Sama mama. Ako ste to zvládli?

Ahoj, no ja som s dcérou sama, hypotéka na krku ale robím čo viem a zatiaľ vidím pekné výsledky mojej výchovy, tiež som sa dlho trápila nad tým,že jej neviem dať kompletnú rodinu.... možno niekedy snáď ale aj napriek všetkému sme spokojné a šťastné....a som zvedavá na ďalšie príspevky k tejto téme, tiež sa rada inšpirujem

No ja som si vsimla ,ze aby boli dobre vychovane deti,v mestach neviem ci vstetkych, ale uplne od malych teda uz skolkarov mamicky chodia k tzv. salezianom ,to je taka krestanska komunita,nerobia rozdiely medzi detmi mladezou,vsetky s lakou prijmu, deti tam maju vselijake hry ,starsi koho co bavi, napr futbal,a komu sa chce a ma moznost moze sa zucastnit aj bohosluzieb ,a toto je najväcsi bonus, ako by mala fungovat neuplna rodina.Vsetko sa da zvladnut,su tam napr,aj skauti,dievcata, tiez vselijake kruzky,atd, atd ,treba sa informovat v tom danom meste, alebo v prilahlej dedine,Nikto nie je odpisany, a pomoc osamelym mamickam na 1 notku.

Nemám osobnú skúsenosť, iba odpozorovanú u jednej rodinnej známej. Bola na syna od úplného začiatku sama, sploditeľ dieťaťa ju opustil, ešte kým bola tehotná. Bývala s dieťatkom v garzónke na opačnom konci republiky ako zvyšok jej rodiny, z učiteľského platu veľa vody nenamútila, zato svojmu synovi dávala lásku a svoju pozornosť aj za troch. Nikdy sa nevydala ani nehľadala iného muža, asi to posledné "popálenie" jej stačilo. Chodila so synom na výlety, túry, do prírody, umožnila mu vybrať si krúžok, aký on chcel (aj keď im vyšlo len na 1). Často boli aj u nás na návšteve a môj otec mu do malej miery suploval mužský element. Z chlapca vyrástol slušný, múdry, úspešný, sebavedomý, vyrovnaný a šikovný človek, ktorý žije v zahraničí, už má vlastnú rodinu, ale nezabúda ani na svoju mamu. Vždy sa veľmi ľúbili a boli si oporou. Verím, že aj môj vzťah so synom bude taký krásny a láskyplný ako ten ich... Neviem, asi na to neexistuje univerzálny návod, proste ak je tam láska, vzájomné porozumenie, bez výčitiek o pokazenom živote a pod., ak dieťa vidí, že mama je s tým vyrovnaná, nezúfa si, neľutuje sa, ale berie veci, ako prídu, radšej skromne, ale spolu (tráviť spolu čas, nepachtiť sa z jednej práce do druhej, lebo nebude na nové adidasky - radšej nech je na spoločné zážitky - nemusí byť dovolenka pri mori, radšej 5 opekačiek v lese za mestom/dedinou), tak to nejako pôjde. Držím palčeky, nech to zvládnete!