Som matka, ale nemám na to povahu
Ahojte. Nájdu sa tu ešte maminy, ktoré sú podobné ako ja? Mám 2 deti a materstvo mi dáva zabrať. Vždy som bola skôr utiahnutá povaha, nerada som vystupovala medzi ľuďmi, snažila som sa im skôr vyhýbať, nerada som vstupovala do konfliktov. A veľmi často som o sebe pochybovala, všetko analyzovala, hľadala vinu v sebe. Asi je to nízkym sebavedomím, neviem. No a pri výchove detí mi to robí obrovský problém. Keď mám byť ráznejšia, zakričať, jasne určiť hranice a pod., tak ma to strašne vyčerpáva. Síce to urobím, stojím si za svojim, som prísna, ale mňa to strašne vyciciava z energie. A potom si omieĺam v hlave, že som mala reagovať inak, že matka má mať nadhľad, nemá vybuchnúť... A proste to začnem v sebe analyzovať, obviňovať sa, proste celé zle. Extrémne ma to všetko vyčerpáva. Ako si všetko veľmi pripúšťam, ako sa snažím robiť všetko správne a keď sa nedarí, točí sa mi to nonstop v hlave. Moje deti majú 4 roky a to druhé 7 mesiacov.
Ano. Som uplne rovnaka. Jedine, co mi pomaha, je vysvetlit detom, preco som kricala, ked to prezeniem, aj sa ospravedlim. Ja som cisty introvert, dcerka cisty extrovert a ked som jej vyavetlovala svoju povahu, ze niekedy byvam rada aj sama so sebou a v tichu, pre nu to bolo uplne nepochopitelne :D ona nezatvori pusinku od kedy vstane az kym nezaspi. Rozumiem ti a chapem ta.
Hranice sa neurcuju narazovo, hranice maju deti mat nastavene od malinka, rovnake, nemenne, maju s nimi zit a nie narazovo nastavovat a kricat. Potom je vychova ovela lahsia, ale len minimum rodicov toto dokaze, co vidim. Hranice sa nevyzaduju krikom, ak musis, nemate ich spravne nastavene a deti zazite a zvnutornene. Pozri nevychovu, to je taky pekny resoektujuci sposob komunikacie s detmi, plus potrebuju jasne nastavenie hranic, aby rozumeli co ano a co nie.
@marzuz89 súhlasím, aj poznám nevýchovu, ale nie všetko sa dá z tade, podľa mňa, použiť. Je to o rešpektujúcej komunikácii, no nie sú všetky deti rovnaké, s niektorými je viac práce ako s inými, je ľahké súdiť, kto čo zle robí, ale každý je v inej situácii. Niektoré deti prekračujú tie nastavené hranice častejšie niektoré ich rešpektujú rýchlo. Jedna psychologička raz hovorila, že napr. niektoré deti chápu, že keď napr. neodídu z ihriska včas, tak nestihnú doma večerníček na 1-2-krát a niektoré skúšajú rodičov ešte aj na 22-krát, či nepovolia. Je to o povahe aj rodiča aj dieťaťa.
@scorpionflower1 toto je pravda, kazde dieta je ine a niektore davaju zabrat. Ja na maleho sem tam vyletim a potom je mi to luto, ale to uz fakt skusa somariny na mna a ja si to nenecham. Ale aj my vysvetlim potom, ze vidis, skusal si blbost a ja som potom spravila tiez blbost. Ale to sa deje raz za cas, on je to dobre dieta, co staci dva razy povedat. Len sem tam ma proste slabu chvilku a vtedy to stoji za to 😀 Ako ja obdivujem tych rodicov, co cely cas vydrzia byt tichucko. To tiez musi byt taky typ cloveka. Ja som skor ten cukor a bic 😀
Aby si bola razna a drzala hranice, nemusis kricat, staci povedat, vysvetlovat a konat. Este sa deti spolu nebiju, aby si musela kricat 😁 Ale nikto nie je dokonaly...ked vies, ze si to prehnala ci ukrivdila dietatu, tak sa ospravedln...tak ako deti maju zle dni, mozu mat aj dospely...
Mamy po deťoch kricia viac ako ktokolvek iny. Teda vacsina 😀 my mamy byvame vycerpane a nie vzdy nam to ide pri vychove uplne ukážkovo. Ak sa ti to stane, vysvetli im, preco si kricala a ospravedln sa za to.
Je fajn, ze si to v hlave analyzujes, vies sa od toho odpichnut a poučiť. Ak si velmi unavena a podrazdena, vieš si nejako oddychnut popri detoch alebo mimo nich? Niekde vypustiť paru?
Aj mna to veru vycerpava. Ja sice velmi nevybuchujem a nekricim, ale kazdy konflikt (ci uz s dietatom alebo s niekym inym) je pre mna emocna zataz. A tym myslim aj kludne konflikty, kde sa nekrici, len proste treba obhajovat nazor, drzat hranice. A tiez si myslim, ze su v tomto narocnejsie a menej narocne deti. Mne ako malej vacsinou stacilo nieco raz povedat a bolo. Aj kamoska ma take deti. U nas napriklad nefunguje to, co hovori @marzuz89, ze ked si dieta raz zvnutorni hranice, tak uz ich dodrziava. Moj maly ich napriklad pravidelne testuje, ci sa to uz nezmenilo. Permanentne hlada, ako by si mohol rozsirit pole posobnosti, ci nie su nejake trhliny v pravidlach a mna veru dost unavuje tie hranice stale drzat a nepovolit. Som na jednej strane aj rada, ze ma svoju hlavu, neveri vsetkemu co poviem, neposlucha "lebo maminka povedala" a radsej sa pyta preco, ale unavne to niekedy je.
@marianarem ale ved jasne, ze to je neustala praca a vyzadovanie dodrziavania ❤️ nemam ani ja dieta, ktoremu raz nastavim hranice a ono tak zine a neriesi. To by bola asi utopia. To zvnutornenie znamena, ze dieta s tym zije, ze je hranica VZDY rovnaka ale problem je ten co pises ty, ze niektorych rodicov to unavuje. A potom popustia. 5x je to jasne nie a 6ty krat rupnu nervy a dietatku sa to dovoli. Len nech je klud. Co urobi dietatko? Vie, ze hadzanim o zem a krikom dosiahne svoje, je vytrvale, a rodic potom pouzije typicke - nemas take dieta, nevies!. A pritom staci naozaj dodrziavat. Aj nas diskutuje. Skusa. Lebo to patri k rozvoju osobnosti. Ale tie diskusie su normalne, hneva sa, moze sa. Ale nerobi mi scena, nehadze sa o zem, nevrieska, nerobi "bordel". Lebo nikdy, ani ked mal 2r, mu to nepomohlo. Hranica bola a je u mas nemenna a neuveritelne to pomaha a kludni dieta. Ked moj vie, ze to tak VZDY je a nepustim, skusa to vykseftovat rozhovorom. Ak by vedel, ze vzdy nakoniec ustupim, lebo by ma unavovalo neustale riesit hranice, tak bude vytrvaly a bude robit vresky a sceny kym nedosiahne svoje.
Len naozaj sa stretavam s tym, ze rodicov to unavuje. Lenze dieta nevychovas bez toho, aby si vlozila energiu. Mna by zase napriklad unavovali dennodenne revy a hadzanie deti o zem.
Zalezi od doetata, ale hlavne od rodica, ako ho ob babatka nastavi a vedie. U nas je dolezity nazor deti, vela sa rozpravame, respektujeme, robime kompromisy, ALE pravidla a hranice su jasne dane. A nikdy na neprekracuju.
@marzuz89 Tak potom sme na tom podobne. Inac sranda je, ze ja ucim na VS a tam mam zase podobne testovanie od studentov. Hlavne zaciatkom semestra a cez skuskove. Asi aj vdaka nim viem pri malom nepopustit. Vynimka su specialne situacie, ja niektore veci popustam, ked je chory alebo velmi unaveny. Tam mam nejako problem aby mi mrzute dieta s laryngitidou este zacalo aj plakat. Alebo ked sa obcas dostane do stavu, ze je uz velmi unaveny, nevie co so sebou a uplne vsetko je rozbuska. Ukludnujem, co sa da, ale vtedy dovolim trosku viac ako inokedy, lebo tam uz by ani debata nebola ale len hysak. Su to sice drobnosti typu "nepaci sa mi ze svieti tamta lampa, maminka zapne inu", kde obycajne poviem, ze ved chod si ich prepnut sam. Ale ked je uz taky rozsypany, neschopny diskusie, tak idem, no. Neviem, ci si to tym trochu nekazim, u teba je to nemenne naozaj vzdy?
@marzuz89 mna to tiez unavuje. Lebo presne ako pisu baby hore - jedno dieta pochopi rychlo, druhe neustale skusa. Nepopustim. Nikdy. Ale unavuje to. Kazdy den vysvetlovat to iste 😒
Niekde som čítala ze je zázrak ze deti prežijú výchovu svojich rodičov. V podstate sa s tým stotožňujem. Každé dieťa je iné každé potrebuje iný prístup aj keď každá matka sa snaží vychovať a dat dietatu všetko, stále je to a bude pokus-omyl.
@zorkahorka jasne, dobra dosledna vychova chce vela vela energie a trpezlivosti, podla mna viac, ako "plavanie zivotom". Ale vidis uz nejake "plody prace", nie? To je to najviac. Ze davas energiu, neustalu a raz sa obzries spat a pochvalis samu seba, ze si to nevzdala, ze ste pekne spolu pracovali na pravidlach, hraniciach. Co je z vychovy, kde su kazdy den ine pravidla, dnes mama ma energiu tak nemozem, zajtra bude unavena, tak mozem vsetko. To nikam nevedie. Vedie - k nervom na oboch stranach.
@marianarem ano ked sa bavime o velkych, zakladnych pravidlach, nepopustila som este nikdy. Mobil v ruke deti nemali nikdy, rozpravky prve 2roky tiez nie, jeme vyhradne za stolom, na obrazatko ci bicykel jedine prilba, v obchode nic nejeme kym nezaplatime, obed je obed a nejedia sa miesto neho kolace ci cokolvek, sladkosti nekupujeme.. Je toho vela, ale je to nase nastavenie rodiny, domacnosti, deti v tom vyrastaju a ja nemusim riesit dieta hadzajuce sa o zem, ze chce miesto obeda lentilky. Zazila som. Dieta po asi 15minutach NIE s velkym krikom kolac miesto obeda dostalo a "na tu mas uz, daj mi pokoj, nerev!". Co myslis, obedovavalo sa u nich s pokojom, alebo boli taketo scenky na dennom poriadku? To dietatko velmi dobre vedelo, co funguje. Preto by som dala pozor aj na to, zked je syncek unaveny, ze mu dovolis veci, co inak nie. To je uplne to iste. Staci unave predchadzat, je to urcite lepsie ako dovolovat zakazane. Nam velmi pomaha ze sme nastavili spankovy rezim. Ak starsi nezaspi v skolke, je to velmi zle a viem, o com hovoris. Nastastie to je len raz za cas. Ale ani vtedy nedovolim to, co nedovolim bezne. Citame si vtedy vela a ide spinkat uz pred 19 v taky den. Aj nas maval laryngitidu - viem ze plac to zhorsuje, a rozumiem tvojmu pohladu. No ani to u nas nie je dovod na rusenie zasad. Napriklad u nas sa pozera rozpravka malo a ak, iba vtedy, ak mensi spinka. A tak je to aj pocas choroby. Je to proste pravidlo. Chore dieta nepozera telku viac ako zdrave. A tak je to so vsetkym.
Mimo tieto pevne veci, co mame prirodzene a deti v tom vyrastaju, mame aj take tie kdejake veci, kde najskor poviem nie, potom si to premyslim, a dovolim, ale to je vzdy o rozhovore. Ze poviem synovi pamatas, ako som toto a toto nedovolia? Rozmyslala som, a mohli by sme to takto a takto, dohodneme sa?
Presne dnes - nech mas predstavu, lebo asi sa to neda vseobecne moc vysvetlit ten rozdiel 😅 syn strihal z pracovneho zosita ulohy, odstrizky hadzal na zem. To u nas nerobime, mame kos. Poprosila. Som ho aby to pobral a zahodil. Nie, hodil znova dalsie. Upozornila som ho, nech to uprace, ze moze potom strihat dalej a nechavat si ustrizky na stole, ze ich kludne vyhodim ja ked chce. Inak ak bude pokracovat v hadzani na zem (schvalnom provokacnom uz), zosit vezmem a dnes uz strihat nebude. Pokracoval, vzala som. Uvedomil si, upratal vsetko sam a poprosil ma, ci mu zosit vrazim, ze este chce strihat. Dohodli sme pravidla a pekne potom strihal, vratila som zosit, hadzal papieriky do kosa. Zmenila som NIE Na ano, ale nie tym sposobom, ktory nechceme. Napriklad hranica, ktoru som dodrzala a menit nebudem v ziadnom pripade, ze striha sa u nas len pri stole. Ziaden gauc ani zem. Nikdy 🙂
@marzuz89 Jasne to mame podobne, velke veci nemenim ani ja. Skor take mensie, na ktorych menej zalezi.
Ja mám síce úplne opačnú povahu ako ty, ale materstvo je každodenná drina. Ja to tak vnímam, tiež ma to vyčerpáva, nie som rodená matka. Ale čím je dieťa staršie, tým je to lepšie. Uvidíme v puberte :D poletí aj s dverami. My sme doma 3 commanderi, je to zaujímavé sledovať. Niekto by sa možno aj zľaknúť mohol 🤣
Nie si jediná, ktorú materstvo totálne vyčerpáva. Ja mám pocit, že keď deti odídu z domu tak ma rovno uložia do truhly.
@marzuz89 100% súhlas. Pravidlá a hranice musia byť nastavené od najútlejšieho veku, pre dieťa je prirodzené sa v nich pohybovať. Snaží sa samozrejme ohýbať a posúvať - to robí každé dieťa, ale ak rodič rozumie prečo tie hranice nastavil ako nastavil, tak cez to vlak nejde a hádzanie o zem ho prestane baviť, keď tým aj tak nič nedosiahne. Náš tri a pol ročný (takmer) už pochopil, že viac získa kľudným rozhovorom ako krikom, plačom a scénami. Ale trvá to a je to na tom rodičovi, aby nepopustil. Lepšie je v ranom detstve prísne ale s láskou nastaviť mantinely a v puberte dovoliť viac ako v ranom detstve si nechať skákať po hlave a prebrať sa v puberte, keď decko už nevie čo od dobroty a rodič začne rozmýšľať, ako by ho "vychoval". No už asi nijako, na to mal čas predchádzajúcich 12/13 rokov
A prečo by si mala kričať? Prečítaj si knihu Rešpektovať a byt respektovan - trpíme mnohými mýtmi o výchove, zbytočne sa trapis