Rodičovstvo
Zdravim
Ja no neviem ako začať som mladý rodič a 4 roky sme spolu zo ženou nie sme manželia ale ani sme to neriešili lebo nám to klapalo
Lenže stala sa vec že dieťa prišlo na svet vsetko bolo fajn prvy rok ale potom to išlo dole vodu veľmi rýchlo viete možno ziarlim na dieťa ze ma veľkú pozornosť alebo niečo
Ale viete žena uz 2 roky je taka divná nemá rada ked sa jej dotýkam nechce mi dať pusu ani na rozlúčku a už strašne dlho som nepočul ani slovo ľúbim ťa alebo mám ťa rád ja to hovorím vždy ked idem do práce alebo ked ideme spat naposledy mi povedala ze to nerobí naschvál ale že nemá rada dotyky čo je divné.
No a mňa to trápi že necítim tu nehu a tie dotyky od ženy ktorú mám rád a v poslednom čase to už začína byť u mňa také nepríjemné že už ju aj ja mam tak menej rád a že to necítim tak ako to kedysi bolo viete hovorí sa žijeme len raz ale teraz mam strašne veľa emócií v sebe ktoré ma ničia a neviem čo mam robiť. Začínajú ma zaujímať iné ženy a neviem čo mám robiť. Moje dieťatko mám tiež veľmi rád a aj budem mať rád ale bojím sa že aj on to vníma ako 3 ročne zle nieje to taký ľúbostný vzťah a hádame sa kôli maličkostiam a neviem či by bolo lepšie odísť a ísť každou svojou cestou.
@patrik756 jedine otvorená komunikácia..nikto jej nevidí do hlavy...narovinu sa opýtať čo jej vadí, prečo sa tak správa...dôvodov móže byť milión...od zdravotných, hormonálnych, psychických problémov, cez hnev na teba (kvôli niečomu,čo by ti možno ani nenapadlo) až po neveru, vyhorenie a pod. Problém s fyzickým a intímnym odcudzením má veľa párov, hlavne po pôrode. Život, myslenie a priority ženy sú už navždy zmenené. Jej život sa zmenil o 100%. Tvoj možno o 15%. Ak ti na nej záleži,tak treba bojovať, chápať, pracovať na tom a komunikovať.
@jaskolka malého beriem von samozrejme ze sa starám aj ja ked mam poobedne vstávam skoro rano k nemu ja a aj raňajky robim a idem aj do škôlky zaviesť a nechávam ju spať dlhšie a keď mám rannú tak idem zase pon ja do škôlky a zoberiem ho niekam aby si odpocinula. Ked som do obeda doma uvarím upratujem všetko čo sa týka bytu aby nebolo čo robit keď príde s práce chodí len na 4 hodiny takze o 12 príde domov a ma kľud minimalne do 16 keď konci škôlka
A áno veľa krát bol malý preč na noc a ja som vytiahol vino a sviečky šli sme si na balkón kde nám zapadá slnko ale žiaľ odmietla to ked niekam niečo vymyslím tak je tam argument ze je to buď do kopca alebo ďaleko a ja cítim že sa niečo robí a jedine čo mi povedala že nemá rada dotyky a že ona zato nemôže a ked sme boli s malým niekde kde sa mohol sám zahrať tak sme sa za cele 2 hodiny neporozpravali o ničom keď začnem tému tak nechce rozvíjať ďalej iba odpovie jednorázovo a mlčí a preto to už cítim tak ako cítim nemyslím ze to je ozaj kôli dieťaťu ale niečo iné lenže ona mi nepovie lebo nieje taka komunikatívna ako kedysi
neboj, keď si po dlhom trápení nájdeš milenku a tvoja ti na to príde, tak bude komunikatívna až až 😁 to bude ešte dlhší post než si dal ty 😉
@zuzanka.zuzu úprimne začínam cítiť niečo k inej žene a to ma ešte viac dáva do problémov (psychického hľadiska) ..
lebo už ma to prestáva baviť a je to strašné ťažké lebo mi nevie nič povedať či ma má rada ešte alebo to proste ona cíti tiež že to chce ukončiť nevie sa vyjadriť a vidím ze to dusíme v sebe
nedá sa to čítať....nepoznáš čiarky a bodky?
@patrik756 tak to je už problém fakt veľký, keď ona nič nepovie, všetko odmietne a ty už niečo cítiš k inej žene. Ťažko povedať, či ona tiež "niekoho" má vo výhľade, alebo jej proste celkovo nesedí niečo na tebe, na vašom spoločnom živote a nechce ti to povedať rovno. Môžte skúsiť poradňu, ale ci bude ona o to stáť..
@patrik756 nečítala som všetky komentáre , ale myslím ze trpezlivosť, vernosť, priateľstvo a komunikácia by mohli pomôcť.
My budeme s manželom teraz spolu 6 rokov, mame 2 deti ( 5 a 3 ročne). Ja som trpela po prvom pôrode obrovskou poporodnou depresiou celých prvych asi sedem mesiacov. Bola som riadne divná a nemala som chuť ani len vyjsť von... Keby nieto manželovej trpezlivosti, starostlivosti a obety, neviem ci by som to zvládla ja a ani nás vzťah..
Potom to bolo opäť fajn, prišlo druhé dieťa, ktoré teda je podobne vekovo vásmu a poviem Ti, aj keď som už teraz nemala depresie alebo podobne, ale tiež som cítila k nemu chlad, nechuť na všetko dokonca ma mrazilo, keď sa ma dotkol. Keď mi niečo povedal, často som sa urážala. Z mojej strany bolo dobre, ze som si môj problém uvedomila a hlavne sme sa o tom potom rozprávali. Zistila som, ze sme sa obaja dosť zmenili a mame na seba minimum času a ak ho aj mame padáme unavou. človek by povedal ze nás to priam oplieskalo o múr, cez ktorý sa nedá prejsť. Za tých 5 rokov co mame deti sme nás režim dňa prisposobovali vždy keď sa u detí menilo vývojové obdobie.
Komunikácia je kľúčom k veci, veľmi sa milujeme, chceme pre seba to najlepšie a predsa sme sa dostali do vzťahového problému. Ak by sme si boli neverny hneď na začiatku, vzťah by skončil veľmi zle. A veľa ľudí to tu vzdá, potom hádky, rozvod, striedavka na dieta....
A teraz som pochopila, ze problémy boli, sú a budú, vzťahy sa menia, životná situácia sa mení, práca sa mení a s tým i my. My sme sa rozhodli budovať svoju budúcnosť ako rodina a dali sme si slovo, ze si budeme verný. Ja verím jemu, on mne. Staviame naše priateľstvo, spevňujeme múry, rozprávame sa, rešpektujeme sa, ťaháme sa vpred. Úprimne verím, ze sa viac veci ustáli, keď pôjdu deti do školy. Lebo tam už bude režim viac menej ustálený, aj keď choroby, problémy a vonkajšie vplyvy by to chceli rozbiť. Mame pevnú vôľu, nenechať si rozbiť svoju lásku zvnútra ale každý deň ju budovať.
Prajem aj Tebe, vážmu vzťahu a rodine, trpezlivosť, vytrvalost a to aby ste svoje problémy, problémy tvojej ženy vedeli pomenovať a potom to od komunikovať. (môj muz je tiež malo komunikatívny)
Láska nie je len o vášní a zalubenosti, ale hlavne o rozhodnutí milovať . ❤️
@patrik756 ahoj. Podľa toho, čo píšeš tam je problém. A nemyslím si že je to o dieťati. Byť tebou, narovinu by som si s ňou sadla a povedala jej to, čo si napísal tu. Ako sa cítiš a kam to vedie. Viem, že muži o citoch veľa nerozprávajú, ale podľa mňa to tu treba. Hádam sa ti potom zverí aj ona. Uvidíš. Každopádne držím palce, nech vzťah zachránite.
@weddinglove7 je to pekne napisane všetko viem vzťahy su komplikované prídu problémy lenže dávať lásku osobe ktoru mám rád celé obdobie aj tie ked viem ze nemala svoje dni bol som milý všetko snažil som sa robiť a byť taký chlap ako chce ale prišiel bod keď som sa zastavil a povedal som si že niečo nieje v poriadku že toto niesom ja nerobím nič preto aby som bol spokojný až som si uvedomil že celý čas sa snažím byť niekto kým niesom a prichádzam o seba samého znie to ako keby som bol narcista alebo mal veľké ego ale vo vzťahu máš byť sám sebou aby si sa cítil najlepšie nie ? Nechcem tu zvaľovať na ženu ani na nikoho vinu. Žijeme len raz nie ? A vzťah je o komunikácii rešpekte a kompromisoch.
Nemám toho veľa prežite som mladý dosť mladý takže nemám veľa skúseností ale jednu vetu si stále hovorím a to je neviem či chcem prežívať život niekde kde sa cítim nechcený a nasilu
@rozculena nerozčuluj sa 🙂
Mozno by pomohol taky priamy rozhovor. Ze ste spolu a mas svoje potreby. Ze sa snazis pomahat a podporovat, ale ze ta odstrkuje. Ze ak nieco mozes urobit lepsie, nech ti povie, ze nevies citat myslienky. Ze ti chyba ako zena a sex sa neskonci len preto, ze je tu dieta.
@patrik756 dieťa zmení v podstate každý vzťah. Je to obrovská zmena, náhle sa úplne "prekopu" priority, najmä pre ženu je to veľká zmena. Sam píšeš, ze akoby žiarlis na dieťa, ze ono je na prvom mieste. Vieš, ono to prvé roky je aj normálne, keďže dieťa je absolútne závislé od osoby, ktorá sa o neho stará. A v drvivej väčšine je to práve žena. Čiže áno, správne cítiš, ze ba prvom mieste je ono a nie ty.
A teraz k ďalšej otázke, nakoľko sa angažujes do starostlivosti ty? Koľko času tráviš s nimi ty, má žena aj čas pre seba? Lebo tebe sa možno zdá, e ze ty chodíš do prace, makáš a ona "sedí doma" s dieťaťom, a večer je unavená a nevládze sa ešte aj tebe venovať. No ver tomu, ze starostlivosť o dieťa je tiež namáhavá, a často ta žena je rada, ze dieťa zaspí a iba na chvíľu pre seba.
A v ďalšom rade povedal si jej, ako to vnímaš? Mate možnosť byť spolu len ako partneri? Dat dieťa na víkend k babke a úst trebárs do kina, večeru, wellness? Proste nebyť len rodičmi, ale opäť "frajermi?"Lebo o chémiu vo vzťahu sa treba starať,pestovať ju. A hlavne komunikovať medzi sebou, ako to obaja cítite.