asi sa zhrozite z toho co Vam tu teraz napisem no ide ma rozdrapit od zlosti mam pocit ze moj syn mi robi iba napriek vsetko 😠 . nerespektuje ma nepomaha krik bitka ani lac dokonca ani vyhrazky typu odidem a uz sa nevratim(nepotrebujem radu ze to nemam hovorit ja to viem no uz som na konci so silami) mam pocit ze ponom v jednom kuse iba vrieskam a bijem ho po zadku (a to ma 20 mesiacov necelych) pisti po mne otrieskava si hlavicku rozhadzuje jedlo olieva sa vodou vyhadzuje mi oblecenie taha na seba susiak kope ma stipe a hryzie( poviete si totalne nezvladnuta vychova ale to mi robi posledne 2 tyzdne ) nikdy sme ho nerozmaznavali ani mu nic extra edovolovali a ani nezakazovali ale co uz on vystraja posledne dni je hroza nieco sa mu nepaci zacne rumazgat skace z postele ( synovec 15 mesacny si takto zlomil zapastie) a ja som z toho na nervy vrieskam po nom tak co mi bola suseda zo 4 / povedat nech budem ticsie ze jej deti spia a ja byvam na 7p niekedy mam fakt chut odist lebo si myslim ze bezomna mu bude lepsie 😢 akonahle pride mm z prace je to zlate dieta akokeby vymeneny nic nevystraja nerumazganezlosti nerobi neplechu... som vari ja ta zla?
@mummy01 kiezby sa mi to dalo ale nevydrzim ja bez neho a on bezomna a navyse aj ked ma 20 mesiacov este ho kojim milujem svoje dieta ale on tie zachvaty hnevu zlosti a ublizovania si dostane najprv a az potom ja ked s ami ho neda nijako ukludnit aj teraz sa hadze o zem akoze pada
@moon1979 to skor on prenasa svoju nervozitu na mna a tie buchnutia to robi hlavickou ked ho zoberiem na ruky aby som ho utisila ked si bije halavicku o stenu roh podlahu dvere okno dlazbu....
@majulino ale aj to nie je len tak ... namiesto toho aby si na neho začala vrieskať a biť ho sa pokús (aj ked by si najradšej roztrhla ako žabu) upokojiť a rýchlo ho niečím zaujať, aby prešiel na iné myšlienky ... keď začneš vrieskať len celú situáciu zhoršíš ... a pokús sa zamyslieť, čo predchádza tomu jeho záchvatu ... ide do obdobia vzdoru, ver mi, že ak sa to nenaučíš korigovať, tak sa zblázniš ... jednoducho musíš ho veľmi rýchlo priviesť na iné myšlienky a odpútať mu pozornosť, zaujať ho ... aby sa jeho a tvoj hnev negradovali ...
v prvom rade musí z teba pociťovať istotu a klud ... aj ked je to mnohokrát ťažké, ale ver mi, že to môže byť podstatne horšie ak to nepodchytíš teraz v začiatkoch ... ale urob všetko preto, aby si sa vyvarovala vrieskaniu a fyzických trestov ... to je to posledné a môže sa ti to vypomstiť ... predýchaj, vyrev sa, ked budeš sama, ale neventiluj sa na malom ...
@majulino on "odkukáva" od Teba. On trpí tebou, nie ty ním ☹
Nechápem ako môžeš kričať a biť dieťa, ktoré má rok a pol 😲
Vôbec sa nečudujem, že takto volá o pomoc ☹
Odporúčam odísť na víkend aspoň - oddýchni si a uvedom si, že ten malý tvor sa vyvíja a obdobie vzdoru je prirodzené - ty ho musíš naučiť, že násilie, vydieranie a podobne nie je správne....
Držím palce...
Skús terapiu objatím - myslím, že by to obom pomohlo.
....mozno by ti pomohlo "vypadnut" niekam von oddychnut si.....napr. ked sa vrati manzel z prace, tak ist s kamaratkou na kavu, al. na prechadzku.....
....kriky a bitka takemu malemu dietatu skor uskodia na psychike ako zaberu....celu nervozitu prenasas na dieta a ono sa potom tak sprava ....
prvom rade žiadne bitky a vrieskanie,to situáciu ešte zhoršuje,daj si magnézium na nervy a zhlboka dýchaj,ono jet to asi tým časom,ja mám už vel´kých chlapov a čo oni robia hrôza,ak to na neho príde nerob nič ,nech sa hodí aj o zem,zabespeč mu aby si neublížil a hotovo,jeho to prejde,takže len kľud
Ty nepotrebuješ radu, len podporiť. 😉 Sama vieš a uvedomuješ si, čo robíš zle. 😉 Len zaťať zuby a zmobilizovať všetky sily a nevybuchnúť. Zaujať, dohovárať s kľudom, nebiť. Toto obdobie prejde, len ešte vydrž. Odreaguj sa, pokiaľ sa dá. Ak máš možnosť pomoci od mamy, svokry, kamošky - treba ju prijať.
@majulino a ešte dávaj pozor, aby si kvôli tomu vrieskaniu a bitkám sa nedostala do problému s úradmi (ak ťa musí prísť upozorniť suseda, ktorá býva o tri poschodia nižšie tak to len taká sranda nie je ... ) že týraš dieťa ... nechcem ťa strašiť, ale naozaj so sebou niečo rob ... nie je problém v dieťati ale v tebe ... skús sa upokojiť a večer keď príde manžel sa choď aspoň na hodinu vyvetrať ... bez malého, proste prejsť trochu na iné myšlienky, vyvetrať si hlavu a rozchodiť to ...
daj sa na cvičenie, alebo si dopraj masáž, alebo čokolvek, čo ti pomôže .... to už musíš vedieť ty ...
@majulino normalne fazy u dietata....u nas podobne stavy mala mavala, aj teraz ma obdobie vzdoru, nic ti neostava iba trpezlivost, ked ti napr. vyleje polievku....tak najprv, chod do kupelne napr. zacni z hlboka dychat..., napi sa vody, skus sa ukludnit, narataj do 20...potom nasilu usmev na tvar, v duchu si povedz, som vdacna , za to , ze mam zdrave dieta, zvedave , hrave a zivotaschopne 🙂
potom prid za nim, v klude, umy mu ruky, usmej sa na neho , zober ho na ruky, pobozkaj ho, pridi s nim k tanieru a povedz mu razne, takto papkaju iba prasiatka v rozpravke , ktore nemaju rucky 🙂 , alebo nieco co ta napadne,
daj mu do rucky handru aj sebe a v klude to spolu poutierajte...
uvidis zabere to
hlavne musis vsetku moznu trpezlivost co este v tebe drieme , vytiahnut na povrch, jednat s chladnou hlavou, nekonat v afekte , lebo v afekte ho vymlatis po riti, potom budes zufalo revat..., nakoniec si nadas , ze si zla matka, ktora nezvlada vlastne dieta...
ty si dobra matka, ale tvoje dieta prislo do fazy, ZE SKUSA TVOJE HRANICE....
kazda z nas si tym musi prejst....
vyskusaj potom sa ozvi ako sa vam obom dari...,
drzim palce 🙂
Je na teba navyknuty, typ padom ze manzel pracuje a skusa co vsetko si moze dovolit, ak mu to povolis automaticky to vyuzije, deti v tomto veku to robia.. Musis sa aj ty ukludnit a pokusit sa ist na neho inym sposobom, viac ho zamestnaj spolocnou hrou, vysvetlit mu ze toto sa nerobi, hned ho nebit a nekricat, jasne ze zvysit hlas a obcas mu capnut je normalne, no prenasas to na neho tu energy a nechaj ho tiez obcas s manzelom doma, urob si cas pre seba, vypnes a budes schopna rozmyslat inac.. Nech si aj ti muzi uziju svoje deturky :D
@majulino toto poznam. nam to zacal robit syn od roka. teraz ma 5 a este sa neukludnil. kazdy mi hovoril , ze je to obdobie vzdoru, ale u nas to asi nie je ono, kedze to trva uz 4 roky. moj syn je strasne ale strasne tvrdohlavy, ide si od malicka za tym, co on chce, a je velmi tazke ho prinutit zmenit nazor. podla mna to nie je len o vychove, ako tu niektore mamicky pisu. je to aj genetika. a tu proste neovplyvnis. ja som uz bola tiez v takom stave, ze som ho mlatila, stale kricala, plakala som , zhanala som cisla na psychologov, .... nic na nho neplatilo. potom som si povedala, ze to nikam nevedie, a zacala som od znova. kludne, kludne, drzala som sa na uzde. je to obrovska namaha, niektori rodicia to vsak nedokazu pochopit, kedze maju ,,dobre ,, deti. ale naozaj to nie je jednoduche. vela ti neporadim, proste len pevne nervy.
@majulino este sa chcela napisat, skus sa vyvarovat teraz s nim pritomnosti inych deti, hlavne hyperaktivnych, teraz ma fazu, ze od nich este chyti vsetko zle...hlavne starsie deti , ktore sa zvyknu pred mensime predvadzat...
a viac sa mu venuj, menej upratuj, vypni telku , skladajte si kocky,
a pre seba si rozhodne urob relax den aspon 1 do tyzdna...
ci uz kava s kamoskami, BEZ NEHO...
jeho zver manzelovi na ten cas, alebo niekomu blizskemu z rodiny,
velmi potrebujes aj ty oddych, je to pre nas zeny zataz na psychiku....
deti su radosti , ale aj starosti, ale zivot bez nich nema cenu 😵
Ja som niečo podobné zažívala som svojim mladším synom, aj keď až také, ako to opisuješ ty, to nebolo. Jedno je však isté - naučila som sa pri ňom božskej trpezlivosti, až sa sama sebe čudujem, že sa takto dokážem pri ňom ovládať. Je strašne tvrdohlavý, častokrát po mne kričí a bije ma tou malou rúčkou (ono je to v podstate smiešne, taký nahnevaný malý človiečik) - dokonca aj pred cudzími ľuďmi na ulici, často mi robil otrasné scény v potravinách. hanbím sa tak, že hrôza, ale napočítam si v duchu do troch, usmejem sa naňho, pohladkám ho, objímem a tvárim sa, ako by sa nič nestalo. A ono ho to stále po chvíľke prejde. Teraz je to už oveľa lepšie, len sem - tam máme také stavy. jediné, čo ti dokážem poradiť, je trpezlivosť a láskavé správanie. Nazbieraj všeeeeeetku trpezlivosť, čo v tebe je, snaž sa ovládať a on pochopí, že takéto chovanie na teba neúčinkuje. On skúša, čo všetko s tebou môže robiť. Ak mu ukážeš mantinely, rýchlo pochopí, kde sú hranice. Tak držím palce a prajem pevné nervy 🙂
@majulino aj moje dieta ma vytacalo a niekedy vytaca az do nepricetnosti a po zadku som jej capla raz v zivote a aj to mi bolo strasne luto, kricim iba vtedy, ked uz po x-ty raz neuposluchne, alebo robi nieco zle a nepocuva ma, co jej hovorim, ani to nemozem nazvat krikom, ale skor zvysenym hlasom. Nasa mama bola dost ukricana (mam aj sestru) ja som si povedala, ze u svojho dietata taka nebudem, ale u mojej sestry to dopadlo tak, ze krici za vsetko a po kazdom! teda mojej mame sa ani nedivim, lebo bola sama na dve deti, ale ty mas zatial jedno a este aj manzela. Take male dieta by sa nemalo bit a vobec (kazdeho osobna vec), ale ja som proti bitiu deti. Bitkou sa veci podla mna nedaju riesit, nema to efekt, alebo skor opacny ako by si chcela. Bud rada, ze mas zdrave dieta a to co robi je v jeho veku uplne normalne a ked budes ty kricat a bit, dieta bude take iste, ked budes kludna, aj ono bude kludnejsie
@majulino treba si najst nejaky sposob ako sa ukludnit, ja som bola tiez riadny nervak... ked mala nechcela jest a rupli mi nervy, tak som po nej kricala...lenze potom sa stalo, ze nam pri operacii skoro zomrela...strasne som si vsetko vycitala... vtedy som jej slubila, ze uz na nu v zivote kricat nebudem....nebolo to lahke ale naucila som sa odosobnit a aj ked place ako o dusu dokazem sa pri nej ukludnit a ona sa potom ukludni tiez... viem ze to nie je jednoduche ale vytvor si svoju bublinu v ktorej ta nikto a nic nevytoci....
@majulino od dvadsatmesacneho babatka ocakavas respekt a pomahanie?? sa spamataj.. ved je to este malicke dieta, nemozes mat na neho take naroky.. vobec sa necudujem, ze sa tak chova, vsak ty si uz nervova troska.. poziadaj niekoho o pomoc, nech sa ukludnis a das do kopy.. od dietata ale tu pomoc neocakavaj..
ja mam teda obcas v kritickych chvilach tiez na male s nervami, ale uvedomujem si aj priamo v tej chvili, ze je to moja chyba, moj problem, nie toho maleho dietata
No, napriek tomu, ze je zly ako pises, ma len 20mes. , ja by som ho nebila, i ked chapem, ze mas toho asi dost, ked si s nim cele dni asi sama. Aj moj syn bol hyperaktivny, aj sa hadzal o zem, ale chce to klud, zial. Asi Ti to asi vadi, ked to napisem, ale ty sa musis ukludnit, ked on chyti amok. Ma obdobie vzdoru. Vezmi ho na ruky, tak az si neublizi a daj ho do postele, alebo ho skus niecim zabavit, alebo pust hudbu, jeho to prejde podla mna. A nie je mu nic? Neboli ho hlava, zuby? Moj syn takto obcas vyvadzal ked bol chory, alebo presnejsie tesne pred chorobou. Ale fakt este je malicky ma len rok a pol, ja by som ho nebila!
A skus si vecer naplanovat den, rano ked vstanes, skus byt od zobudenia pri nom kludna, alebo kludnejsia ako zvycajne, myslim si, ze to pomoze a , ze uvidis zmenu aj na nom.
Ked mam ja zly den a som nervoznejsia aj maly je horsi, ked som kludna aj on je lepsi! I ked sa vie riadne predvadzat a obcas neposluchat, na dieta len klud, lebo s humbukom a krikom naozaj nic nevyriesis, i ked to s nim mas asi tazke. Uvidis, ze jeho to prejde. Drz sa!!!
@majulino - suhlasim zo vsetkym, co pisu baby. Netlct, nekricat, nenervacit - ani ty, ani on. Ked prestanes ty, zmeni sa aj on. Plus teda skutocne, ak mas vsetkeho dost, treba sa zamysliet, ci s nim skutocne zvladnes - psychicky - byt tri roky doma, alebo zvazis ist do prace. Niekedy tato rutina je pre zeny ubijajuca, nevedia sa tesit, nevedia vidiet pozitiva, vidia len negativa a mavaju depky :( To nie je dobre ani pre to dieta, ked ma taku mamu doma :( Mne susedu odviezli vcera na psychiatriu, burn out syndrom z deti a citi sa nevyuzita, nikdy vlastne nepracovala, odkedy ich ma :( Pokusila sa zabit uz druhy krat. Nevravim, ze to tak musi skoncit, ale NIE SME kazda rovnaka a tym, ze by si rozlozila starostlivot o maleho inak, mozes vas cely vztah zmenit.
nestiham pisat no len pre uvedenie problemu na pravu mieru
1. nebijem kym si neublizuje az tak ze mu to ohrozuje zivot
2. kricim tiez iba vtedy
3. su aj svetle chvile a tych je ovela viacej ked sa mojkame a hrame
4. tieto stavy (ublizovane si) ma asi 6 mesiacov no podla dr. je vsetko ok je to len z trucu
5. svoje dieta milujem nikkdy by som sa neznizila k fyzickym tresom (dostane max. po plienke 2x) potom polozim na postel ak ho dam do postielky obija si o nu hlavku
6. som nervozna fakt a aozaj iba ked si sam zacne ublizovat inak mi nic nevadi ani ze vyhadze veci (teda pokial s anezatvara do skrine a potom obija hlavku lebo nevie otvorit dvierka)
7. dakujem za povzbudzujuce slova
Mali sme to velmi podobne doma aj my a vlastne dodnes aj mame, len v mensich intervaloch. Maly sa mi tiez na dobrom nezastavil, stracala som pri nom nervy. Je fakt narocne drzat na malom oci a medzitym aj normalne fungovat ☹. Ale prisla som nato, ze maly nereagoval nato, ked som xty krat kricala, ze nieco po nom chcem, alebo aby dosiel, skusila som to raz tak, ze som ho pekne poprosila, malemu sa to zapacilo a dobehol na prvy sup 🙂. A odvtedy fungujeme viac menej takto. Aj ked ma este obcas svoje stavy, lebo je hrozne tvrdohlavy, ale je to ovela lepsie ako to byvalo 🙂 Takze prosim ta, budes taky dobry, lubim ta, si moj pokladik u nas ovela castejsie 🙂
@reanda ak mu capnem na ritku tak prestane akokeby si uvedomil ze aha asi to robit nesmiemno ked ho objimam tak je to este ovela ovela horsie bucha sa o mna alebo sa mi hadze dozadu 😠 ja viem pisala som ze ho bijem no premna e bitka uz aj capnutie po rituske potom iba placem 😢 co by si robila ty na mojom mieste?
@majulino chod s kamoskou do sauny, na lyze, do kniznice, na kavu.. na plavaren... alebo kdekolvek co ta bavi- sama s kamoskou- bez deti... a aj viac dni po sebe.. napr poobede. aby si si oddychla. potrebujes sa z toho celeho "zresetovat" podla mna- uvolnis sa, prides usmiata... nech manzel, babky pomozu... a vrat sa s usmevom-- a postupne so sebaovladanim doslednym ho ved k laske, objatiu, tes sa z neho- isto sa bude aj on. velmi drzim palce. ak ta bude tlct, vydrz , dohovor mu s kludom, nie bitkou. trpezlivost.
@majulino no, mam deti tri a toto co pises doverne poznam.. daj maleho postrazit ockovi, babke, niekomu doveryhodnemu a ty vypadni z bytu... najlepsie aspon raz, dva za mesiac, s kamoskami, ku kadernicke, na plavaren, do kina.. hocikde... neviem ako kvoli kojeniu, ale kludne nieco na upokojenie.. nie synovi, tebe.. 😉 A k panovi synovi... on len skusa, co si moze dovolit... ak budes mat na buduce pocit, ze uz uz vyletis z koze, odid do inej miestnosti, predychaj, napi sa vody, hocico co ta ako tak ukludni.. mas jedneho.. mna takto dokazu vytocit vsetci traja... 😉 zatial su zivi a zdravi aj oni, aj ja. 🙂
@majulino on vie, ze to nema robit, ale tiez si potrebuje nejak ventilovat nervy, ved vidis na sebe, ako uz nevladzes a to si dospela, on je len male dieta.. on ti to nerobi na truc, pomaha si tym.. a ked ho objimes, tak mu das najavo, ze ho mas rada a stojis pri nom, aj ked nie je zrovna dobry a poslusny.. musis mu dat sancu dat zo seba von, co citi, len tak ho to moze prejst, aby sa ukludnil.. je to tazke, ked mas sama nervy v kybli a ked to zazivas dokola, prave preto potrebujes niekoho, kto ti pomoze, aby si sa aj ty mohla niekde vyventilovat a aby si uz potom pri malom mala pevne nervy a dost sily.. inac sa z toho nikdy nevymotate a maly na to zle doplati, mat taketo stresy, uz ked je malicky, co z neho vyrastie.. musis vam pomoct obidvom
@majulino
Rozhadzovanie jedla je normalna vec - nechaj ho skumat tolko, kolko je pre teba znesitelne, ak skuma viac, povedz mu jednoducho NONO, potom mozes este 1-2x zopakovat ak neprestane, dalej uz vezmi tanier aj s jedlom - fyzicky zabran tomu, aby mohol pokracovat v tom, co robi zle. Rovnaky postup aj na stipanie, kopanie, hryzenie - upozornim jednym slovom (ziadne siahodlhe vysvetlovanie! to deti absolutne nechapu), ak neprestane, odtlacim ho, odidem do inej miestnosti a pod. - hlavne KLUDNE - nie je preco sa rozculovat. Ak si bucha hlavu - zabera ignoracia, bohuzial ty mu uz 6 mesiacov ukazujes, ze toto je ten spravny sposob, ako ziskat maximum maminej pozornosti - co je velka chyba. Bucha si hlavu? co oko nevidi, to srdce neboli - odid do inej miestnosti a venuj sa pedikure 😉 neboj sa, ze by si ublizil, toto deti robia uplne bezne a ziadne si tym nikdy neublizilo, ak ich to boli, su dost inteligentne aby prestali aj same. Ohrozuje si zivot? Skakanim z postele zarucene nie, jedine ze by ste mali poschodovu. Kazdopadne fyzicky zabran tomu, aby mal sancu si niecim ohrozit zivot (hoc aj zamkni izbu v ktorej by sa to mohlo stat), akonahle si neohrozuje zivot, ver jeho vrodenej opatrnosti a kasli na to co robi.
@majulino a keby si skusila normalne, ze ked si zacne hlavicku zas buchat,alebo zacne vystrajat, tak ho daj d opostielky alebo niekam, kde si budes istá, že sa mu istotne nemoze nic stať a proste odid, zabuchni dvere a cakaj za dverami, kym sa sam neupokoji...stav sa ze ked to takto urobis zakazdým, proste ze si ho nebudes vsimat a on po par dnoch pochopi, ze ako nahle nieco zacne vyvdzat, tak uz bude vediet, co ho caka (maminka ma da zas do postielky, ostanem sam a maminka odijde). nechod za nim, aj ked bude vrieskat. az kkym si nebudes istá, ze je kludny alebo ze ta vola k sebe. bude vediet, ze maminka pride iba vtedy a ze si ho maminka vsima jedine vtedy,ked je dobrý a kludny. Moja dcerka raz uhryzla sesternicu a ani prepac ani nic, tak som ju chytila za ruku a dala za dvere. nepustila som ju, aj ked kricala. po asi pol minute sa ozvalo tiché "prepac" spoza dveri a odvtedy to uz nikdy neurobila,lebo uz vie, ze sa to nesmie, ze to je zle a ze za to bude potrestana. potom som jej jednoducho vysvetlila, ze sa to nesmie, ze to boli, tak tu sesterku zacala aj hladkat a fukala jej "boľačku" 🙂 kazdopadne drzim palce 😉
@wendy62 kukam, ze som jej napisala podobne ako ty, sorry nečitala som predchadz. komenty 😉
@majulino si nervozna a prenášaš to na neho ... s bitkou a krikom ďaleko nezájdeš ☹ ukazuješ mu presne také správanie, aké by si nemala a potom on reaguje rovnako ... teda nervne a štýlom "oko za oko" (buchneš ho ty, on ťa buchne tiež) ... ja viem, že si toto nepotrebovala "počuť" (čítať) ale proste je to tak ....