Som zlá mama
Ja úplne zlyhavam.... veci ktoré som si sľúbila ze nikdy robiť nebudem.... ze nikdy sa k veciam nepostavim istým spôsobom.... nic z toho neviem dodržať...
Neviem si dat rada z nervami... keď ma môj syn vytoci, tak mam sto chutí sa zbaliť a odísť. Nechať ho nech si blaci, reve vymýšľa, nech sám sebe papuluje a nech si robí čo chce.... a to pritom ho naozaj veľmi milujem. ZalwI mi na nom a neviem si svet bez neho ani len predstaviť ale tak ma vytáča.. ... dohovaranie nepomáha, krik nepomáha, a bitka tie nie... ja už naozaj neviem a to som si sľúbila ze nikdy na vlastné dieťa nesiahnem...
Som zla mama, psychicky i fyzicky vyčerpaná.... cítim ako zlyhávam.... a pritom je to vytúžené dieťa, ... a ja si neviem pomôcť niekedy....
Existujú nejaké lieky na nervy? Alebo nieco na trpezlovost? Alebo cvicenia na zvládanie takýchto situácii, kedy 2,5 ročný naozaj vôbec nepočúva?....
trochu sa smejem :D lebo presne takto vyzerá môj a kamoskin život momentalne (tiez mame 2,5rocne deti a k tomu ešte ich menších súrodencov). Vzivote by som pred detmi nepovedala že ma bude vedieť vytočiť vlastne dieta do vývrtky, keďže som inak flegmatik, ale stava sa to bežne. Si dobrá mama ❤️ vyčerpaná vyflusnuta, ale dobrá mama
Pomáha ti niekto? Babka, sestra? Manžel je kde? Najprv sa musíš dať doporiadku. Mať čas pre seba. A hlavne ho nebi. Tým to ešte zhoršuješ.
teda, začala by som tými rituálmi, to môžeš urobiť hneď… napíš si veci ktoré rada robíš keď si v pohode. čo ti robí radosť, možno aj keď si bola malá že ti to robilo radosť… a spomeň si na to keď zas začína cirkus ( dieťa niečo nechce, alebo naopak chce, keď ti niečo nejde tak ako by malo), tak si vyslovene spomeň že to z toho zoznamu budeš určite robiť keď toto všetko skončí… a pripomeň si to nejakým pozitívnym rituálom - usmej sa pri tej predstave, alebo zatancuj 2 kroky k nejakej veselej pesničke, alebo daj pusu lienke čo máš prilepenú na chladničke ( to som robila ja haha)… ja som mala úplne banálne radosti - ako ísť v lete na zmrzku, dať si kávu ráno na záhrade a tak… pozitívne rituály sú fajn na znižovanie psychického napatia svojpomocne…
No je to materstvo ine, nez si clovek maluje. Mna nikto nedokaze tak vytocit, ako moje dieta, a pritom nikoho na svete nemam radsej. Myslim, ze je to celkom bezne materske rozpolozenie. Nie je to tak asi u vsetkych, ale je to bezne. Aj my so sestrou, co sme boli take klasicke poslusne dievcatka, sme obcas vedeli strasne vytocit mojho inac od prirody nekonfliktneho otca. Pamatam si par takych situacii dodnes. Ja mam doma strasneho huncuta a vymyselnika, velmi svojhlaveho, takze byvaju tie vytocenia castejsie. Od prirody nie je vobec poslusny a u nas proste zabera bud prist s logickym odovodnenim, ktore uzna, alebo nejaka vzajomne vyhodna dohoda alebo potom uz len uplatky a vyhrazanie.
Mne na tie nervy pomaha mat moznost pravidelne od toho vypnut, ci uz v praci, alebo sa doma s muzom striedame. A musim povedat, ze aj sam moj maly mi vlastne pomaha, lebo ma aj vela velmi pozitivnych stranok, ktore tie nervy zase vyvazuju.
@biba_18 veru asi by som si mala nájsť čas iba pre seba... momentálne považujem spánok za taky čas lennpre mňa ale mensie sa 2-3 krát v noci budí, takže to mam prerušované, ale v skutočnosti je to jediný čas kedy oddychujem... mam pocit ze len robím, v podstate ako otrok🤣🤦🏼♀️🤷🏼♀️ ale to mame asi všetky mami tak... 🤣🤷🏼♀️
@kristinka92 dakujem❤️. Je super vedieť že niesom sama...❤️ ja mam tiež aj 5 mesačnú mrvku, takže som v jednom kole a niekedy už aj uvažujem ci si on tam vzorom a neposlusnostou papulovanim atď. Nevylučuje moju pozornosť...🤷🏼♀️
Začni od seba. Nerieš veci, ktoré skutočne nie sú dôležité. Pripusť, že v tomto veku ťa dieťa nebude poslúchať na slovo. Je vo fazi objavovania, experimentovania, všetko sa učí, všetko je pre neho nové, fascinujúce. A k tomu sa musí naučiť, čo môže a čo nie.
Mne veľmi pomohlo pochopiť, že dieťa so mnou nebojuje, že tie veci nerobí na truc, že proste nerozmýšľa ako zmenšený dospelý a že skutočne nestojí za to riešiť hlúposti. Stále hovorím, že s každým dieťaťom to pre mňa bola vysoká škola trpezlivosti. A že sme sa učili navzájom. Ja deti a oni strašne veľa mňa. Napríklad úplne inak vnímať čas, upustila som od kopy 'povinnosti' a 'musim'.
Snažila som sa čas s deťmi si užiť a učiť ich príkladom a nie tlakom, rozkazmi a zákazmi.
Si jediná mama, akú to dieťa má a pre neho si tá najlepšia mamu, ktoru miluje.
@mamamasama ved práveže to ni asi najviac trhá srdce... fakt mam chuť sa sama prefackat zato, že mu občas sekne na zadok...🤦🏼♀️ predtym som len kričala... a chudák bol už v takom stave ze keď som ani neprijala, len som sa ho pýtala prečo urobil to alebo ono...tak mi pokladal otázku: ,,maminka prečo po mne kricis " a pritom som vôbec nekricala...🤦🏼♀️ ja si vážne s týmto jeho obdobím neviem dat rady...
@mamamasama a nie nik mi nepomáha. Som sama. A mu je v robote... keď príde z turnusu tak sa mu samozrejme venuje, pomôže s Colin môže ale drvivú väčšinu času sme samy...
@biba_18 tak toto budem musieť veru vyskúšať...❤️🙏 ďakujem...🙂
@marianarem ❤️ ach fakt sa mi uľavilo.🙂 akože aj môj je miestami brutálne šikovný, poslušný a aj veľa pomáha a aj ma vie rozosmiať pri bežných veciach, keď napríklad vkladáme umývačku.... to zasa nemôžem povedať.je veľmi šikovný a aj rozumný.... ale trápi ma veľmi keď ja ako mama zlyháva a ručnú mi nervy, ....🤦🏼♀️
Nevychova.cz ,tam vela pochopis.
@abbey1 ❤️ tak toto si asi vytlačím 🤦🏼♀️ asi vážne budem musieť prestať riešiť veci ktoré nie sú dôležité, alebo im dat viac času.... lebo ja sa naháňam fakt ako blbá... ale nestojí mi ro za to aby som odpadavala od vyčerpania a potom si svoju frustráciu vyvíjala na synovi...🤦🏼♀️ krásne si ro napisala🙂 veru som jeho jediná mama a chcela by som aby si pamätal co najviac pekných chvíľ....🙏❤️
Si dobrá mama. Zlé mamy nemajú o polnoci výčitky, že urobili niečo zle. Si len vyčerpaná. Obrátila by som sa na niekoho blízkeho a poprosila o pomoc. Potrebuješ len oddych.
Chapem...Ja sa velmi snazim kontrolovat pri tych vytoceniach a davam si pozor na dve veci: aby som ho nezbila a aby som mu nesplechla do tvare nieco, co by ho zranilo, napriklad, ze je zly, ze ho nechcem a podobne. Inac si myslim, ze preco by som sa aj nemohla vytocit. Je to medzi ludmi normalne, ze sa jeden na druheho nastve, podla mna to kludne moze zazit, ze sa niekto nastve aj nanho. Takto sa nauci, ze druhi ludia maju aj nejake hranice. Tiez sa s nim dodatocne v klude o tom casto rozpravam, ze preco som sa nehnevala a ze ho mam rada aj ked sa hnevam a tak.
Samozrejme tiez ratam s tym, ze sa mi raz nemusi podarit ukontrolovat. Manzelovi sa raz nepodarilo a dal mu po zadku. To zase tiez nie je koniec sveta, proste nikto nie je stroj. Manzel sa mu potom ospravedlnil, vysvetlil a odvtedy si dava vacsi pozor. Aj to je podla mna pre dieta dolezite - vidiet, ze aj dospely niekedy urobi chybu a ako sa k tomu postavi. Lebo aj ono raz bude robit chyby, bude sa musiet udobrovat, vysvetlovat svoje konanie...
Takze by som povedala, ze vybuchnut mozes, ak nie je u vas doma vyslovene celodenny krik a nadavanie. A ked sa ti zda, ze si nieco prestretlila, tak normalne za dietatom prist to prebrat a potom sa snazit to neopakovat. Je to vsetko tiez sucast vychovy.
Neboj, s pocitom zlej mamy bojujeme občas každá. A deti sú veľká výzva na preverenie našich síl.
Ja si stále hovorím, keby som na mnohé veci bola prišla oveľa skôr. Nuž, musela mi prísť do života naša najmladšia výzva a naučiť ma mnohé veci.
Napíšem ti čo raz povedala moja mama mne. : uz len to že si myslíš že si zlá mama , znamená že si dobrá mama. Pretože zlá mama si to, že je zlá nikdy neprizná! ;)
Priorita je ukludnit samu seba.. daj si čas pre seba, pre relax.. deti neumru.. ale budu potrebovat stabilnu mamu.. chod na kozmetiku, masaž, welness...zrelaxuj sa.. daj deti na den chlapovi a uzdrav mysel... Inak to budeš velmi zhoršovat, nie sebe ale detom..
Fuha tak úprimne , pousmiala som sa keď som sa dočítala,že má len 2,5 . Lebo keď bude mať 14 to ešte len bude papulovat a môže aj horšie urobiť. Takže ešte máš na neho páky. Ja má 10,9 a ročnú a tiež som dakedy zúfalá. Ale vždy si poviem,že to je fakt obdobie a prejde to. A prepnúť si v hlave mód,že nič nie je dokonale. Jednoducho ak niečo bude špinavé, rozbité , oliate..nevadiiii . Nič si extrémne nepripúšťaj. Dieťa to vycíti a podvedome zneužije. A samozrejme treba zapojiť celú dostupnú blízku rodinu.
Rovno si mala napisat, ze mate este 5m babo. Toto je pre starsie dieta extremne tazka situacia a zvlast ked mal iba 2 roky ked sa narodila. Skus sa do neho vzit aspon trosku. A ano potrebujes cas pre seba to urcite, ale aj syn potrebuje cas iba s mamou. Bit 2,5 rocne dieta je pre mna strasna predstava :(
My mame rozdiel 3r, takze uz to zas bolo jednoduchsie a starsie dieta viac chapalo, ale pracovali sme s tym velmi citlivo a s ohladom na to aby starsie dieta nevnimalo menej pozornosti a neobvinovalo z toho to mladsie alebo nezacalo “byt neposlusne” aby ziskalo pozornost.
Verim, ze zazivas tazke chvile, ale uvedom si, ze tie deti sa na svet nepytali. Vy ste sa rozhodli ich mat. Kazdy niekedy vybuchne.
Tipujem, že asi 99% matiek to má takto...Mňa ale udivuje, že všetky vravia, že je to vytúžené dieťa, milujete ho, dali by ste zaň život...A búúúúm!!!!!! Realita s vysnívaným usmievavým bábom je fuč...Vtedy padáme všetky "na hubu" a plačeme do vankúša...Mala som do jedného roka dvoch a niekedy, keď si na to spomeniem, tak plačem.
To ako keby som o sebe citala 🍀 ako rodic som sklamala samu seba proste. Este pri prvom som to vsetko pekne dala, ale druhé dieta ma dostalo na kolena 🙂 a kazdý vecer si slubujem, ze rano budem lepsia mama, ale hned pri prvom rannom reve sa nadeje rozplynú 🙂
@johankaivanka toto ako keby som o sebe čítala. Raz v škôlke v šatni sme si s jednou maminkou povedali, že my ako deti sme si nedovolili ani polovicu toho, čo dnešné deti. A každým dňom môjho materského života som viac a viac presvedčená, že dnešné matky to majú vtedy ťažšie ak je pri výchove detí neprítomný alebo nedostatočne prítomný ich otec, ktorý by mal byť väčšou autoritou ako mama a podporovať mamu pri výchove.
Uprimne, 2r je fakt otrasny vek... fuuu, ked si spomeniem je mi az zle 😨. Neboj,lepsie bude
Mne veľmi pomáha knižka Ako hovorit s malými deťmi, aby počúvali, určené pre 2-7rocne deti. Naozaj dáva dobré rady a iný pohľad na to dieťa, pochopíš, čo prečo robí a príde taky ahaaaaa efekt, že to dieta nerobí tebe napriek, ale je to bežné správanie 2 ročného, a naučíš sa vnímať ten svet jeho očami..
A ako písali vyššie, bitkou to iba zhoršuješ, krik tiež sa ti môže zdať účinný krátkodobo, ale dlhodobo to len dieťa začne ignorovať, resp adaptuje sa na to a už to bude neúčinné .... Ja vždy sa snažím držať v hlave, že najlepšie je, keď sa nenechám vytočiť, keď ostanem kľudná, a beriem to s nadhľadom. Potom aj dieťa sa skôr ukludni.
Skus brat dlhodobo magnézium. A nezabudni, že nespavosť je tvoj hlavný nepriateľ, ťažko predstaviť vyrovnanú, spokojní mamu, ktorá každú noc sa budí x-krát, je na všetko sama, a ma vzdorujuce 2,5 ročne dieťa a ešte k tomu malé bábätko!! Si len vyčerpaná, nie zlá... Ale nezabudni, že deti kopírujú tvoje správanie, učia sa od teba, ako reagovat v záťažových situáciách, ako riešiť konflikty, a áno, pre nich je aj negatívna pozornosť (krik, bitka) lepšia, ako žiadna pozornosť. Pre 2,5 ročne je veľmi ťažké mat doma bábätko a k tomu ešte v období vzdoru.
Ja mam 20mesiacov medzi deťmi, mladší je tiež 5mesacny, ja vidím, ako ten vzdor graduje u môjho od 18mesiacov, som rada, že nemaju ani len o mesiac väčší rozdiel, takto to ešte prijal dobre....a ja mam doma manžela na materskej, i tak sa cítim niekedy vyčerpaná.... Ak si na všetko sama, tak je nereálne byt v psychickej pohode. Nemáš možnosť platenej pomoci?
@tamta keď máš jedno, tam ešte sa to ako tak dá, lebo vieš venovať energiu tomu jednému a trebárs ti až tak tie nervy neutekajú. Ale keď máš jedno v tomto veku a k tomu ešte druhé mrňaté, tak je to záhul proste. Prirátajú sa k tomu tie neprespaté noci, nejaké tie koliky, ak ešte muž je mimo dom a si na to celé sama... No, pre mňa to bolo najnáročnejšie "výchovné" obdobie v živote a to mám deti tri. Keď už prišlo tretie, už som zhruba vedela o čom to bude, už ma to tak neprekvapilo.
Odporúčam túto knihu : https://www.martinus.sk/641231-toto-mali-citat-...
no v prvom rade co by som spravila ja, a to radim vsetkym, upratat si to v hlave, a proste si uvedomit, ze vychova dietata nie je prechadzka ruzovou zahradou, a dieta nie je cvicena opica, ktora poslucha na slovo ...ma vlastnu hlavu, chce spoznavat, nevie same ci jeho chovanie je spravne, alebo nie, castokrat deti skusaji hranice, kam az mozu zajst ... Ak sa psychicky rutis pri kazdom zachvate tvojho dietata , tak to situacii nepomoze ... ries veci s kludom, narataj do 10, nadychni sa a ries situaciu s kludom, povedz si ... zivot s dietatom nie je taky, aky na socialnych sietach :D a v dnesnom svete je hlavne, aby si to vsetky mamicky zacali uvedomovat ... Mam momentalne 2,5 rocnu, velmi tvrdohlavu, a narocnu dcerku, ale nerutim sa :D ma zachvat, ma ho, som kludna, pockam, kym sa ukludni a az vtedy snou zacnem komunikovat ... jasne , sem tam som unavena, a nervoznejsia, ale nikdy som sa nezrutila ... a to som na nu povacsine sama
nájdi si čas pre seba. a skús znižovať svoje psychické vyčerpanie aj rituálmi počas dňa…