Popôrodná depresia - cítim sa ako zlá matka

Treba psychologa, mozno aj lieky, ale pomoze to... urcite to neskusaj sama, zbytocne si tieto pocity predlzis a nebudes vediet poriadne spracovat... s momentalneho nepochopenia pocitov bude po rokoch - ako som mohla? A ani jedno ani druhe nebude dobre... vela zien ma taketo pocity po porode a s kojenim to ani nesuvisi, ale s poporodnymi hormonami.

Prve co potrebujes je podpora. Robis vsetko najlepsie ako vies, aj co sa kojenia tyka, snazila si sa, zial nevyslo. Nic si nevycitaj. Tak babo bude papat umele mliecko. Hormony robia svoje, ja som si zazila to iste, ale vedz, ze hlavne je, ze babo ma plne brusko a lubi ta najviac na svete lebo ty si jeho maminka. Vsetko co robis je spravne. Hlavne by to chcelo aby ti teraz niekto z rodiny pomohol, riadne sa vyspi, oddychni si, trochu sa upokoj, vsetko bude vyzerta lepsie. Hlavne nech na dietatko nie si sama. Zapoj manzela alebo mamu alebo kohokolvek, nie si stroj. Vsetko bude dobre. Ak by si mala pocit, ze tvoja frustracia sa stupnuje, urcite to rieste s psychologom, lebo taketo stavy sa vedia dost skaredo zvrtnut. Preto nic nesil. A hlavne neklad na seba vysoke naroky. Vsetko robis spravne.

Prepojenie a tá materinská láska príde časom, každým mesiacov a vypukne naplno až keď bude mať niekoľko mesiacov.
Máloktorá prvorodička to ma ako výbuch lásky. Skôr to je ojedinele a je prirodzené že vzťah sa aj s dieťaťom formuje a vyvíja.

Úplne ta chápem aj keď ja som takéto pocity ohľadom kojenia nemala…v pôrodnici mi to absolútne nešlo, maly nechcel piť moje mlieko tak od 5 dňa je úplne na umelom ale teda výčitky z toho som nemala žiadne, povedala som si spokojná mama=spokojne dieťa a bolo mi jedno čo si kto o tom mysli 😊 ale tie pocity ohľadom bábätka a lásky som mala podobne, prvé 3 mesiace som fungovala ako robot…prebalila som, nakŕmila, pomojkala, uspala ale teda nejaké extr prepojenie a lasku som necítila vôbec, tiež som mala myšlienky rôzne 😒 a tiež to bolo plánované bábätko, celé tehotenstvo som sa naňho tešila. Teraz už viem že tieto pocity sú úplne normálne a veľa žien to tak má. Ale za mna ti môžem povedať že fakt každým mesiacom to bude lepšie a lepšie. Teraz má maly 8 mesiacov a ľúbim ho ako koňa 😁 a nehanbím sa povedať že čím je väčší tým si ho viac užívam, takze fakt treba to len nejako vydržať, a ak máš pocit že je to fakt zle kľudne vyhľadaj odbornú pomoc, nie je na tom nič zle 😊 držím palce

Ahoj ja len k prezivaniu blizkosti s dietatom mne osobne pomohlo nosenie babatka v satke/nosici, bol to pre nas oboch taky zazitok blizkosti 🙂 prajem vela stastia!

ale ano, prejde to, vacsinou ide o baby blues, to je hned po porode- same hormony, stretnutie sa s realitou teda spadnute ruzove okuliare, stres, strach, nespokojnost a podobne. Vacsinou trva kratko,prve mesiace po porode. Psychologa by som neriesila, skor podporu od blizkych. Tvoj partner je ti oporou? Alebo tvoja mama, najlepsia kamoska? Ale najlepsie ked je to partner, mne moj nebol oporou na zaciatku, len moja mama. Tiez problemy s dietatom, malicky chudol, vracal, tazko sa hojace poporodne rany, neschopnost dojcit, len odsavat + do toho muz, co sa robil mudry.. poviem ti, ze som chapala tie matky, ktore vyhodili svoje dieta z okna.. no hrozne daco, tiez velmi slaby materinsky cit, skor povinnost postarat sa. Potom ako dieta rastlo, priberkalo, menej vracalo a moje rany sa hojili a ja som si uz nasla system ako tak, odsavala som mlieko, takze nebolo to zle. Muz stale nebol oporou, ale mama ano. Presli skoro 2 mesiace a bolo ok, potom sme odleteli s mamou na slovensko (zijem v irsku), bolo fajn tiez, potom ako som sa mala vratit s muzom naspat a uz bez mami, tak sa riesili vselijake veci. Muz sa zmenil, bol oporou, ja som si nasla system a ok, aj city prisli postupom casu, ano lubim svoje deti 🙂 A ano, najdolezitejsie je sa dat do pohody a aj dieta bude citit ten klud a pohodu a bude menej problemove

pokial ale ta pociatocna depka trva uz dlho ako tie pociatocne prve mesiace, tak je na mieste vyhladat odbornika

a ano ked som zostala sama uz s malym po navrate z sk a muz bol stale v praci, malicky mal 3 mesiace a to som stale pozerala na hodinky, kedy sa muz uz vrati z prace :D neboj sa, citam, ze mas podporu partnera, je to fajn, si matka a je to to najlepsie v zivote zeny, mas malicke babatko, ktore ti da lasku taku aku si v zivote nepoznala, pre neho si ty najlepsia matka na svete. Neboj sa, vacsina prvorodiciek je na tom podobne, maloktora citi ten pocit zalubenia sa a zivot je krasny.. musis len si najst system, tato situacia nebude trevat vecne. Tvoje pocity su uplne normalne, musis sa prekonat na zaciatku a potom to pojde. Nepodarilo sa kojenie, nevadi, das umele mlieko, skus si malicke prikladat telo na telo, na tvoju holu hrud a male len v plienke, to posilnuje puto medzi vami. neboj sa, bude dobra matka. Pekny den

To je poporodna depresia... Vykasli sa na kojenie, dieta si zamilujes, ked pre teba nebude len zdrojom nervov a problemov. Dieta potrebuje mliecko (umele uplne staci), pokoj a milujuce narucie. Treba sa niekomu vyrozpravat. Skus zatial PERSEN na ukludnenie.

Ja len k tej otazke, ci sa zamilujes. Urcite ano. Netlac na seba, NIKTO sa nezamiloval tak silno ihned do babatka. Laska prichadza postupne. Podla mna si dobra mama, paci sa mi, ze sa snazis veci riesit, radis sa. Neboj sa, dobre bude <3

Dakujem dievcata

Ahoj. Synček ma 9 mesiacov a na začiatku som sa cítila úplne ale úplne presne ako ty. Všetko, čo píšeš, akoby som ja písala. Ja som to riešila, skončila som kvôli tomu na liekoch (hlavne som tlačila na to kojenie). Veľa veci prejde, je to pretlak emócií a strachu, nepoznaného. Ja som sa prvé týždne bála. Iba strach. Žiadna iná emócia. A psychologička mi povedala jednu peknú vec, že ak by som ho nemilovala, tak by som sa nebála. A je to pravda. Je to prejav lásky. Nie taky, aký som chcela ale zvykla som si na ten strach a časom to prešlo. Teraz je syn super, je to úplne o niečom inom. Držím silno palce, si skvela mama 🤞❤️🤗

@snehulak77 dakujem❤️