Som zlá matka a neviem to zmeniť
Ahojte asi tu nenajdem pochopenie kedze som na mamickovskom fore ale.. ja nezvladam byt matka. Mam 24 otehotnela som neplanovane rodina aj “priatel” ma prehovorili aby som si dieta nechala a nakoniec som na to vsetko v podstate sama. Nemozem nic, nikde ist sama ani s dietatom lebo je uvrestane, furt reve cele dni, najradsej by som zmizla niekde a uz sa nevratila. Idem do prace na jeden deň vtyzdni, uz ma 6 mesiacov ale neviem čo si od toho sľubujem keďže zivot sa mi aj tak nezmeni len tých pár hodín pre mna bude vykupenim. Ja sa asi zblaznim, nezvladam to, chyba mi moj zivot.. kazdy den vecer keď idem spat ani nemozem zaspat, len premyslam preco som si toto urobila… a naco mi to je dobre, ked som mohla ist na interup. A mat dieta za 10 rokov. Strasne to lutujem!!!!! 😭😭😭😭😭😭😭😭😭
Skús začať chodiť na terapiu. Môže ísť o popôrodnú depresiu, určite si unavená a nešťastná z toho, ako sa veci vyvinuli. Zdôveriť sa niekomu blízkemu, poradiť sa, hľadať riešenie. Preberte to s partnerom, ako ďalej.
Neskoro niečo ľutovať. Dieťa už máš, treba sa o neho starať a hľadať možnosti, aby pre teba bola táto situácia zvládnuteľná. Dieťa vníma, že nie si v pohode a aj to je možno dôvod, prečo aj ono nie je v pohode. Máš možnosť toho, aby s dieťaťom raz za čas boli starí rodičia/sestra/kamarátka/sesternica? Čas pre seba je pre ženu matku veľmi dôležitý. Načerpáš sily tým, že počas toho budeš robiť niečo, čo ťa baví.
Nemôže ísť na materskú/rodičovskú otec dieťaťa a ty na full time do práce?
Tie pocity sú predsa úplne pochopitelne. Dieta si neplanovala, dotlacili ta si ho nechať, dieta je náročné, obmedzuje a zmenilo ti celý život a svetlo na konci tunela nevidís. Lebo dieta je na 25 rokov a nie na chvíľu a zasa bude všetko normalne. To už nebude nikdy.
Poradiť psychológa na poporodnu depresiu,prebrat si s nim všetky aspekty, skus sa porozprávajte zo svokrovc, mamou ci priatelom, ako vyriesit ten problém,že ty s dietatom doma byť nechceš, či si ho vezmú oni (pôjdu na rodicak, áno ak by šla babka treba papierovacky dieťatko dat k nim oficiálne, ale nemôžne to neni). Ty chod do prace, vycisti hlavu, dieta porastie a bude to lepšie, skutočne bude.. od 3-4 rokov to už bude ukecany funkčný bez plienok a celu noc spiaci a do škôlky chodiaci partak. Len to ti dnes pri tých pocitoch nepomôže.
@peknyvladko nie, depka to nie je, ja si uvedomujem fakty a viem že ma materstvo nenapĺňa. To doktor ani lieky neurobia.
@anjelicek26 praveze nemá kto s ním byt, starí rodicia sú pracujúci, cestujú a chcú si uzivat zivot. Otec dietata ma 2x taky príjem ako ja ale na SZco takze na otcovskú ísť nemôže, preto nevidím východisko .. jedine sa s ním rozist a od súdu žiadať striedavú starostlivosť, ja to naozaj nezvladam
☹ tak to je ľúto ... ale keď, tak psychológ. naučí ťa keď nie dieťa milovať, tak byť v poho so svojim rozhodnutím ...
Stále máš možnosť - opatrovatelka, jasle pre dieťa. Idealne opatrovatelka,ked je tak malé. Pôjde jej síce skoro cely tvoj plat,ale zas aj rodicak niečo s toho pokryje, ten ti do troch rokov pôjde aj tak. Hlavu hore, ano psychika ti to teraz nedáva,pomôže lekár. Kašli na cele okolie a vyries problém ako najlepšie vieš.
Toto co citis ty, citi vela matiek a mnohe maju daleko po 30tke, takze aj ked nie si nadsena, stale si v obrovskej vyhode s vekom a energiou. Zivot ta este len cakaz neboj. Nebudes matka maleho dietata cely zivot. A o par rokov si na to aj trocha viac privyknes. Ale netreba cakat, ze to bude zrazu vsetko jednoduche. Proste to je dospelost. Netreba sa nad tym hlbsie zamyslat. Len to zatial nejak prezit. Davat si male ciele, pripadne aj ziadne. To ze si udrzala dieta na zive, je skvely vykon :*
Ja by som povedala, ze to nie je iba poporodna depresia ale aj riadna porcia sebectva. Ano, materstvo je narocne.
A to ta nijak neodsudzujem, len konstatujem. Kazdy sme nejaky a je na nas akym smerom sa vydame. Ci k stastiu pri urcitom obetovani sa pre stastie blizkych, alebo k trvalej nespokojnosti so zivotom a blizkymi, ktori za vsetko mozu.
Nemusíš sa o dieťa starať ty keď nechceš. Ale je tu a už s tým nič nespravíš, si a budeš za neho zodpovedná ešte veľmi dlho. Môžeš ho aj nechať ocinkovi a ty budeš platiť výživné.
Keď nemôže rodina skús mestské jasle. Nestoja tak veľa ako súkromné a na 10 hodín máš starostlivosť pre dieťa vyriešenú. Plis pridaj aspoň 1 víkend mesačne opatrovateľku aby si mohla ísť kam chceš a uvidíš, že psychika sa aspoň trochu vylieči…
@anjelicek26 všetky jasle v meste som obvolala, no dieta mi vezmu až keď začne chodiť. Som z menšieho mesta, viem že v BA nemajú problem… a nad tou opatrovatelkou som už premyslala
Pre boha je to tvoje dieta si pre neho vsetkym tak sa spamataj. Ano zivot sa zmenil ale nebude to takto uz stale. Nakopni si zatni zuby a zvladni to najlepsie ako vies. Casom to bude lepsie a lepsie, mas na to, si silnejsia ako si myslis.
@roja01 ja neprezivam určite obetovanie, ale teraz obetujem cely svoj zivot (spanok, jedlo, nejaký cas pre seba, dieta mi zobralo postavu, psychiku proste vsetko) … cele dni som s ním sama a furt reve a ja to nedavam
Ak nechcú nechodia dieťa, skús teda menšie súkromné jasle v dedinách po okolí. Prípadne pani čo opatruje doma (take tie skupinky 4-5 detí). Ak financie dovolia, vlastná opatrovateľka bude najlepšie riešenie.
A nebavila si sa o tom s partnerom? Ze to fakt nedavas psychicky a nici ta to? Uplne otvorene. Mozno by bolo riesenim zamestnat sa na plny uvazok a k malemu zohnat opatrovatelku, v zahranici je to uplne bezne. Tym si od dietata oddychnes a ono aj ako bude rast, tak sa to bude cele menit.
Opatrovatelku nájdeš urcite, aj psychológ ci sociálka ti vie priamo niekoho odporučiť. Nie si sebecka, máš psychické problémy a vyčerpanie,cele ta to prevalcovala ta situácia. Kde je "pochopenie" tu na koniku zrazu pre psychické problémy? Ona to nerobí naschvál,len pomenovala svoje pocity a hlada riešenie. Robí dobre! Dieťatku bude u opatrovateľky super, ona sa dá dokopy. Po práci sú s priateľom na dieťa dvaja a ako porastie malé, bude všetko postupne lepšie aj tak. Nepotrebuje, aby ste jej narobili ešte väčšie depky, fakt nie.
@vikusjk a možno ani nie opatrovateľku k dieťaťu - ale takú ako spoločníčku - ktorá by sa primárne starala o dieťa, ale zároveň by aj s maminkou pokecala, naučila finty ako s malým dieťaťom, ukázala to pekné na materstve ... neutekať hneď do práce - lebo presne to by to bolo, útek ...
Presne keď na MK napíše žena že chce ísť na interupciu tak jej tu všetci vynadaju aká je bezcitná žena ale potom kto sa bude starať o to dieťa? Tie ženy ? Nie len ta osoba ktorá sa rozhodne dieta si nechať možno aj vďaka takým ženám čo jej vynadaju tuno a potom to takto dopadne .. keď raz žena nechce deti , tak si má stať za svojím .. bohužiaľ stáva sa ze žena otehotnie aj keď si dáva pozor .. dieťa není hračka s ktorou sa pohráme a odložíme.. preto ženy nemajú odhovarat keď chce ísť žena na UPT lebo potom zbytočne trpí aj to dieťa...
Autorka , s tým už teraz nič neurobíš.. keď dieťa troška podrastie bude ti viac dávať ako brat , neboj sa .. toto je len také ťažšie obdobie ale to prejde
Ja keď som mala dcéru malú, aj povedzme skolkarku, tak veľmi reagovala na moje nálady, keď som bola vnútorné podráždená, bola aj ona uplakaná, keď som bola v kľude,tak bolo kľudne aj dieťa. Chvíľu som brigádovala a starala sa o ňu mama a úplne to isté, nezávisle odo mňa mi to povedala,že keď ma iba v pohode deň,aj dcéra bola kľudná. Neviem síce ako, ale skús sa dať nejako do kľudu, možno dlhšie prechádzky, ona si možno pospi v kociku, ty zresetujes hlavu, daj si magnézium, ak ti ju môže priateľ postrážiť večer, chod hoci aj sama do kina, prejsť sa, byť sama v kľude. Je to náročné byť mamou, ale ak budeš chcieť, určite to zvládneš. Držím palce.
Mi chces povedat ze za 10 rokov by si depku nemala ,dieta by nebolo rovnako uvreštane a ty nemala ponorku lebo si zväcsa len doma ? Ale mala a bolo by to rovnake.
Moje dieta bolo rovnako upistane, fakt velmi velmi narocne, depresiu som mala ako prasa.
Mala som ho v 22ke ale rovnaku depku by som mala hoc aj teraz v 31tke keby ho mam predsa 😃.
Chapem Ta ale skus sa tak nelutovat, vsetko to tazke obdobie raz skonci. Ked skoncilo u mna a rovnako u xy inych zien s narocnymi detmi, skonci aj u Teba a ty budes postupne ,,slobodnejsia" . Tak ako kazdy rodic
@lillien123 presne
Milujem reci typu nejak bolo, nejak bude 😒
Ked sa necakane tehotna zena ma rozhodnut co dalej...
To ze budes ziadat striedavu starostlivost neznamena, ze sud k nej otca donuti.
Prosim ta vyhladaj psychologicku.Urcite,prosim tabpre tvoju bezpecnost a bezpecnost babatka.Co rodicia,sestra,mas niekoho kto by vedel intenzivnejsie pomahat a dietatom?Partner?
autorka - v prvom rade, urcite nie si zla matka a pre svoje dieta robis maximum svojich sil. je to situacia, ktoru si si asi nezelala/nepredstavovala si, ale stalo sa a musis byt oporou minimalne pre svoje dieta. chapem, ze je toho na teba vela, v prvom rade by som sa obratila na partnera - neviem, ci si s nim mala rozhovor o tom, co prezivas a ako sa citis. ked ti bude viacej pomahat a zaujimat sa, tak verim, ze aj tvoj stav a nastavenie sa zmeni. zamysli sa aj nad tym, ci nemas poporodnu depresiu - ak ano, nie je hanba vyhladat lekara. no a samozrejme mozes dat neskor dieta do jasli a ty mozes ist do prace a zase sa ti bude trosku lahsie zit 🙂
To co prezivas je pomerne caste a ma to aj nazov, poporodna depresia. Porad sa s odbornikom.
Bude dobre, uvidis ;)