..je to dieťa, zober ju a upracte to spolu. Budeš to musieť spraviť tak či tak s krikom či bez kriku. Dieťa je naším odrazom, si jej vzor, bude chcieť byť ako ty, keď budeš kričať bude si myslieť že je to normálne a bude to robiť tiež, spomeň si na to keď budeš chcieť nabudúce kričať. Samozrejme že sa nedá stále kontrolovať a je to náročné ale keď už to vyskakuje do takej situácie skús jej to vysvetliť ze si unavená a preto si kričala a pod. Držím palce
Len počkaj keď sa narodí druhé to bude ešte len zahul prvý rok .
Ja som myslela, že chceš radu ako sa ovládať a nie hľadať spriaznenú dušu.
Určite nie si, ale to tá uspokojí? Že aj iné matky ziapu po deťoch? Akože mala by si rieist situáciu a nie hľadať ospravedlnenie v tom že aj iné ženy ziapu po deťoch