Som neschopná mama?
Ahojte dievčatá idem sa zveriť sem lebo naozaj už nemám komu.. moje dievčatko má dnes 16 dni a ja mám pocit ako keby si ju nezaslúžim.. som prvorodička úprimne povedané dieťa som mala na rukách len pár krát a vôbec neviem ako sa starať nič.. v tehotenstve som si myslela že to nebude take ťažké ale realita je iná je pravda že pôrod je oproti starosti o dieťa nič. Moja mama je u nás na mesiac lebo mi s malou veľmi pomáha neviem čo by som bez nej robila ona vie všetko keď mala plače vie ju utíšiť ja len bezmocne pozerám a neviem čo robiť už je to 15 dni čo som doma s malou a ja stále nič neviem keď začne plakať tak sa idem zblázniť doslova mi trhá srdce chcem jej pomôcť neviem ako a neviem čo bude keď mama odíde ja to nezvládnem priateľ je doma len veľmi malo a aj keď je nevie pomôcť ako mama.. mala je veľmi nespava takze v noci sme stále hore každú hodinku ja vlastne od pôrodnice nejsom ani vyspata takže som aj nervózna niekedy dnes ráno som zaspala pri kojení a ešte potom som zaspala tak že som nepočula malú plakať ani že si ku brala mama a to som vždy z toho hodinového spánku počula keď sa mala len zamrvila takze úplne výčitky že som zlá matka a že čo by bolo keby si ju mama nezoberie veď ja som ju ani nepočula že plače. Som tak unavená že vždy keď ju mám ísť prebaliť alebo počujem ako plače tak som ako omáčka a začnem chytať nervy že sa musím vôbec postaviť ja neviem čo je somnou cítim sa strašne úplne viem že keď tu nebude mama tak zlyham neviem ju kúpať bojím sa ju obliecť prebaliť lebo stále plače je veľmi malinká a to naozaj že veľmi narodila sa len 46 cm takze človek sa ju boji chytiť a ten pocit keď jej neviem pomôcť keď plače trápia nás aj koliky a potničky a má zapareny zadoček takze je veľmi nervózna. Myslite že je toto normálne prejde to ? Mali ste to niektorá podobne a nakoniec ste sa naučili úplne všetko
ja som držala prvé bábo, svoje, nikto mi nič nevysvetlil, nepomohol - teda manžel pomáhal, kúpal - to som sa zo začiatku bála...zvládli sme to..neboj sa toho, musíš prekonať strach. je to tvoje dieťatko, potrebuje ťa.
Klud a dychaj. Ja som mala to iste, mala plakala a plakala, mlieko nikde. Hruza. Mala som rovnake pocity ale musis sa premoct si mama. Uvedom si tento fakt. Si mama a to male ta potrebuje, ma len teba. Je to tazke a aj bude to tazke ale musis fungovat pre to male.
Úprimne? Myslim, že keby si tam nemala mamu, už dávno nutné veci vieš a buduješ si normálne materské sebavedomie. Preto tvrdím, že pomoc po pôrode by sa mala obmedzovať maximálne na podanie obeda a chvíľkové pomojkanie bábätka. Všetko ohľadom bábätka si schopná urobiť sama. Aj keby s chybičkami, každý sa učí a prídeš na to, čo robiť. Keď tam už teraz mamu máš nasťahovanú (predpokladám, že prišla z ďaleka), tak jej aspoň povedz, že sa síce bojíš, ale chceš skúšať a nech ti len povie ako a ty budeš robiť. Že sa chceš pripraviť na čas, keď zostaneš sama. Pošli mamu na nákup a ty buď s bábätkom osamote aspoň po troche.
Nie, nie si neschopná ..len potrebuješ vybudovať materinský inštinkt a to sa nestane ak bude všetko robiť tvoja mama a nie ty.
Upokoj sa a mamu pošli domov ..uvidíš, že hneď budeš vedieť čo a ako okolo bábätka
Hlavne si s maminou vymeň role. Ona sa bude prizerať a ty robiť. Ono len tým, že to budeš robiť získaš skúsenosti a aj istotu, aby si sa nebála. Takže hlavne sa neprizeraj, ale rob to ty. Ty ju obliekaj, ty ju kúp, a mamina nech sa pozerá, ak budeš robiť niečo zle, určite zasiahne. 🙂
Prve babo som drzala svoje. Mal 45cm a 2kg. Prve 2 tyzdne som ho drzala len v perinke, lebo som sa ho bala chytit a nevedela ako. Prvy mesiac ci dva som ho ja ani nekupala. A vidis, tu sme, uz skoro 4r a mame aj druhe dieta. Vsetko som sa naucila a osmelila. Velmi pomoze ak mas v okoli kamosku s babom, co poradi co a ako.
Ps na tu zaparenu ritku kup v dmke Bepanthen mast (nie krem)
Ja si taktiez myslim, ze “chyba” je v tom, ze tam mas maminu. Keby si sa mala spolahnut len sama na seba, nestacila by si sa cudovat ako vies vsetko zvladnut. Taktiez som take male babo drzala az svoje a uz v porodnici som zahodila strach a hned som sa starala, maly ma potreboval. A to som bola po sekcii asi dva tyzdne len v predklone. Mne pomohlo ked bol doma manzel, o domacnost a jedlo sa staral on, ja o dieta....a este k malickej. Ona sa tym placom snazi s tebou komunikovat. Vzdy na nu pokojne reaguj, povedz jej napr. “uz zlaticko, viem, ze si hladna, ideme na to”. Ona Ti bude rozumiet, len je treba prejavit o nu uprimny zaujem, komunikovat s nou. A taktiez v noci sa jej mozno pokojne prihovorit: “teraz si mozes kludne dlhsie pospat, si napapana a ja som stale s tebou”. Ona je mozno zmatena, ze vlastne citi, ze tam ma svoju mamku ale ukludnuje ju niekto iny a preto moze byt nesvoja a nervozna. Ked sa sama upokojis, upokoji sa aj tvoje babo. Drzim palce ✊🏻
Zvladnes to, mne v takych chvilach pomaha vedomie, ze vsetko je len docasne, vsetko prejde, dobre a aj to zle, babatka rastu, jednoducho to len treba prezit, aj s placom aj s unavou, aj so strachom, mas skvelu maminu, kym pojde domov, vsetko budes vediet, teraz si chvilku po porode, ved to je clovek rad, ze zije a k tomu kolotoc domacnosti...zisti podla toho ako poznas sama seba, co potrebujes najviac, aby si ako tak dokazala fungovat. Niekto potrebuje jest, niekto sa vyspat, niekto ukazat ako s babatkom, niekto poradit s dojcenim, niekto iba psychicku podporu a porozpravat sa, tuto potrebu napln, je to ako v lietadle, najskor si nasadia masku matky a potom ju nasadia detom, lebo darmo zachranis dieta, ked ty neprezijes...a dobre bude 🙂
Úprimne? Myslím, že kým tam bude mama, budeš stále si pripadať "neschopne a nemožne". Podvedome ta to upokojuje, že je tam ona, tak pohoda, postará sa, ale vedome vnímaš že to nie je dobre. Chápem, že si unavená a nevyspata, každá z nás taka bola, hlavne prve dieťa je "sok", lebo všetko je nové zoznamujete sa, aj celkove s novou rolou mamy. Ale reálne mama raz odíde a co potom? Nech sa jej pomoc obmedzi na varenie, nákup, nech ti vyperie, po vysáva, porozprávajte saale skutočne začni s dieťaťom robiť ty, ver mi, každé dieťa plače, a tmnie vždy sa vie, prečo. Jednoducho aj keď je pre balené, napapane, cistucke, nič ho neboli, tak bude plakať, je to bábätko, novorodenec všetko je pre neho nové, je len chvíľu na svete. Ber ju na ruky, hladkaj, tulkaj si ju, nech ma pocit ze je v bezpečí na tom novom mieste. A čím viac s nou budeš, tým viac jej budeš "rozumieť". Ucte sa spolu, lebo pre vás obe je úplne nová situácia. Ja som tiež nič nevedela, malý plakal, mrncal, a postupne to šlo... Je to taky 4 trimester, zvykaci po pôrode. Len to treba prežiť.
Ja som to mala velmi podobne, za vela mozu aj hormony a unava. Zacalo sa to lepsit po 4 tyzdnoch od porodu, po 3 mesiacoch som sa uz zase spoznavala 🙂 Podla mna narodit sa a adaptovat sa na vlastne uplne mimozemsky svet je pre babatko strasne tazke a nikto poriadne nevie, cim vsetkym prechadzaju, ani pediatri. Ze si babatko pri tom aj vela odplace, nie je prejavom neschopnosti rodica. Rodic nie je kuzelnik a rozlustit a vyriesit kazdy plac, kazdu nepohodu, proste nie je v jeho silach. Niekedy sa da len byt pritomny, zmiernovat, sprijemnovat, poskytnut bezpecne prostredie na adaptaciu a vyvoj.
Ahoj, nie si zlá matka, ale tým že maminka ti pomáha, tak nemáš možnosť učiť sa zvládať situácie sama. Máš v nej oporu, ale to neznamená že za teba má všetko robiť. Nech dohliada na to ako to robis ty. Si unavená, to každá žena po pôrode. Ale zžiť sa s dietatom musí tá matka a čím skôr tým lepšie. Ak žena pomoc nemá, tak si telo skôr zvykne a žena to dá automaticky sama. Možno máš aj malo vitamínov a preto si unavena, alebo máš málo železa. Mala je nespava, možno má prehodeny deň s nocou keď píšeš že je v noci každú hodinu hore. Kojis? Alebo prikrmujes s UM? Zapareny zadoček môže znamenať aj to, že jej nevyhovujú plienky. Skúste zmeniť plienky. Nám na zaparenina zaberal sudokrem. Prípadne veľa nechať bez plienky. Koliky rieš pomocou kvapiek vyskúšaj viac druhov, nie všetky sadnú. Mala má až 46 CM, moja mala malá 42 CM. Bola predčasné narodená na 8 mesiacov. Váha 1,850 kg. Domov sme prišli a mala 2,2 kg. Verím, že sa bojíš ju chytiť aby si jej neublížila, ale bábätká sú ako z gumy 🙂, neublíži im že ich chytis hoci aj trošku nemotorne. Si jej matka a ona má tvoj dotyk veľmi rada. Cíti sa príjemne keď sa jej dotykas. Ale cíti tvoju nervozitu a preto je placliva pri tebe. Skús si povedať, je to moje dieťa, som jeho matka a preto mu neublížim svojou nemotornostou ale jej pomôžem byť kludnym a spokojným bábätkom.
Maminku viac zamestnaj v domácnosti a dcérku by si mala mať pod patronátom ty. Maminku popros nech s ňou ide na prechádzku a ty si zatiaľ pospi. Lebo keď maminka po mesiaci odíde, tak sa zblázniš.
Zapajaj maminu do chodi domacnosti ked ti chce pomahat ale o dceru sa staraj len ty a zvyknes si... drzim palce
Dievcata, radite jej, ze ma mamu poslat prec. Ale ja v tom vidim zaciatky POPORODNEJ DEPRESIE. prosim v zaujme babatka a najma seba - navstiv lekara a nech ta posle k psychiatrovi alebo psychologovi. Ja som si podobne stavy zazila, nie takto silne, alr aj najma vdaka rodine a tomu ze som si uvedomila co sa deje som to prekonala.
Toto nema nic spolocne s tym ci si dobra mama ale s HORMONAMI. prosim zver sa niekomu lebo ked mamina odide, moze sa to zhorsit. A poziadaj maminu nech ostane a pomaha ti s babatkom, nie vsetko prebrat na seba. Ten vztah sa vybuduje, len hormony idu teraz proti tebe.
Hladaj pomoc!
Tieto pocity ma vela prvorodiciek.
Co mas 15, ked mama musi za Teba vsetko robit? To je tak, ked si detsko spravi druhe.
Tvoje dieta v prvom rade potrebuje matku!!!, nie babku, nie priatela! Keby si sa jej viac venovala, mozno menej bude za tebou plakat.
Ci robis zbysok casu, ked nekojis a neprebalujes??? Dieta Ta chce citit.
Babku nechaj varit a o dieta sa staraj iba Ty. Ver mi, ze za par tyzdnov sa naucis a budes dobra mama.
Nik nepovedal, ze materstvo je lahke.
Taktiež mi mamka na začiatku pomáhala (2tyz)No potom odišla do prace do rakúska tak som sa bála že to nezvládnem nevedela som dať papať ani kúpať ani poriadne obliecť no nakoniec keď mama odišla po 2dnoch som bola ako vymenená . Všetko som okolo malej vedela ešte som sa síce bála ale naučila som sa všetko . Nech ti mamka nepomáha .
nech nerobí mamina všetko za teba, nech sa iba prizerá, keď tak. nech ti vysvetlí čo a ako, a ty sa prekonaj a neboj sa...pôjde to..skús vyhľadať odbornú pomoc, ak máš pocit, že máš popôrodnú depresiu... držím palce, aby sa to zlepšilo, kým je mamina pri tebe, mohla si si aj pospinkať s malou.