Mozno si budete mysliet, ze som este nezrela zena, mozno budete mat pravdu po tomto clanku co si precitate.
Mam milujuceho muza a dve deti, no po druhom porode sa vsetko zmenilo. Mam pocit, ze nemam ziadne city. Akokeby som nemala nikoho rada a myslim len na seba a na svoje dobro. Som teraz 3mesiace po porode a stale sa len lutujem a placem aky mam tazky zivot. Jednoducho nechcem sa starat o muza a deti, proste ja uz nevladzem a ani nechcem. Ano som sebecka, ale neviem si pomoct preco je to tak.
Na starsieho syna tiez pozeram akokeby to nebol moj, proste necitim k nemu lasku, pripada mi ako cudzi. Ked mam ist umyt riad tak hocikedy placem, ze zas ich musim umyvat a nikto mi nepomoze, lebo muz je cele dni v praci a ja doma sama s dvomi detmi, vlastne on ani riad neumyva. Ale tu nejde len o to, proste nechcem upratovat, nechcem nic robit, lebo vsetko ma po tom druhom porode boli, este aj slabiny, brucho mam akokeby som bola v 4-5 mesiaci, proste nevladzem a ani sa mi nechce. Mam to tazke teraz s 3mesacnym synom, od zaciatku stale place ale uz je to lepsie. Starsieho som uspavala do 1,5roka stale na rukach, pokial som neotehotnela, no teraz to rozhodne odmietam znovu robit, poviem si ze mam toho uz dost. Ked mam ist dat co i len jest starsiemu, tak mam chut mu nedat to jedlo a bolo by mi to uplne jedno ze bude hladny. No potom sa rozplacem a z posledny sil mu ho dam. Neviem bud som dostatocne nevyspata a unavena, alebo som fakt zla matka ktora sa len lutuje a chce kaslat na vsetkych co su mi blizky.
Ako som uz pisala, necitim k nim lasku, preco? Ved normalne by som ich mala mat rada, pretoze su velmi zlaty a manzel je bohovsky, no ja neviem. Zeby to bolo porodom? kedze som rodila 38hodin v strasnych bolestiach a nakoniec sekcia? Ja znesiem bolest akukolvke, ale co je vela je vela. Uz v nemocnici som nechcela mat pri sebe dieta, lebo ma vsetko bolelo, bala som sa ze to nezvladnem ako pri prvom, ze som bola vycerpana uplne a vstavala som k nemu v bolestiach. Ano som zrejme sebecka, ale preco? Co sa vo mne zlomilo? Je to len unavou a prejde to, alebo som ako male decko a neschopna sa starat o rodinu? Zijeme v dome ktory prerabame doslova v bojovych podmienkach od zaciatku, uz ma to nebavi a zlostim sa na vsetko. Uz mi vsetko vadi. Boli ma cele telo, stale mi kosti vyskakuju a som ubolena. Aj keby som odisla a zanechala ich tu bolo by mi to asi jedno, lebo starsi syn ma nieco cez 2roky a mam pocit, ze ma nema rad, berie ma len ako samozrejmost, ze ma niekoho pri sebe a neni sam. Ved ked som bola v porodnici a on ostal doma s babkou tak ani som mu nechybala, tak preco by to malo byt teraz inac. Ved ani varit neviem poriadne. Nejedavam po cele dni, lebo nemam kedy a potom som zlostna na deti a najradsej by som ich zbila do krvi a netrapilo by ma to. Ano, viem, co si teraz myslite,ale uz kricim od zurivosti, preco? Som tak niekedy zlostna ze chytim taky amok, ze koniec. Nemam komu sa vyrozpravat aby mi pomohol, hanbim sa to povedat aj muzovi lebo by sa so mnou urcite rozviedol, ved kto by chcel zit s takou manzelkou a matkou. Jedna starsia pani mi raz povedala, ze ked nekojim tak som ,,macocha,, no asi mala aj pravdu. Uz ma fakt nic nebavi a chcela by som byt konecne sama a kaslat na vsetko a na vsetkych. Ano, len sa lutujem, a neviem si pomoct. Viem ze to nieje normalne a chcela by som to zmenit, ale nejde to. Moja matka sa neda nazyvat matkou a to je na dlhsie rozpravanie, jednoducho moja svokra mi po porode viac pomohla ako vlastna matka, zrejme ma aj toto stve, ze nemam oporu vo vlastnej matke, ktora nas vsetkych poohovarala po celej dedine kde sme sa prestahovali, hanbim sa za nu a zlostim sa na nu. Knihu by som mohla o nej napisat. Mam pocit ze som zlaaaaa, ale preco? je to poporodna depresia ci co? Zmeni sa to niekedy alebo budem do konca zivota taka bezcitna a mysliet len na seba a na svoje pohodlie?
Len kludne mi nalozte, mozno sa konecne spamatam.
Myslím si, že by to mohla byť popôrodná depresia, ale na to sú odborníci. Skus navštíviť psychológa.
Popôrodné depresia sa musí riešiť s lekárom. Sú to hormóny, ktoré brutál vplývajú na psychiku. Neodkladaj to, je to choroba, dá sa riešiť.
Och joj je mi to lúto ako sa cítis. Neurobilo by ti nieco fakt radost ? Alebo ist na vikend s muzom alebo sama trosku vypadnut?
jasna poporodna depresia.
Asi popôrodná depresia.Pozri ja deti nemám a už len pri pomyslení na nich ma chytá depka, že ma bude všetko bolieť, budem žena v domácnosti, slúžka este budem musieť starať sa o seba lebo ja nehodlám vyzerať jak saťor.
Tiež mám stavy načo mne je dieťa.Teraz viem, že nedokážem mať len tak rada niekoho kto zomňa výjde.Bude to cudzí človek pre mňa.Čo ak žiadny materinský cit sa u mňa neprejaví a budem jedna sebecká matka.
Už teraz som vraj sebecká žena lebo ma nefascinujú malé deti a je mojou povinnosťou ich zbožňovať.Veď som predsa žena.
A vieš čo? Nie nie je našou povinnosťou mať automatické emócie.Nie sme stroje.Teraz je toho na teba veľa.Určite sa to časom zmení.Bude to všetko lepšie.A neber si vzor zo žien čo robia doma upratovačky a deti patria len žene.Materstvo nie je za trest.Začiatky sú ťažké.Zlú mamu by to netrápilo.Teba áno.
v prvom rade, urcite nie si zla mama, kazdy ma obcas toho dosta je viac nervozny a hnevlivy. dolezite je, ze si to uvedomujes a chces s tym nieco urobit. prve co by som odporucila je prijat sa taka aka si, povedz si ze sa mas rada aj so svojimi chybami a pre svojich blizkych robis vsetko ako najlepsie vies. po porode je ti este len kratko a aj ja si myslim ze to moze byt ta poporodna depresia, myslim si ze by bolo vhodne sa poradit s lekarom odbornikom. drzim velmi palce a posielam velku podporu, aby ste to zvladli
Preco by sme Ti mali nalozit?si uplne vycerpana a vidis veci inaksie ako su a seba vidis ako tu najhorsiu co ani nekojila, nevie sa postarat, nema rada deti.....cim skor k psychiatricke, alebo aspon k psychologovi 2 deti kratko po sebe, ziadna pomoc a rozrobeny dom je toho vela
Nie si zlá matka a štipka sebeckosti je zdravá, ale toto by som nenazvala sebeckosť. Mala by si vyhľadať odbornú pomoc, skôr to vyzerá na popôrodnú depresiu.
@modrykoniicek tak ty si to vystihla uplne presne, az ma to rozplakalo
@modrykoniicek Tento príspevok a utvrdil, že mať deti nie je pre mňa. Nie je všetko ružové a obdivujem každú, ktorá sa na to dá a dokáže to.
Podla mna su to pocity, ktore nastavaju z vycerpania, unavy. Tiez som mala podobne stavy ako ty. Ja som to muzovi povedala, nech vie co ma doma. A presne od porodu mi bolo zrazu vsetko jedno, ale to len to vycerpanie, predtym som recyklovala, bola vegetarianka, zachranovala zem, atd. Potom sa moje telo preplo do zivocisnej fazy, chce len prezit a zabezpecit to hocijakym sposobom, mozno keby sme my dve nejake zvieracie samice v divocine, tak by sme svoje mladata ozaj odvrhli. Ja myslim, ze to sposobuje mozog, ta jeho povodna zivocisna cast, tiez si obcas neviem pomoct. Ale nikdy mi to netrvalo permanentne, vzdy sa to potom upravi, ked zazijem nieco pekne, oddychnem si.. drzim palce.
celkom podobne pocity som mala aj ja pred par rokmi a bola to poporodna depka.vyhladaj psychologa ale urcite sa zdoveruj manzelovi sice ho nepoznam aky je ale moj napr.reagoval.v pohode vo vsetkom mi.pomahal aj s dietatom aj s domacnostou a pekne sa to ustalilo a teraz uz je vsetko v pohode...nesmies na toto ostat sama lebo sa to nedaj boze bude iba zhorsovat
@rachelkk nemam kde nechat deti a aj keby nebola by som kludna, ze ci su v poriadku. ja nemam ani kamaratky
Toto je absolutne vzorova poporodna depresia. Sup za lekarom, da Ti lieky na vyrovnanie serotoninu, a za 2 mesiace sa budes smiat sama na sebe.
@sonnenshein serotonin som brala uz davno predtym, manzel o tom vedel, aj teraz som mu nieco naznacovala, no nemam kedy sa s nim o tom dovernejsie porozpravat a chyba mi to, uz to nieje ako predtym, nieje na to cas.
baby. ja nemozem ist k ziadnemu doktorovi, nemam kde nechat deti a ani auto nemam, preto Vas prosim tu o radu, pomoc, podporu alebo aj kritiku
To je popôrodná depresia ako vyšitá. Choď za psychiatrom, lebo sa to môže zhoršiť. Si dobrá matka a za chorobu nemôžeš. Objednaj sa k psychiatrovi a čím skôr. Pokiaľ pôjdeš k doktorovi nech je muž s deťmi.
Keď máš také pocity ako si opísala tam naozaj pomôže asi iba odborník. Môže to byť nebezpečné a môže sa to aj zhoršiť. Bodaj by to tak nebolo, ale je to ťažká situácia.
A manžel sa nepostara kým pôjdeš k lekárovi? Poprípade nech si vezme paragraf na teba ako doprovod k lekárovi, na to má nárok. Choďte spolu aj s deťmi ak to inak nepôjde. Držím ti palce. 🍀
popôrodná depresia, šup za psychiatrom, neodkladaj to. A porozprávaj sa s manželom. Aby mohol pri tebe stáť, musí o probléme vedieť. Keď nemáš auto, objednaj sa k lekárovi, vysvetli, že máš malé detičky, že sa potrebuješ objednať na konkrétny čas + máš zdravotný problém, ktorý už nemôžeš ďalej odkladať. Manžel ostane s deťmi, keď mu vysvetlíš aká je situácia, nech si zoberie deň dovolenky, aby si mohla ísť k lekárovi (alebo si dá u lekára potvrdiť "doprovod na lekárske vyšetrenie", ak mu to v práci uznajú). Určite niečo vymyslí, tiež chce mať doma spokojnú manželku, treba preto niečo urobiť.
nemoze si brat uz volno, sefa to uz zlosti ze stale berie volno, lebo sme chodili s malym k lekarovi dost casto od zaciatku. Odbornik mi nepomoze musim sa z toho dostat zrejme sama, ak vobec
Choď taxikom,busom alebo hocijako a deti si zober so sebou...
@lenka_da mne dvojrocny nevojde nikam do cudzieho prostredia, strasne zacne plakat, boji sa
jedine odborník ti pomôže, sama to neskúšaj, skúšala si do teraz a vidíš, že to nejde...
ja nechodim ani s oboma na prechadzky lebo by som to nezvladla, nieto este ist polhodiny busom a z kociarom, toto nedam, len by som sa strapnila a kukali by vsetci na mna aka som neschopna
Čo si,to nevadí, tak si trochu poplace, ale tebe dr. pomôže, takže to stojí za to. Ja si všade beriem deti so sebou, aj na zubnú hygienu a vždy všetko bez problémov. Ľudia sú ochotní.
No normalne to nie je...
Ale je dobre, ze si to aspon uvedomujes.
Deti nemozu za to, ze si mala blby porod. A nemozes cakat, ze 2rocne dieta ti bude vdacne, ze sa o nho staras berie to ako samozrejmost pretoze to je samozrejmost. To neznamena, ze ta nema rado.
Ak nechces ist k lekarovi ako ti radia treba s tym zacat nieco robit. Uz vcera bolo neskoro. Spocitaj si co mas nasetrene a kolko mate odlozene na prerabku. Obvolala by som ihned zo 10 zivnostnikov na prace, ktore treba dokoncit a vybrala si najlacnejsie a najrychlejsie ponuky. Kedze predpokladam, ze muz je cely den v robote, budes musiet na prerabku dozerat sama a pri dvoch malinkych detoch a problemami s robotnikmi ozaj nebudes mat cas mysliet na to co tu popisujes. Myslim, ze ked nebudete zit na stavenisku (dobre viem ake stresujuce su prerabky) budes sa moct zamerat na zvysne problemy.
Alebo tak napíš, z akého si mesta a niekto sa tu nájde, kto ti pomôže a pôjde s tebou
Ide aj o to, ako to beries. Ja mam 2r syna, ked ideme s manzelom na nakupy ci nieco porobit a necham ho u starkych, moj vlastny, syn si na mna ani nespomenie, nepyta, neplace. Tesi sa zo zaujimaveho programu u starkych. A vies co? Ja sa tesim ako blcha ze mu je dobre a mozem ho nechat aj sameho bez drama, scen a narekov. Je to aj dobry nacvik do skolky, ze bezo mna vydrzi. Ty zo beries tak, ze ta nema rad-ale vifis, to je len tvoja interpretacia
sice som to nedocitala ale nebude to poporodna depresia?