Prečo ste sa rozhodli mať deti?
Pýtam sa rodičov, mamičiek aj oteckov, ktorí mali deti, lebo sa preto rozhodli. Nemám teraz na mysli osamelé mamičky, ktoré boli na dieťa od začiatku samé. Alebo keď mamička zostala tehotná nečakane a museli sa brať. Jasné, netýka sa to tých, čo zobratí nie sú, ale pre dieťa sa rozhodli obaja spoločne. Najlepšia by bola odpoveď od rodičov, ktorí sa nerozišli a sú stále spolu a nikdy nemali problémy s neverou. A ešte lepšie, keby sú to odpovede rodičov už dospelých detí.
Vsetky podmienky splnam, tak odpovedam. Muzovi tikali biologicke hodiny a velmi chcel deti a ja som neprotestovala🤷♀️
Deti dospelé ešte nemáme, ale už sme sa nudili cítila som, že je doma ticho, stereotyp a, že chcem mať dieťa o niekoho sa starať.V práci som bola dlho, bývanie bolo a chceli sme viac zmenu zivota
@thereisabear no, nemám na myslí ľudí, ktorí sú rodičmi "lebo sa stalo, hups"
...sme si tak povedali, že neni na čo čakať a kedy, keď nie teraz... 🤷♀️
no ja som sa mat deti nerozhodla --- nebolo to ze huups, omyl ---- proste to bolo o tom ze ak sa zadari, bude, ak sa nezadari, nebude. Nikdy som po detoch extra netuzila a proste som to prestala riesit
Chlap ma ukecal. 😁
Uz sme sa nudili :D hlavne ciele sme si splnili - kupili byt, zobrali sa, mame skvelu pracu obaja, pocestovali, party zivot sme si uzili az az, uz len nejaky ten pobehujuci cloviecik chybal 🙂 a stale je pre mna fascinujuce ako sa takyto maly tvor vyvija 🤩
Tak naše dvojčatá sú už dospelí ľudia, s mužom čoskoro oslávime 25.výročie svadby a deti sme chceli od začiatku, ešte sme spolu len chodili. Vždy sme ich chceli, život bez detí by konkrétne pre mňa nemal zmysel, bolo to to najlepšie, čo nám život dal, škoda, že to tak rýchlo prešlo 😀 Ešte nemám 50 , deti dospelé , že by sme trošku začali hľadieť aj na seba? 😀
Nam to prislo ako logicke vyustenie naseho vztahu. Boli sme vtedy spolu 4 roky, mali sme dokoncene skoly, dobre platene prace, byvali sme v novom dome.
Nie, som rada, ze mame deti a som rada, ze mame deti dve. Sice starsi syn sa akosi dlho hlada a nenachadza, je to s nim komplikovane, ale dcera vie co chce, vie co nechce. Ak by sme mali len jedno dieta, mali by sme len to prvorodene komplikovanejsie a nevedeli by sme, ake je to mat dieta bezproblemove. Cize vsetko je tak ako ma byt.
@kaktusik007 ale neľutujes, že ich máš, že nie?
@lauriik 👍🏻
A ste tu nejaká, ktorá išla do manželstva s tým, že deti chcú mať, ale zostala veľmi rýchlo tehotná, takmer hneď ďalšie tehotenstvo a ľutovala, že to prišlo tak rýchlo? A teraz, keď sú deti už dospelé, má pocit, že si neužila život, lebo mala deti?
jasne ze nelutujem ;) beriem to tak prirodzene, ze prisli do zivota ;)
@kaktusik007 👍🏻
Mat dieta mi prislo ako prirodzene znasobenie lasky medzi nami manzelmi..nebranili sme sa tomu..nemali sme to prilis pragmaticky naplanovane do detailov.. vnimame to ako zazrak a dar..mame tri (24,19 a 6)..vsetky boli chcené a a laskou ocakavane..
Lebo sme vždy chceli deti, ja 3 muž 4 😄
Ja som chcela deti od nepamäti, uz ako dieta a nasledne pubertacka som chodila kocikovat deti na sidlisku, k jednym som chodila aj kukat ako kúpu babatko a tak, mojho bratranca od babatka čičíkala, citila som taka mamicka vzdy. Ja si myslim, ze to bolo tym, ze doma sme boli mame len na pritaz, lasku sme nepoznali a ja som v sebe mala tolko lásky, ze som potrebovala mat to svoje klbko ,ktore budem neskutocne milovat a davat mu vsetku tu lasku co v sebe mam ❤ no a ked som stretla mojho manzela, a on tuzil tiez po detoch, nebolo o čom. Poznali sme sa sice dlhsie ale vo vztahu sme boli velmi krátko, no nebola to pre nas prekážka, neboli sme pre seba uplne cudzi ludia. Ja som bola velmi mladá, v maturitnom ročníku. Najstarší je po 15tke, dcerka ide mat 9rokov ,a ja sa bojim ,ako budem žiť, ked odidu do škôl a potom celkovo z domu. Pre nas s manzelom je rodina vsetko na svete ,neľutujeme vobec nič, kedze ja nie som typ ,ktory by sa rad nahanal po svete, uzival si bez deti nieco co nejde s nimi, nepozeram sa na svoj zivot, ze mi nieco ušlo. Všetko co som chcela zažiť, vyskúšať, zrealizovať, som urobila s nimi a je to super ,ze vsetko mohli prezit so mnou. Ja som bez nich ako bez života, staci, ze su na prazdninach niekde, darmo mam plany, ze spravim to pre seba, pojdem tam, nie. Len prezivam,nemam impulzy, motivaciu :-/
Mám jedno dospelé dieťa , druhé na základke, s dvomi mužmi , obe plánované , proste som ich chcela ☺️ jednak ako naplnenie vzťahu s mužom (to hlavne to druhé ) ale aj tak - proste som ich chcela mať vo svojom živote. Mám aj kariéru, moja práca ma veľmi baví, ale deti sú zmysel života. Tým myslím biologický zmysel života, takže je to prirodzené
Prisiel cas na dalsie dobrodruzstvo a mat deti je ozaj jedno carovne dobrodruzstvo, nastastie davkovane postupne, vzdy som chcela deti (ako jedinacik) a cim skor, obaja s muzom sme zo stabilnych rodin, tak nam to prislo prirodzene, uzivat si zivot vo dvojici je pekne, ale s rodinou je to este lepsie, nechcela by som len jedno dieta a pokial by bolo tretie urcite by sa voslo, nemenila by som nic na tom ako to mame, deti su uzasnym obohatenim zivota a sedive vlasy by prisli s nimi ci bez nich😊a preto radsej deti
..,lebo som vedela, ze ked pojdem do vazneho vztahu so svadbou a vsetkym...budu deti xD ...takze asi kvoli muzovi a nasmu vzťahu...
Chceli sme byť rodina a lásku násobiť. Mať dieťa je pre nás najkrajšia vec, šťastie, radosť a najväčšia zodpovednosť a záväzok. S touto predstavou o rodicovstve sme sa tak nejak nejak rozhodli pre dieťa, ale skutočný rozmer tieto slová nadobudli až keď sa dieťa narodilo.
Všetko spĺňame okrem kategórie dospelých detí. Naše sú ešte malé a máme ich tri, a prečo sme sa rozhodli, že ich chceme? No chceli sme veľkú rodinu a keďže sme vtedy spolu boli už 8 rokov (prvá detská láska, z ktorej sa stal môj manžel 😁) tak sme cítili, že sa chceme posunúť, preto sme sa rozhodli spolu bývať, zobrali sme sa a nakoniec založili rodinu, teraz sme spolu už vyše 16 rokov z toho 8 rokov manželia 🙂
lebo som chcela.. a ze som ich mala, som uz olutovala aspon stokrat 😀 samozrejme, ze to bolo vzdy v nejakej zufalej chvili, ked som bola unavena, alebo z niecoho nestastna.. ale skutocne som to nelutovala nikdy a som si ista, ze ani nebudem
Ja som mala deti v case, ked taketo otazky, aku si dala, si nik nedaval. Ak neveris, opytaj sa vlastnych rodicov. Ti ti najlepsie odpovedia. Vtedy bolo normalne mat deti. Vtedy boli muzi pripraveni deti mat a zeny sa im nemuseli doprosovat. Chlapi boli chlapmi aspon v tomto smere. Dnes su ich synovia slabosi. Cest vynimkam. My s mm sme stastni rodicia dvoch sikovnych dcer, ktore nam dali so svojimi manzelmi 4 krasne vnucatka. Rovnako, ako sme dali vnucata my nasim rodicom. Je to kolobeh zivota a deti mu davaju zmysel. V mojom veku vidim, ze som nezila zbytocne, ze tu po sebe nieco hodnotne zanecham - dvoch dobrych a mudrych ludi, ktori uz tiez nasli zmysel dvojich zivotov.
Aj by som ti odpovedala, ale neviem rozlúštiť, či spadám do kategórie od ktorej chceš odpoveď.