Puto medzi matkou a dcérou
Ahojte, potrebujem sa asi vyrozprávať, keďže nemám nikoho a ani nepoznám nikoho, kto má dve deti v mojom veku, syna a dcéru.
A teda, mám dve deti, syn - 4ročný, dcéra 1rok.
Ide o to, že so synom som mala/mám nadherne puto, odmaličkabol na mňa silno naviazaný, všade stále spolu, trvá to dodnes to silné puto. Ako dieťa bol naozaj jedinečný, spal ukážkovo, nemal koliky, zuby vyšli všetky ani netuším ako, nikdy sa nehneval, nemal tie detské typické hadzacky o zem, trucovanie, nikdy ma neudrel z trucu, počúval, nikdy som nanho nemusela kričať, stačilo raz povedať, fakt, ľudia, známi, dokonca pediatrička nad ním dodnes žasnú, aký je úžasný, šikovný, samozrejme, odkedy sa narodila sestra tak začal žiarliť, je aj niekedy protivny, no inak, stále úžasne dieťa.
No a dcera…náročná od narodenia, spánok? Nespala som ani tri hodiny dokopy odkedy sa narodila, koliky, zápaly, zuby, samozrejme každé dieťatko je iné. Milujem ju nadovšetko na svete, je to moja vytúžená dcérka. O to ale nejde, keďže to prežíva skoro každá mamička…
Ide o to, že medzi ňou a mnou take silne puto necítim :( a strašne ma to hnevá, boli, trápi, lebo vždy som túžila mat dcéru za najlepšiu priateľku, ako mám ja moju mamku.
Veľa sa na ňu zlostim, dokonca uz aj kričím, ona ma aj udrie, keď trucuje, hádže sa o zem, je taká samostatnejšia akoby ma nepotrebovala. K bratovi sa prituli, dá mu pusinku, ku mne málokedy. Je to tým, že som z nej veľmi veľakrát nervózna? Unavená? Podráždená?
Každý deň nad tým premýšľam, či som niekde urobila chybu od začiatku. Syna nepreferujem, to ani náhodou, chodí do škôlky, cez deň som s ňou neustále, dokonca aj keď je syn doma, malička je stále pri mne, no je mi taká, ja ani neviem ako to opísať…vzdialenejšia ako bol syn v jej veku.
Bojím sa, že sa to puto nikdy nevytvorí. Zažili ste niektorá niečo podobne? Ďakujem :(
@owecka ona zas na muža nie je naviazaná, vydrží s ním chvíľku, tak zas ide ku mne, aj keď ju muž musí chvíľu postrážiť, kým malého odveziem do škôlky, tak za ten čas je nepokojná, lebo chce mamu…neviem no…je to take celé zvláštne
Moji boli takí istí. Syn ideálne bábo, krásne tehotenstvo, pôrod bezproblémový, bol stále usmiaty, všetko jedol, veľa spal, rád sa učil a hral, maminkin miláčik. Dcéra hrozné tehotenstvo, akútny cisársky, do troch rokov iba vrieskala, nespala, hádzala sa o zem.
Aktuálne má syn 10 a trepe ním predpuberta, som najtrapnejšia matka na svete, každý deň hádky a boj.
Dcéra má osem a je to jedno zlatíčko, zodpovedná, pokojná, trpezlivá, mojkavá.
O pár rokov to zase môže byť celé inak. Taký je proste život, s obomi sa tie vzťahy menia a vyvíjajú. S mužom si robíme srandu, že snáď raz nastane obdobie, kedy budú “dobrí” obaja naraz.
@ava11 a aký máš s deťmi vzťah? Samizrejme, s každým je to asi trocha iné, ale cítiš aj s dcérou take puto, že je silne, že ste “svoje”? Alebo ako to nazvať…
Cítim veľmi silné puto k obom deťom, s obomi rada trávim čas (ideálne oddelene) a s každým mám spoločné niečo iné.
Nemaj výčitky, ja som si na dcéru tiež dlhšie “zvykala” 🤷🏻♀️ a bolo takpovediac ťažšie ju milovať, ale prišlo to všetko postupne. Nedala by som ju ani za milión, hoci tie prvé roky s ňou boli príšerné.
Nikde si chybu nespravila. Je to uplne v poriadku. Dcery viac lipnu k otcom, ale to az neskor, synovia k mame. V konecnom dosledku nie je dolezite ci na sebe budete lipnut, dolezite je aby ste jedna druhu milovali a mali k sebe doveru
@ava11 och, ja to mám úplne ako ty…ešte aj tie tehotenstva a pôrody som mala rovnako
Modlim sa každý deň, aby som aj s ňou mala takéto silne puto…ja by som ju ani teraz za milión nedala, lenže niekedy sú dni, kedy si poviem, že prečo som vôbec mala druhé dieťa
...mám +/- rovnaký vek a tiež je mladšie dievčatko. A je to teda intenzívnejšie ako pri synovi,ale je to láska najväčšia 💜. Keďže ste unavená a nevyspata viac ako pri synovi samom,je samozrejme,že sa to zrkadlí aj na prežívaní. Sme síce mamy hrdinky,ale aj ľudia...všetko pominie,aj toto obdobie a bude partacka ako lusk💞
Si podla mna trosku vyhorena uz..stale doma s narocnym dietatom..a preto sa ti zda, ze nemate silne puto..a ide mozno aj o to, ze je dcera ina osobnost ako syn - individualistka, autonomna, samostatnejsia a jedboducho ide si svojou cestou od malicka a je na tebe menej zavisla ako.bol syn..mozno neoblubuje ani maznanie, fyzicky kontakt..tazko povedat..byva to aj znak vyssej inteligencie..tazko to posudit..ja tvoje pocity chapem..ale ty sa neobvinuj a nehladaj nejaku chybu v tebe alebo v nej..urcite ju milujes rovnako ako syna..ale je jednoducho ina ako on, narocnejsia, a to ti sposobuje frustraciu..nemaj na nu vopred urcene poziadavky a ber ju ako individualitu..vynimocnu a jedinecnu..uzivaj si cas s nou ako ti to je prijemne..zabezpecte si spolocne krasne zazitky..aby si sa aj ty zabavila..svoje potreby nepodriaduj tym jej..potrebujes aj cas bez nej travit niekedy..podporuj ju ak prejavi snahu osamostatnovat sa od teba ( v spani, krmeni, vlastna izba a pod..)..neputaj ju na seba a poskytni jej priestor, bud IBA jej milujucou mamou - sprievodcom bez hodnotenia - casom sa dopatras aj dovodu jej spravania..ked bude mat 4,5 rokov..
@lacibo ďakujem 🤍
Rado sa stalo😉..trosku mi pripomina vlastnu dcerku, aj ked ta spavala celu noc bez krmenia, aj ked cez den malo a od 2 r. vobec, ale dakovala som aspon za tie noci..a v spravani samostatna, nezavisla, vsetky moje deti.boli taketo, v zivote na mne nelipli..ja som ich aj vychovavala ako individuality a nikdy som ich k sebe neputala myslim ze je to lepsie..v zivote si vedu vyborne, dve su uz dospele a posledna prvacka 6 rocna chodi do triedy pre intelektovo nadane deti..takze my sme sa v maji dozvedeli, preco ide casto svoje proti nam..lebo my sme jej jednoducho neporozumeli, ked mala ona uz svoj, logicky plan..vychovavat take dieta je ovela narocnejsie, vela krat sme my dve isli proti sebe " do boja" doslovne, ma specificke potreby..nastastie sa to ale nespaja so ziadnou poruchou ani diagnozou, tak sme velmi radi
@lacibo ďakujem za podporu 🙂
to sa dobre číta, a je veľmi super, aké dcéry ste vychovala 🙂
Tak malá ma len rok, ešte by som sa s tym netrapila. Náš syn tiez kludas, radost mat dieta, kym sa nenarodila malá, dlhe mesiace koliky, neustaly plač, zapaly uší, ked nie to tak hento, v škôlke zuriva tiez, do 4 rokov sme doslova trpeli, ano aj ked sme ju milovali najviac na svete. A potom nastal zvrat, ona úplný poklad ,neskutocne dobrucke dieta sa z nej stalo, lasky kopec na rozdavanie ❤ kazdy v rodine ju zbožňuje ,ona je taka maminkovska laskava... a co sa tyka nejakeho puta, no kolegyna mi raz povedala, ze mat dievca je nieco uplne ine ako mat chlapca, a je to pravda, ale ono sa to ukaze kus vo vyssom veku no puto k detom je rovnako silné nejak automaticky u mňa alebo som sa teda nad tym nejak do hlbky nezamyslala , podla mna to zistis u seba troska neskôr
Mám tri deti, mám medzi nimi "najobľúbenejšie" a najmenej obľúbené. Myslím si, že je to prirodzené, aj keď, verím, že sa nájdu aj mamičky, ktoré povedia že fuuuuj aká som to matka. Dôležité je nedať to najavo a pristupovať ku všetkým rovnako férovo, respektíve. rovnako neférovo 😄. Schválne tu nebudem písať ktoré dieťa je aké, mám dve baby, sú ako deň a noc, a jedného chalana, ten je ako uragán 😄. Takže toľko k tomu že dievčatá sú také a chlapci sú hentakí. Každé je jedinečné, každé ľúbim iným spôsobom, na každé platí/neplatí niečo iné a napriek tomu viem, ktoré je moje obľúbené. Nikdy by som si ale nedovolila uprednostniť jedno pred druhým, počúvam a snažím sa akceptovať názory a želania všetkých troch a snažím sa byť čo najneutrálnejšia vo vzťahu k nim.
@mikadooo ja ťa neodsudzujem, je to od teba práveže férové takto to priznať, iné matky to, ako píšeš, nepriznajú, alebo jednoducho niektoré nemajú čo 🙂 ja napríklad obidvoch milujem rovnako, ani som si nikdy nepovedala, ze syn je obľúbený a dcera nie, jednoducho k nej necítim take to silne puto, ale milujem ju rovnako, i keď to sa možno istým spôsobom zdá nelogicke.
Ja len, že zbytočne sa trápiš nad týmto a obviňuješ za niečo, za čo nemôžeš. Je úplne ok cítiť niečo iné k jednému ako k druhému (v určitých hraniciach samozrejme, nemyslím tým rodičov, ktorí akýmkoľvek spôsobom svoje deti týrajú, ponižujú, či robia medzi nimi očividné rozdiely typu toto je zlé dieťa a toto je dobré dieťa). Ale takisto si myslím, že aj to je ok, keď niekto cíti k obom/všetkým svojim deťom úplne to isté 🤷. Sme ľudské bytosti, naše prežívanie je silno individuálne a ťažko ovplyvniteľné, neexistuje žiadny správny návod, čo a ako by si mala cítiť a takisto ako sa "naprogramovať", aby si mala úplne rovnaké pocity voči druhému dieťaťu. Pusti to z hlavy, všímaj si jej svetlé stránky a teš sa z nich (napríklad - tvrdohlavé dieťa = asertívny dospelý 😁 a podobne). Je super, že ich oboch ľúbiš, to je to absolútne najdôležitejšie na tom celom 🙂.
Ako keby si písala o mojich deťoch 😀. Obe milujem, ale dcéra je náročnejšia.
Jaj toto je u dievčat normálne moja mi pusu nedá ale tatovi dá hocikedy ,proste je táto miláčik má ho radšej a mám aj starších synov a ti taki miláčikovia ku mne neboli proste je to tak
Trochu ta chapem hoci.. Mam super vztah s obomi detmi rovnako. Nieco podobne ako u vas len s tym rizdielom ze dcera bola prva. Hnet som ju milovala vasnivo aj ona mna. Moje deti su obe naviazane na mna zaroven su velmi sebestacne, dcera bola vzdy to narocnejsie dieta. Uragan tornado . Revel bez priciny. Mala aj obdobie vzdoru od 14m este Dnes je to s nou tazsie ako s malym. S nim je relax tpusinkuju a mojkaju sa somnou rovnako, ale dcera je narocnejsie dieta. Maly je ako tvoj syn. Ukazkove dieta. Podla mna ty si len potrebujes zvyknut na malu ze je ina. Ze je narocnejsia . Lebo v tebe vyvolava aj negativne emocie hnev smutok atd . Ktore si pri synovi necitila. Musis len prijat aj to co je vyzva to co rozculuje. Lebo aj tak je aj ona uzasna jedinecna osobnost. Podla mna naj komplikovanejsi vztah je prave vztah matka a dcera . ( hoci mam velmi blizky vztah s mamou ) tvoja mala urcite citi z teba nervozitu. A este je velmi malicka. Zrkadluje tvoje emocie. Uplne chapem ze ich milujes rovnako velmi a zaroven kazdeho trochu inak. Poslusne dieta milujes nezne a to jedovite vašnivo. Obdobie vzdoru raz skonci. Zatial sa Skus ukludnit niekde mimo deti obcas ked sa da. Dcera potrebuje len nastavit hranice trochu raznejsie ako syn . A vela lasky. Vas vztah bude ok. Ty si len zvyknuta mat to jednoduche 😉
Pre mna je to uplne jednoznacne - syna mas radsej a pripisujes mu vyssiu hodnotu, lebo ma podla teba idealne vlastnosti a robi lepsi dojem na okolie. Vsimni si pozitivne privlastky, ktorymi ho castujes, vyzdvihujes jeho kvality pred negativami, pri dcere robis presny opak. Takze ber to z tohto konca. Mala citi, ze je pre teba menej idealna a idealovo druhorada, co dalej podporuje jej “negativne” vlastnosti.
Baby su take, aj ja mam doma taku istu. Ale je riadne naviazana na muza. To je jej princ. Laska. Vsetko. Je to asi prenosne. Zevraj aj ja som taka bola naviazana na otca.