Som zlá matka, alebo som len unavená?

Suhlasim ze bude lepsie. Ale dieta potrebuje intwnzivny fyzicky kontakt. To by som neodopierala. Radsej by som sa sustredila na to naucit na nosic do spravnej polohy. Mas ergonomicky? Zrus nosenie tvarou vpred. Ked dieta vlozis hned sa natriasaj s chod na prechadzku. Ono si zvyknepistupne na nosic namiesto ruk. A kasli zatialna ostatne veci domacnist a tak. Prvoradaje spokojna mamicka a dieta az potom ostatne.

Tiez si myslim, ze nenosit, lebo to bude horsie a horsie, nemoze ist vsetko bokom, musis sa starat aj o seba, ked ty budes kludna, bude aj dieta kludne. Deti placu a casto aj bez priciny, to sa stava a nic sa im nestane, ked si pomrncia

Ahoj, nosenie na rukách je únavné a mala plače lebo si inak nevie vypýtať to nosenie. Ale keď zistí že plačom nič nedosiahne tak prestane akurát to môže chvíľku trvať. Ja som maleho nosila dlho v manduce aj doma keď som vysavala, varila a keď nie v nosiči tak vo vajíčku so mnou všade. Vyskúšaj, a plaču sa neboj to treba vydržať tak ako dieťatko dokáže plakať tak ty buď silná pretože každé to obdobie bude dieťaťa skúšať na teba rôzne triky a zvykne si plač zaberie. To je môj názor.

@anomiso no nemam asi univerzalnu radu, ktora zaberie hned a urcite a ani nemozem uplne suhlasit s radami nechat ju kricat, ved si zvykne.... na druhej strane nesuhlasim ani s nazorom, ze sa mas podvolit a so zatatymi zubami ju nonstop nosit....
Moje druhe dieta - dcerka bola podobna. Aj ked teda ona v hybajucom sa kociku spala. Ale ked sme boli doma, bola vacsinu dna na rukach. Bol to pre mna poriadny sok, kedze prve dieta - syncek bol "ukazkovy" ked bol unaveny zaspal, pospal dve-tri hodinky, zobudil sa na kojenie a spal dalej, alebo ked uz nespal, tak lezal v hojdacom kresielku pri mne ked som varila a pozeral sa na mna...
Takze moja rada v tvojej situacii? Skusaj to stale znovu - do kocika, do nosica - ak tvarou od seba, tak prosim nie na dlho. Ked zaspi, skusit polozit, vela rozpravat a spievat... ked ju polozis a nechces ju zobrat aspon na chvilku, hovor s nou, vysvetluj jej pokojnym hlasom co robis, ono sa to postupne zlepsi. Je mozne ze ju trapi brusko a preto jej nie je dobre lezat. Aspon u nasej dcerky to bol tento problem spojeny s jej celkovou akcnostou, ze chcela proste vidiet okolo seba.
Ked vyrastie do stavu plazenia, lozenia a podobne, zas sa jej spravanie zmeni, mne vtedy dcerka prvy krat zaspala sama v postielke... asi v osmych mesiacoch, dovtedy len na rukach alebo v kociku von.
Kazdopadne prajem pevne nervy a vela sil.... a este taka mala utecha na zaver - pises ze ti spi v noci dobre - to bud rada. Ja som si to opakovala stale ze aspon ze v noci sa vyspim, ten den som radsej uz nejak doklepala, ale nezazila som pri troch detoch ani jednu noc, ze by som pochodovala po byte s dietatom, ktore nespi - to sa nam darilo od narodenia 🙂

Tie cesty sú v podstate dve. Jedna že naučíš dieťa byť samostatné a ponúkneš mu náhrady, s ktorými sa zabaví samé. Druhá možnosť je nebojovať s potrebou kontaktu a zaobstaráš si pomôcky na to vhodné. Ja som sa vybrala pri prvom prvou cestou, ale bola som neúspešná a dieťa bolo veľmi plačlivé, samo sa nezabavilo a nakoniec som ho nosila a nosila a nosila na rukách, až to vyústilo do zdravotných ťažkostí. Jednoducho to nebola a stále ani nie je povaha, ktorá sa zabaví sama. Druhé dieťa som sa rozhodla nosiť, zaobstarala som si nosič a potom ďalší a ďalší, lebo dieťa rastie a nosiče majú mať rovnako ako oblečenie správne veľkosti. Mimochodom tie ergonomické majú niektoré neuveriteľne krásne dizajny. Ty máš dostupné tieto značky http://luxecarriers.com/collections/scs Boba, alebo Tula sú dobrá voľba. Pozícia dopredu sa nedoporučuje. Nesprávny nosič, alebo nesprávne nastavenie nosiča to však môže spôsobiť bolesti chrbta, krku, hlavy a preto by som sa skúsila spojiť s niekým, kto ti poradí. Ak na to nie si, aspoň treba prelúskať youtube a popozerať návody.

Takže k veci, druhé dieťa je podstatne menej plačlivé. A to tak výrazne až sa mi nechce veriť. Okrem toho, že bolo výrazne nosené, aj doma aj vonku, som ho nechávala aj na podložke, ale keď sa mu tam prestalo páčiť, skrátka som ho šupla do nosiča. A keď bábo zvládneš vyhodiť na chrbát, nájdeš nový vesmír, kedy sa dá robiť hocičo (okrem opierania sa chrbtom, zvárania a skákania na trampolíne) Ja som si aj sadla, aj film pozrela. Nemusela som sa stále pohupovať. Teraz máme nosič už len na výlety, malý je kočíkový šéf. Na rukách sa moc nosiť nechce. Len občas. Je dosť samostatná jednotka. Som stále s ním, ale nemám ho na rukách. Starší v tomto veku sa po mne stále vešal. Jasné, že aj druhý syn reval, jasné že aj v nosiči. Ale je to neporovnateľné. Ešte by som dodala, že kým starší bol a je stále umrnčaný, tak mladší mal dni, kedy ani nezamrnčal. Môže to byť ale aj rozdielom pováh, vrodených predispozícií, alebo jedno s druhým.

Je to na tebe, mne sa prvá možnosť neoplatila, ale poznám deti, na ktoré fungovalo a sú v pohode. Ty si poznáš povahu svojho dieťaťa.

Vôbec niesi zlá mama. Ja mám deti tri 4ročný, skoro 2ročný a skoro ročný všetko synovia. A tiež si pokričím. A už mám systém že bohužiaľ ale nemám desať rúk tak proste vždy jeden musí čakať. A často aj s plačom. Keď boli malinký myslím pár mesačný takisto sa chceli nosiť a ja som si pripadala už jak orangután. Ale vzala som jedného na kolená,druhý vo vajíčku alebo v kresielku detskom a rozprávala som na nich že nesmú plakať lebo mamka je unavená že ju bolí hlavička a že tiež si potrebuje oddýchnuť. Ja neviem či to zabralo alebo si to doteraz len namýšľam ale deti ticho sedeli,pozerali na mňa a občas aj zaspali. A keď zaspali,spala som aj ja. Ten riad mi nikam neušiel,ani prach a utierka a proste som to urobila potom. Pretože je to dosť na jedného človeka. Môj muž to pochopil aj sám že keď si oddýchnem som usmievavejšia,milšia a s väčšou chuťou robím všetko okolo detí. A mne dosť pomohli na ukľudnenie aj rôzne čaje s medom,nemám žiadnu značku alebo typ ale dať si teplý čaj s medom a hneď mi bolo lepšie. Verím že aj ty si nájdeš spôsob ako sa s drobčekom zžiť. A budeš usmievavá maminka. Neplač občas človek i pokričí moji i dostali po riti a tiž mi to bolo ľúto ale už máme viac menej vymakaný systém aj keď som v jednom kole ale ide mi to ľahšie a menej sa rozčuľujem. Máš oporu aj v manželovi,to je super. Skús sa s ním dohodnúť že trebárs raz do týždňa aby postrážil maličkú on na dve hodinky alebo hodinku a choď na kávu,do obchodu,na nechty,kaderník,fitko,behať,s psom alebo len tak pokecať s kamoškou. To ho nezabije a ty sa psychicky uvoľníš. My máme dohodu s mužom že raz týždenne idem na dve hodiny von váčšinou so paom na cvičák lebo máme také 70kilečkové teľa alebo behať alebo si obehám z obchodov čo mi treba a nevie to kúpiť manžel. Pikoška je že môj muź napíšem mu mozzarela a on kúpi morttadellu na spagetti ale inak je zlatý :D a fakt to pomáha

Si unavena a je to normalne.. Ja mam tretie dieta takejto povahy a mozem povedat, ze kto to nezazil, tazko to pochopi.. Aj prvy syn bol narocnejsi, druha dcera uplne ukazkova a tento treti je najviac maly nespokojenec..

Pri vsetkom vydrzi par minut a uz sa hneva.. Je casto na rukach, ale aj sa ho snazim casto bavit inak.. A teda neviem ako ine deti ak ho necham mrncat chvilu (musim aj o ostatne deti sa starat) len sa to stupnuje a konci to uplnym revom.. Cely den je o tom, ze 5minut sa usmieva, zacne sa hnevat, menim zabavu, 5minut sa usmieva, zacne sa hnevat, menim zabavu, je unaveny, idem ho uspat, spi pol hodinu, zobudi sa, je vesely 15minut, zacne sa hnevat, menim zabavu, atd, atd...

Je to na nervy a mam kazdemu, kto mi vravi o tom ako ho mam nechat mrncat chut mu do sluchatiek pustit jeho celodenne revanie, ze kolko to vydrzi pocuvat 😁 a nie nemyslim, ze som si ho na nieco naucila, ako ludia casto vravia.. Je to moje tretie dieta a vidim ten markantny rozdiel.. ale spolieham sa na to, ze ked sa zacne viac sam pohybovat, ked dociahne na veci, ktore si zmysli, zlepsi sa to... Velmi v to dufam..
Muz je tiez stale v praci, babku mame len jednu a ta mi na deti pozor nedava, takze som v jednom kole s troma.. A v noci spi hrozne.. Som uz matoha 😂

A este jedna rada, skus si kupit ergonosic, je to pre jeho chrbatik zdravsie, lahsie sa tam nosi a babatku je prijemnejsi.. Da sa potom dat v nom nabok - ta poloha ma zachranila, synovi sa tam paci asi o 3minuty dlhsie ako je bezne.. 😁 par mesiacov to este vydrz, oddychuj najma ked je muz doma a vsetko sa zlepsi ☺

@anomiso určite nie si zlá mama, ale samota a večný kolotoč kolo decka býva frustrujuci.
A prečo by si ju mala cely čas nosit na rukách? Čo si šiši? Uz ti to tu radili - na zem deka, hrazdička, hračky a šup ju tam a lahni si k nej a budete spolu. Ja som to mala takto v obyvačke, na zemi velka deka, hrkalky a lezala som s malou na deke a ,,hrali sme sa,,. No vláčiť ju budem ako mačka mladé nie? Chvilu ano, ale cely den nie.

@jana_eyre ani ja som nechapala kym som nezazila a ako pises... ked som nechala, ze vsak sa vykrici, len sa to stupnovalo... dodnes mava obcas ked je unavena take zachvaty, ze dovi-dopo... dokaze plakat hrozne vytrvalo. az si uplne vykrici hlas. Jedine co pomoze po nejakej chvili - uz to vieme vyhodnotit, kedy presla zurivost do fazy ze uz sa nevie zastavit, je prist, pritulit a upokojit.... Tiez mi svokra povedala, ze ju mam vycapat ale ja si deti poznam... u nas bitka nefunguje na poucenie... ale to uz sme niekde inde - u 4,5 mesacneho dietatka nemozno hovorit o ziadnej vypocitavosti a trestoch....

@anomiso žiadne nosenie a uspávanie na rukách..dieťaťu posúvaš hranice a bude si vyžadovať tvoju blízkosť čím dalej tým viac aj vtedy ked ju viacmenej nepotrebuje..len o zvyku..
doobeda von na čerstvý vzduch,potom zas poobede..nech je čo najviac vonku..
pomedzi to ked varíš tak ju nechaj pri sebe bud na deke,alebo v ohrádke..je napapaná,prebalená,vyspatá tak sem tam sa jej ukáž v obzore a rob si svoje..
večným nosením si .zničíš chrbticu a aj nervy..
každá si tým prešla ,kedy zo zúfalstva a únavy plakala..
je to v pohode..cez víkend nech je s ňou čo najviac manžel,ty sa odreaguješ možno aj pri obyčajnom upratovaní,varení,či poriadnom spánku...

Dakujem Vam😊Ako pisete nosic mam Ergobaby360 a viem ze tvarou napred sa doporucuje max 20 minut. Snazim sa to dodrziavat tvarou ku mne je to hroza place a vyska ako maly pavian🐵Mame aj deku aj babygym aj kresielko no nic ju nezaujme nadlho...A nechat ju vyplakat dlho nedokazem bojim sa ze sa jej nieco stane ked je az cela cervena....Akovidim nic ine mi nezostava len skusat dalej.No utesuje ma ze niesom jedina

@gretocka No moja jedina utecha je ze ked zacne lozit bude samostatnejsia.Robim vsetko o com sa tu pise repertoar pesniciek mam nesmierne siroky Pred tym som robila babysitting a preslo mi rukami cez 15 deticiek(kazde je ine)Toto moje je na mna naviazane a "kontaktne "...Dakujem za rady

@anomiso no ono v niecom sa to zlepsi, ale zrejme bude "nadmerne drazdiva" aj neskor. Je to taky typ dietata, treba hladat tie dobre stranky a pekne chvile a z tych zit aj ked bude tazsie...
Mam znamu, ktora ma podobnu dceru, ked bola mala naplakali sa obe, dnes je z nej dospela samostatna zena, ktora teraz vracia tu lasku mame naspat...
treba mat hranice, ale pri takomto dietati aj vela lasky a trpezlivosti. O co viac hneva, o to viac treba na nu nahliadat s laskou. Drzim palce aby si to ustala a aby ste si obe nasli svoj system. Lebo maminy tu na fore ti mozu napisat len svoje skusenosti, ale ziadna z nich nie je prenosna, su to len nejake navody, ktore niekomu viac ci menej fungovali, podstatne je, aby ste si nasli vy dve svoj sposob komunikacie a fungovania. A ten je jedinecny a klucovy v dalsom zivote dietata.