Som s dieťaťom doma a moja povaha sa zmenila k horšiemu
Prosím o pomoc. Som s dieťaťom doma a moja povaha sa zmenila k horšiemu. Snáď všetko čo sa povie zoberiem osobne. Je to normálne? Mne to už nepríde ani ako vztahovacnost ale ako diagnóza. Mam fungujúce manželstvo avšak akúkoľvek poznámku od mužovej rodiny zoberiem okamzite na seba a idem vykypiet od nervov. Väčšinou ak sa tie poznámky týkajú na naše dieťa. Ako s tým bojovať? Ako sa vedieť odosobnit? Môže to súvisieť s tým, že dieťa nemáme úplne zdravé a zostala som nevedomky upnuta a upjata? Závidím kamoškám, ktoré sa na všetkom zasmejú, majú neskutočný nadhľad.
Poraďte 😔
Neboj, ono to príde, budeš v pohode. Ani to najhoršie obdobie predsa netrvá večne🙂 Obklopuj sa príjemnými vecami a hlavne ľuďmi, rob to, čo ťa baví a bude dobre. Držím ti palce.
skus si povedat, ze to co hovoria je iba ich pohlad na vec a vobec nie pravdivy. Netreba tomu prikladat vyznam, len preto, ze su "rodina". Poznaju ta dostatocne? Asi nie a ani tvoje dieta. Preco si myslis, ze maju pravdu?
@komplikovana nemyslím si vôbec, že majú pravdu. Práveže preto ma to tak nahnevá, lebo si myslia zle alebo hovoria zle.
ani v tom pripade to nevadi, nech si hovoria. Teraz uz vies, ze budu hovorit iba zle. Nepridavaj tomu vahu. Je to ich problem asi si potrebuju rypnut. Hlupemu rozumu nenalejes.
Ja som na tom podobne a najväčšie nervy mi robí muž keď sa málo venuje malej... Tvrdi ze sa venuje ale to je veľmi málo tak sa aj pohádame kvôli tomu.. Kedysi som bola skôr taká utiahnuta žena co som si takpovediac dala aj skákať po hlave a teraz úplný opak niekedy sa až nespoznavam
Je jasne, ze to, ze vase dietatko nie je uplne zdrave, ta ovplyvnuje psychicky. Musis sa nejak naucit to vsetko odosobnit, lebo sa z toho zblaznit. A myslim, ze aj ostatni ta zacnu vnimat inak, nie zrovna v dobrom slova zmysle, a to asi nechces.