Som vyčerpaná a mám pocit, že ako matka zlyhávam

A co take jej zakazujes?

Normálna fáza, že chce sama..a skúša objavuje svet a zúri, že jej to nejde, nedovolis.Uz je koniec milého sladkého bábätká a prišla na rad výchova🙂vysvetľovať ,stát si za svojim, zaujať pozornosť niečím iným, kúpiť nové hračky, ktoré ju zaujmu, nepovoliť, keď vieš, že nie.Ale zase rozumne zhodnotiť či naozaj nemôže robiť to, po čom túži.

A čo presne je také ze vyvolá jej zúrivosť? Lebo obdobie vzdoru je normálne v tom veku, skúša, a hľadá, postupne objavuje, čo môže a dostáva prvé hranice.
Aj môj bol take usmiate dieťa, a teraz vie aj riadne vrestat, keď nie je po jeho 🙈😁
Ale zase je jedna vec, ak vrieska, lebo chce trebárs búchať po skle v dverách, či vziať si nožík a ja mu nedovolím, a druhé keď chce skúšať jest sám, a trebárs by vrieskal, ak mu to nedám.
Pokiaľ to ide nech skúša (najesť sa, aj keď natrusi, vyliezť na hojdacie ho koná, aj keď párkrát spadne, či niečo podobné) ale keď fakt sú veci, vo nesmie, tak aj keď bude revat, proste nožík do ruky nedostane, trieskat po sklenej výplni dverí nebude a môže aj sa o zem hodiť ..ty si dospelá, dávaš hranice, hotovo
A čo je ze opakuje, čo nemá?

Držím palce, je to divočina ... som rada, že už máme toto obdobie za sebou.

nie, vôbec nezlyhávaš, neobviňuj sa. Tak, ako majú niektoré deti búrlivejšiu pubertu a iné menej, tak aj obdobie vzdoru prebieha u detí rozlične. Tvoje dieťa ešte nezvláda svoje emócie, má to sťažené aj tým, že nerozpráva. Žiaľ, ešte to potrvá, kým tieto prejavy prejdú. Snaž sa zachovať kľud, aj keď je to ťažké, pravidelný režim, veľa pobytu vonku, pozri na stránky montessoridoma, je tam veľa námetov, pre takýchto drobcov, čo by ju mohlo zaujať. Možno aj viac, ako to, čo nemôže robiť. Nezakazuj jej príliš veľa vecí, aj keď je maličká, zvládne viac, ako si myslíš. Dávaj len pozor, aby si neublížila, keď sa šmarí o zem a nech sa šmarí, ty sa otoč, daj jej najavo, že ťa to nezaujíma, aj keď nervy ako špagáty. Majte obaja s mužom rovnaké výchovné pôsobenie na ňu, bude časom lepšie a vy budete len spomínať. Ak ťa to uteší, takéto deti bývajú neskôr veľmi šikovné. Drž sa

Náš syn 18 mesačný to isté. Jediné, čo ma drží psychicky nad vodou je fráza "je to len obdobie". Ja už nemám ani energiu sa rozčúliť 🥲😅 Takže zvládam to už tak rezignovane. Hodí sa o zem, tak sa hodí.. veľakrát ani nereagujem, odignorujem. Inak by som sa zbláznila.

Je to ťažké obdobie, nie si zlá matka, ale je to určite na nervy. Dieťa tým vzdorom vlastne volá po pozornosti a prirodzene vyjadruje hnev keď mu nedovolis napr. chytiť do ruky ostrý nôž lebo ti chce pomôcť variť. Mne sa osvedčilo pri týchto scénach byť dieťaťu nablízku, nehovoriť nič, lebo pri tom kriku aj tak nič nepočuje. Mne nefungovala ignorácia, vtedy to trvalo dlhšie, ani mi nefungovalo vziať dieťa silno do náručia, lebo som bola dokopana...ale sadla som si neďaleko a len povedala že som tu, ak ma bude potrebovať. Časom sa tie návaly zlosti a dĺžka amoku začali skracovať. Keď sa upokojilo, vzala som ho do náručia, objala, aby vedel že ho mám rada aj keď kričí a plače. A keď je kľudne, dá sa rozprávať, resp. vysvetliť prečo niečo nemôže a keď nerozpráva aspoň prikyvnutim vie dať najavo. A možno sa snažiť nájsť možnosť aby opakovalo to čo ty v detskej verzii, resp. s menej nebezpečným náradím....napr. môže krajat banán s plastovým nozom...

Ako keby citam o svojej 15 mesacnej dcerke 😀 u nas nastal zlom a taketo stavy pred 2 mesiacmi, ked k nej pribudol bracek. Predsa len uz mam doma 2 a 15 mesacnu, a musim sa venovat obom a je to naozaj niekedy na nervy, napriklad ked su obaja naraz hladny, obaja idu naraz spat. Aj si casto poplacem s nimi ale pevne verim ze to je len obdobie ktore prejde.

My máme 18 mesačnú a tiež chce všetko robiť sama, pokiaľ je to bezpečné, nechávam ju, nech si skúsi, som pri nej a ak potrebuje, pomôžem. Tiež sa občas nahnevá a ide plakať do kúta. Nechávam ju vyplakať a nenápadne jej niečo ukážem a to ju zaujme a zabudne na plač. O zem sa ešte nehádzala, ale keď to raz skúsil jej brat ako malý (teraz má 5 rokov), nechala som ho na zemi, otočila som sa a odišla. Len sedel a kukal a odvtedy sa to nezopakovalo. Vie sa aj on ešte nahnevať, ale zavrie sa do izby a nechám ho, nech sa odrazí a za chvíľku vyjde pokojný von. Pokiaľ teda nemá právo sa hnevať, samozrejme vtedy sa s ním idem porozprávať.

Mamičkam do pozornosti, ecistuje kniha Ako vychovavat deti podla hviezd,mam to odskusane na dvoch detoch a plati...proste naucit sa s dietatom komunikovat sko to potrebuje v extremnych pripadoch...napr. moja mladsia na vsetko okamzite povedala nie, keby som nevedela,ako na nu ist, by som s nou bojovala, ona by sa vzpierala a neprestala by som, keby sa celkom nezlomila a neposluchla..no podla knihy som zvolila uplne inu taktiku, povedala som dobre ale nepojdeme na hojdacku, alebo niekde kam rada chodila, zavrela som izbu a odisla som, chvilu rozmyslala veru a o chvilu prisla , ze dobre

Niekedy zaberie keď dieťaťu v tom momente ukážeš niečo zaujímavé a tak odvedies pozornosť, ja napríklad s mojou hoci má len 9 mesiacov, vie sa dobre nahnevať niekedy, pustím hudbu a spievame alebo tancujem. Pomáha keď som pozitívna, ona to vycíti a tiež je spokojná

To iste ako aj u nas. Napr. V sobotu chytila hysak a veru sa aj pliasla o zem lebo ju manzel nechal chvilu v aute hrat sa s volantom a potom si dovolil taku nehoraznost zobrat ju odtial a uz bol ohen na streche. Nevsimali sme si ju a zachvilu prisla sama, este chodila za muzom a tahala ho smerom do garaze ale zacali sme sa hrat a preslo ju to. Nasa zacala strasne vsade vyliezat-postavi sa na wc, vyhadze zo skrinky uteraky v kupelni a postavi sa do suflika, minule sa vystverala na vanu no musim vsetko zatvarat, zamykat dvere lebo sa uz naucila aj otvorit dvere. Vyjde na stolik v obyvacke, 1000x jej opakujem ze to nesmie ale aj tak som jej lre istotu ukazala ako ma bezpecne zist dole. Je to len obdobie tak snad to coskoro prejde 🙂

Inak raz som čítala, že deti, ktoré viac vzdoruju, sú viac inteligentné 😉to prejde, vyrastie.. Nie si zla matka, to len tvoje dieťa si začína uvedomovať svoju osobu. Už nie je my, ale ona...

Ja mam 2,5rocnu a ročného zrovna vcera sme sa smojim chytili ze mam si nieco naštudovať ako ku vychovávať a ze to neviem a preco po nej kričím a takto ja nekricim ale ked xy krat ide k malemu a davat mu prsty zo stola dole lebo sa jej nepaci ze tam stoji a opiera sa a v sa snažíte jej ti vysvetlit ze nono ved on tu moze byt tiez lenze uz vam prasknú nervy a poviete prestan uz nie je to vobec vtipne zaujimave ani nic snaha obliect maleho nula bodov ale tiez moja chyba ze som ho nezobrala teda prec hned ako 5minut jej dookola hovorit ako “nechaj ho” je to boj posledne mesiace tiez som unavena vyčerpaná a je to narocne tak som si povedala vcera ze ano teda Dakujem dal si mi pekne najavo ze som nemam ju vychovávať ked to neviem parada 👌