Rodičovská láska
Mozno sa potrebujem len vyrozpravat a pocut, ako to mate vy maminky, co mate viac deti.
Svojho prvorodeneho syna lubim, je vo vela veciach vynimocny, ine mu zas nejdu. Je zvlastna povaha, cim je starsi, tym viac mam pocit, ze sa hadame. Je tvrdohlavy, usomrany, z nicoho sa nevie tesit. Sme si velmi podobni. Neznasam na nom presnie tie veci, crty, co mam aj ja a bojujem s nimi. Citim, ze nemame velmi vrucny vztah a velmi ma to mrzi. Viem, ze je to moja chyba a mala by to byt moja uloha ako matky, pracovat na tom. Ked sa narodila dcera, moj zivot zrazu nadobudol iny rozmer. Je to optimisticke slniecko, vzdy pozitivna, zo vsetkeho sa vie tesit. Je presny opak mna. Citim, ze mam k nej blizsie. Hovori sa, ze ked pride dalsi surodenec, laska sa nedeli ale znasobuje. Nikdy by mi nenapadlo, ze budem v sebe riesit taketo pocity. Mam vycitky, velmi ma to mrzi, hanbim sa na to aj pomysliet, ale je mozne, aby matka lubila jedno dieta viac ako druhe? Ci je to len o tom, ze s dcerou si viac rozumiem?
tesi, je plna pozitivnej energie. Presny opak mna.
Mozno by si sa mala mat viac rada a potom prijmes viac aj syna ktory je tvoje “ mini me”. Jasne ze ta viac pritahuje slniecko povaha ale aj dazd je dolezity a spolu vytvaraju duhu. On za to nemoze mà tvoje 🧬 dna. Je dobre ze si to uvedomujes Skus popracovat na tom aby bol vas vztah vrucnejsi . Prijmi ho takeho aky je 😍
Skus mu byt matkou aku by si si sebe zelala. A pojde to.
výborné je, ze si to uvedomuješ, Skús to rozobrat s dobrou psychologičkou, po.oze Ti vyznať sa vo svojich pocitoch. Na vztahoch treba pracovat.Ako matka syna, si pre neho prvá žena v jeho zivote, dávaj mu lásku a svoj čas. Denne si vyhraď na neho stvrt az pol hodinu a hraj sa s ním to co on bude chcieť, iba Ty a on.
Beee je spravne. Milujes ich oboch rovnako, ale viac si rozumies s mladsou. Presne toto iste mam doma aj ja. Starsi mi je v mnohom podobny a vie ma lahko vytocit. Druhe dieta je pokojne a poslusne. S nim ide vsetko lahko, so starsim staaaale bojujem. Ked som oddychnuta, viem nanho reagovat pokojnejsie a vtedy nam to spolu ide
Mam tiez staršieho syna a mladsiu dceru ,syn je na mna prilis salamista , co ja cely zivot v strese, zodpovednost na 1mieste atd atd, niekedy ma neskutocne vytaca ked ma nezodpovedne nazory na nejake povinnosti a tak, ma 14rokov, puberta sa zatial ale neprejavila, dcerka ma 8rokov a je to ako opisujes, usmiate pozitivne slniecko.
Milujem ich oboch najviac, nezamyslala som sa nad tym, ze by boli moje city chladnejsie k synovi ,skor by som povedala ze mam iny vztah s dcérou. Moja kolegyna mi vzdy vravela ked som cakala malu, ze mat dievca, to je proste uplne nieco iné ako mat chlapca. A veru je, vo vsetkom. Ale na laske k dietatu ci chlapec ci dievca to nic nemeni,len to proste asi inak vnimas, v skutocnosti ich milujes rovnako a za oboch by si zivot dala 🍀
Je to možné, mám 5 detí a podľa mňa sa nedá každé rovnako ľúbiť. Myslím tak pocitovo. Samozrejme, že chceme pre všetky to najlepšie a snažíme sa im dávať to, čo práve potrebujú, čo sa týka starostlivosti. No a puberťáci sú ťažký oriešok. Niekde som čítala, že puberta je potrebná na to, aby rodičia tak nelipli na deťoch a dovolili im osamostatniť sa. Rozumej, aby boli radi, keď sa osamostatnia a opustia domov.