Prekvapená z materstva

noooo ja som natom bola podobne, sice mi porod nesposoboval problem a rada nan spominam, co bolo potom bolo pre mna frustrujuce...doniesli mi "nejake dieta" polozili na postel a hotovo...a tak som na neho pozerala a hladala nejaku podobnost - moju - manzelovu - nenasla som. Skutocne som vtedy necitila nijaku lasku, bolo to da sa povedat pre mna cudzie dietatko 🙂)))))))) ale co ma najviac prekvapovalo, ze mi ho nosili kazde tri hodiny 🙂 a netusila som, co mam robit 🙂)))))))) a od vtedy stale den-noc len s nim 🙂))) bola to zmena a brutalna, lebo zrazu som si nemohla len tak odist na nakupy, na kavu s kamoskami, len tak sa prechadzat po luke atd...hoci roky nato mam, nebola som pripravena nato, co ma cakalo 🙂))))))))) teraz po rokoch milujem mojho maleho viac ako manzela 🙂))))))))))

Ahoj 🙂 Ja som mala presne tie iste pocity pred 12r.ked sa mi prvá dcéra narodila 🙂 ale pri druhých 2 pôrodoch som už vedela do čoho idem, tak som to už aj inač brala 🙂 ale ten prvý presne tak ako Ty 🙂 😀

ahoj, tak to je sila že si šla rodiť s úsmevom 😀 ja som na pôrod nemyslela aby som nebola v strese lebo som ležala 2mes na rizikovom a od rána do večera som počúvala krik žien čo rodili. Na pôrodnej sále mi stále nedochádzalo, že to ja idem rodiť, akoby som pozerala nejaký film, v ktorom som hlavná postava ale nie je to skutočné, keď mi pustili plodovú vodu aby to urýchlili, ešte som srandovala so sestričkou, až prišli najbrutálnejšie kontrakcie akoby som sa zobudila a svitlo mi "pre boha o chvíľu ma zaživa roztrhá.." snažila som sa hrýzť si do ruky ale i tak som kričala a ak sa mi podarilo myslieť na niečo iné ako na bolesť tak to bolo len : už nech je von nech už je von!!! tiež som sa po pôrode cítila ako retard 😀 ked som videla čo iné matky robia so svojimi deťmi a na mňa pozeraju ako na debila....joj...som sa chcela niekam skryť. Sestričky zo mňa boli na nervy, že neviem dieťa nakojiť tak sorry ja bežne cudzie deti nekojím tak ako to mám vedieť? Sestra malého kojila úplne iným spôsobom ako to kázali mne. Tiež mi to prišlo také čudné akože toto malé stvorenie je fakt moje? Teraz má malá 5mes a hocikedy na ňu pozerám akože ono je to živé 🙂 a pozerá to na mňa 😀 Veď ja sa vôbec neviem starať o deti ak nejaké príde na návštevu utekám pred ním ako to len zvládnem? Nevedela som dať dobre plienku, ako prebalovala som už synovca ale vždy sa na tom sestra smiala. Nevedela som ako ju správne držať tak som ju stískala pevne chúďatko ako vo zveráku 😒 Zdvihlo sa mi sebavedomie až som si všimla, že žena, ktorá so mnou bola na izbe (mohla byť odo mňa staršia aj o 15rokov) na mňa stále pozerá a čaká čo budem s malou robiť a opakuje 😀 bolo to fakt smiešne som rozmýšľala či sa vôbec pozerá do plienky či je pocikaná alebo dieťa prebalí len tak lebo to robim ja. Keď sme prišli domov, nebol čas rozmýšľať nad tým čo viem a čo neviem, sen skončil nastala realita, dieťa je tu a teraz a treba sa oňho postarať. Nakoniec pohodička, zvládam to ešte lepšie než som čakala, nemám problém a najviac som na seba hrdá za to, že nevolám rodine každý deň o pomoc 😀

ha ešte si pamätám ako nosili deti na tom "jedálenskom voze" (aspoň podľa mňa to tak vyzeralo) malá mala otvorené oči a dívala sa mojim smerom usmiala som sa na ňu a urobila som krok dopredu sestrička ma však minula a šla ďalej už už som chcela zakričať že tu som keď mi moje dieťa podala iná sestrička z druhého vozíka 😀 , tak som sa hanbila, že si neviem ani vlastné dieťa spoznať

Ja som malej dala prvú plienku opačne.😜😜😜

@tjaden no mne to nehrozilo jedno dieta biele vlasky druhe tmavosive 😀 😀 😀 ostatne deturence v porodnici ciernovlase 😀 mne bolo smiesne ze mne ako prvorodicke nic neukazali a pani co bola tretorodicka somnou na izbe tak tej este aj dieta chceli prezliekat 😀 asi si nas zmylili

ja som malu dostala vecer, prvykrat som prebalovala rano, ked prisli do izby sestricky, ze bude vizita a deti musia byt tiptop. bohvie, kedy moje dieta kakalo, pocitam, ze plienku jej dali po porode, ja som ju teda prebalovala po cca 18 hodinach (chudatenko moje), smolka zalepena akoze uuuuplne. minula som snad cele balenie vlhkych obruskov, snazila sa nechtom 😕 zoskrabat co sa da... a pani primarka pri vizite na mna pozera, obocie neprijemne zdvihnute: tomuto hovorite ciste dieta?! 😀 ....noooo, lepsie som to nevedela 😎

@moni73 presne, ale prežili sme a ľúbime svoje deti najviac na svete

@moni73 Podla mna je velmi zdrave, ze o tom dokazes hovorit 🙂 Maloktora mama si prizna take pocity, ako si mala ty. Ja som teda nastastie mala porody lahke, obidva, jeden trval 8, druhy dokonca 2 hodiny, takze o tazkom porode nemozem hovorit. Ale hlboko chapem ten pocit, aby to uz skoncilo, presne ten som mala aj ja. Nenapadlo ma, ze za kazdu cenu, ale je to podla mna normalny mechanizmus obranny, proste organizmus sa snazi zachranit ako vie. A uvazovanie pocas porodu tiez nie je prave racionalne.

Ale o tych pocitoch, ze som uplny dement veru viem rozpravat. Zrazu sa na mna zvalilo kopec prace, povinnosti, neznamych, strachu, no potentovana som bola uplne zakazdym, ked dieta zaplakalo stres, srdco rozbuchane.. Kojenie tiez take, presne ako pises, to mu mam dat moj prsnik? A ako? Ona ho nechce, co teraz?

A je to tak v podstate dodnes, ocitnem sa v novej neznamej situacii a som jak blbon. Stale vravim, ze k detom maju dat manual, telefonicky kontakt na servisaka a na zakaznicku linku. 😀

Myslím že veľa žien, hlavne tých, pre ktorých tehotenstvo a pôrod nedopadlo presne podľa ideálnych predstáva, toto prežívalo.
Mne keď 1x priniesli prvú dcérku ukázať pár hodín po sekcii, tak prvé, čo som si pomyslela, že "toto je fakt moje?" A druhá myšlienka bola, či to všetko okolo toho stálo za to a ako som pozerala na tú "cudziu" škaredú zvráskavenú tváričku, mala som pocit, že nie 😒. Jasné, postupne prišli iné pocity a z pôrodnice som išla s presvedčením, že krajšie dieťa od mojeho neexistuje 😉 😀.
Ale ešte pár mesiacov po pôrode sa ma držala slabšia popôrodná depresia a mala som pocit, že dieťa je taká veľká železná guľa na mojej nohe. Keď malá zaplakala, tak som prvú sekundu podvedome hľadala, komu ju dať. Nevedela som si zvyknúť, že to nie je ako moja neterka, ktorú som čičíkala, no keď viac zaplakala, automaticky som ju dávala jej mame- mojej sestre 😉.
Sú to podľa mňa normálne pocity, netreba sa za ne hanbiť, ani ich dusiť v sebe. Materstvo málokedy vyzerá ako tie krásne upravené fotky milunkých bábätiek a upravených mamičiek z "Mama a ja" 🙂 😀 😝

No ja som si myslela, že to som len ja taká šibnutá....haha. Nazývam to že terapia šokom, hovorila som že mi museli s tou pupočnou odstrihnúť aj časť zdravého rozumu. ......Niekto mi niečo povedal a mne trvalo 10min. kým som pochopila, myslenie spomalené, urevaná stále, celkovo som bola ako lunochod, a tie nočné, veď som chodila ako zoombik. Teraz je to už lepšie, máme skoro 5 mesiacov a zabehli sme sa, ale poviem vám dievčatá takto som si materskú nepredstavovala. Škoda že v pôrodnici nedávajú návod na použitie 😀 😀 😀

no ja som podobne pocity mala 24 hodin po porode. V 35. tyzdni mi zrazu odtiekla plodova voda. Az po case mi lekari "vynadali", ze som mala zdvinut nohy a volat zachranku a nie behat po byte a balit si tasky.... Kazdopadne do nemocnice som dosla vysmiata ako leco, uplne bez kontrakcii. Od osmej rano do pol jednej na obed som bola uplne bez kontrakcii a potom nastupili zrazu hned po dvoch minutach. V podstate som mala kraty a rychly porod, ale kedze mi nedovolili pit a maleho som nevedela vytlacit, vysledkom bolo, ze bezprostredne po porode mi bolo naozaj jedno co sa okolo mna deje, hlavne, ze uz to vsetko pominulo. A z liekov a nizkeho tlaku som bola ospala tak, ze od pol piatej do siedmej rano nasledujuceho dna som spala a maleho som vobec neriesila. Az rano ked som spadla vedla postele som sa naplno prebrala. A odvtedy uz som bola "plnohodnotna" mamina. Este drobnu krizu som mala prvu sobotu od prichodu domov. To som len lezala na posteli a nevladala sa ani pohnut. Manzel sa staral o maleho a len mi ho v polodeliriu prikladal k prsniku 🙂 A tym sme si vycerpali vsetky negativne zazitky. Aj ked dalej sme si este odskakali par neprijemnosti, uz to bolo s pozitivnym nasmerovanim mojej mysle.....

Pri druhom porode bola situaciu uplne ina, porod bol brnkacka az na vykrutene ruky a nohy nasledkom zleho dychania. No a tam sa nam zacal kolotoc po prichode z porodnice. Mala bola zivel hlasno a permanentne davajuci najavo svoje pocity. Takze u dcerky som sa musela "naucit" mat ju rada napriek tomu, ze je ina ako som ocakavala. Cca po pol roku som prestala s nou bojovat a zacala som s nou spolupracovat.... a ono sa to zlepsilo 🙂

Neda mi nereagovat na tuto temu, lebo akurat slavim 7rokov takmer na minutu presne, co sa mi narodil prvy syn po 18 hodinach na sale (z toho 9hodin v pomerne silnych kontrakciach) a ked sa konecne narodil, tak v podstate si prve jeho sekundy ani nepamatam, iba viem, ze mi manzel povedal "dakujem, je krasny". a potom na izbe presne, ako to pisete aj ine - netusila som, ze babo treba prebalit (hoci este ako 10rocna som prebalovala babiky), nevedela som ako ho nakrmit a pod🙂
asi je to normalne, aj zena sa mu otriast z porodu - po par dnoch sme uz boli s malinkym zohraty tim🙂

a este som zabudla napisat, ze najvacsi sok bol, ze hned po osetreni mi maleho priniesli, aby som si ho skusila prilozit - hoci som sa v priprave na porod na to pripravovala a tuzila som ho mat pri sebe co naskor, bol to pre mna sok🙂 a on sa prisaval 45minut:v porodnani s dalsimi porodmi - prisatie do 15sekund🙂

Juuj, tie pocity pri porode akoby si mi z hlavy citala. To iste. Prenasala som a tesila som sa na porod. Porod mi vsak museli vyvolavat. Ked nastali prve kontrakcie bola som nadsena, ze to uz je konecne tu. Prechadzala som sa, skakala na fitlopte, sprchovala sa, proste robila som vsetko co sa ma a co som mala nastudovane. Moje nadsenie ma preslo asi po dvoch hodinach. Zacalo sa hotove peklo, kontrakcie kazde dve minuty trvajuce asi 16 hodin, epiduralku mi ani nemohli dat, lebo som nebola vobec otvorena, porod nepostupoval, a ja som niekolo hodin nevladne lezala co som nedokazala ani len zdvihnut viecka. Tiez som pozerala z okna deviateho poschodia a napadlo ma to iste. Preco tam nemaju mreze? Skoncila som cisarskym a utrpenie pokracovalo este asi take tri dni. Kazdy mi vravel, ze ked to malinke uvidis, na porod zabudnes. Ja som tento pocit nezazila.