Som zlá mama?
Ahojte, neviem čo čakám od tohto príspevku, asi sa len potrebujem vyrozprávať a počuť trochu podpory.
Som mama, už to bude polroka čo sa nám narodila dcérka a milujem ju najviac na svete. Mám však obavy, či som dobrá mama. Pochybujem o sebe, bojim sa, či robím veci správne, či to čo robím stačí.
Môj budúci manžel je trištvrte dňa v práci, takže s malou trávi málo času a starostlivosť o malú aj domácnosť je z 90% na mne. Niekedy sa cítim vyčerpaná, nemám chuť upratovať ani variť, radšej sa venujem malej. Hráme sa, veľa sa s ňou rozprávam (teda, zatiaľ sú to len monológy z mojej strany, keď nerátam jej odpovedanie bľabotaním), spievam jej a tancujeme spolu, chodíme na prechádzky a mojkáme sa - skrátka, dala by som za ňu život. Má zležanú hlavičku a musí nosiť kraniálnu ortézu - tu som prvýkrát pocítila zlyhanie a zúfalstvo, že som pre ňu neurobila dostatok. Je to moja chyba? Mohla som sa tomu vyhnúť? Prečo som neurobila viac? Strašne si to vyčítam, prišli aj náznaky z mužovej strany, že som k tomu prispela práve ja, čo ma ešte viac potopilo.
Materstvo je pre mňa nové, učím sa za pochodu a snažím sa robiť všetko najlepšie ako viem, no aj tak mám strach, že niečo pokazím.
Mali ste to tiež takto s prvým dieťatkom? Podržal vás partner/manžel alebo ste cítili niekedy výčitky a narážky z jeho strany?
Tak zlezanu hlavicku ma vela deti, treba si doslapnut na dostatok vitaminu D a polohovat, ale tak to mas jedno teraz to date uz dokopi... presne ako pises, nikto sa mamou nenarodil, kazda z nas sa nou jedneho dna proste stala a ucili sme sa za pochodu... Co sa tyka domacnosti, mas doma len jedno dieta, skutocne neni dovod sa len maznat a mat doma bordel, ved drviva vacsina sa da aj s babom robit, plus si zvyknete na ine rutiny, deti radi pozoruju... nikto neocakava dokonalost, nikto neocakava, ze to bude tip-top... ale s pohladu maminy 4roch deti, co pracuje, je to pre mna nepochopitelne, co sa da robit cely den doma a nestihnut dat prat a pustit roboticky vysavac ci kopnut veci do umyvacky riadu... ak tychto pomocnikov nemas, tak hod pohlad smer manzel a budete vsetci spokojnejsi ;)
Nie si zla mamina 🙂 je to prirodzené, keď ti na niečom záleží, chceš v tom byt co najlepšia.
Ak to tak cítis, že chceš dat všetok čas bábätku tak daj. Nikdy nebude opäť také malé, zato variť obded budeš ešte x krát 😁
Si výborná maminka, zlezanu hlavičku vôbec nerieš. Ja som veľmi ani nepolohovala, fakt som nevedela ako, lebo bolo horúco, nebol už v perinke, tak som sa len snažila mu ju otáčať, ale on si ju aj tak otočil ako chcel 😁
Zlezanu ju síce nemá, ale zobralo mi to nervy. Ostatné pomlcim, mala som pocit, že všetko robím zle. Spätne vidím, že zbytočne. Malý žije, nejaké chyby urobí každá mama, proste nie všetko je maximálne dôležité a zbytočne som sa tým zaťažovala. Užívaj si to, presne to, čo si písala, že sa rozprávate, spievate, toto je to gro, všetko ostatné je blbosť.
Muži to nie vždy pochopia, napr môj keď bolo v lete teplo tak otázky, dala si mu pit, musí veľa (veď pravdu mal, áno) ale keď bol s ním hodinu sám a pýtam sa, pil niečo. Tak že nie, ja som zabudol 😂
Never tomu, že by bol lepší pri nej on ako ty.
Už tým že sa pýtaš či si dobrá mama tak dobrá mama si určite ...hlavne tým že sa venuješ dieťatku .je to všetko pekne popísané .a veru domácnosť počká