Pomoc so zvládaním materských emócií

@lucijalucy 9 mesiacov... áno viem je to hrozne... preto aj anonymne... priznávam si že to nezvladam a chcem nájsť riešenie... naozaj sa snažím najlepšie ako viem... bolo to len capnutie ktoré cez plienku asi ani nepostrehol ale cítim sa za to otrasne... mám aj prečo...

Kľud. Ak sa na to cítite, kľudne mi napíšte správu. Neodsudzujem vás. Pokecáme, dobre bude 😉

V prvom rade prestať s tým, že "dieťa mi ani nedovolí sa najesť, či ísť na WC". Hladná a nevycikana sú ešte viac v strese, takže dieťa do postieľky, čo ohrádky, alebo aj stoličky na jedenie a ty sa normálne najedz, osprchuj, vycikaj a podobne. Áno, bude revat.. No a čo? 10 minút revu mu neuškodí, oveľa horšie, ak ty si nervózna (preboha, spi, preboha prestaň, lebo ja som hladná, treba mi na WC a podobne)
Ako zaspáva? Sám, s vami, dojcis ho? Ja som zistila, že ak nevedel zaspať rýchlo, tak skrátka nebol unavený a čím viac som ho dusila spat, tým bol on nervoznrjsi a napokon skutočne uspavanie trvalo dve hodiny. Potom som sa v kaslala na to, nechces spat? Dobre chod sa hrat. O pol.hodinu už sa ukladal na hračky a odkvacol hneď.
Neviem, aký máte režim, ale niekedy proste sa nedá nasilu v všetko robiť v tu istú hodinu. Úprimne ani ty nerobíš vždy všetko rovnako.
Zo skúseností viem, že s manželom spi malý oveľa lepšie, ako pri mne - hľadal stále prsník. Takže spi s mužom a spi ako drevo celú noc. Vyskúšajte aj toto.
Možno také klišé, ale skutočne kým nebudeš v pohode ty, nebude ani dieťa.

Ahoj ja mam 8 mesacneho. A je to velmi dobre dieta ale nemam na seba vobec cas. Som bez pomoci a totalne nevyspata. Kojim a v noci x krat vstavam a maly sa rano budi uz o 4, niekedy aj skor. Takze ta uplne chapem. Stale malemu ratam kedy bude mat tolko a hentolko mesiacov a bude samostatnejsi. Ta unava a vycerpanie ma totalne nebavia a frustruju. O to viac ma frustruju reci inych mam, ze si to mam uzivat a podobne chobotiny. Je to kur*a tazke.

1. Si dobrá mama neboj, capnutie prežije, neboj ale nájdu sa tu dokonalé matky na to sa priprav
2. Nebuď otrokom vlastného dieťaťa, choď kľudne na wc, daj ho do ohradky a nech plače a čo, on neplače od bolesti neboj, len si zvykol že skaces ako on píska
3. Najdôležitejšia vec, alfa a omega všetkého - manžel to je jedno, aká kariéra do frasa, rozhovor a rázny, aj on je rodič tak isto aj ty, keď skolabujes od vyčerpania? Prekročí ťa a odíde budovať kariéru?!
4. Píšem ti správu, prosím precitaj si ju

Asi keď si anonym tak nejde správu napísať 🤔

Kľudne napíš správu, keď bola staršia v tomto veku, mala som to podobne 🙈

Potrebujes nachvilku vypadnut,mat aspon na 1 hodinu cas pre seba - to co vacsinu z nas depta a frustruje je ze my sme uplne stratili seba. Musis vsetok svoj cas venovat uspokojovaniu potrieb niekoho ineho, a ten ti to nijako “neoplaca”. Tvoje pocity su uplne normalne, je to jedno kolo a zda ze to nikdy v zivote neskonci- nie si sama,hlavu hore. Jedna vec ktoru ma materstvo naucilo je ze: vsetko je docasne, Aj to dobre aj to zle. Pekne poa pekne spi-hrozne papa-hrozne spi, vsetko sa to strieda. Je to strasne tazke ale mne pomohlo ked som mohla sama nachvilku niekam odist,venovat sa jednu hodinu sebe,kupit si kavu, kolac😂 Ta frustracia stale je ale aspon trosku je to lahsie ovladat. My byvame daleko od rodiny a sme len my a muz ale teda muz ma uplne chapa a velmi mi pomaha, a ked som ok ja-je ok maly-je ok muz, cize on mi pomaha rad a uz ava ze mi to je treba a je rad ked vypadnem, alebo sa len zavrem do kupelky a vo vani citam knihu a on je s malym.
Kludne mi napis ak chces a necit sa zle 🙏🏻

Normálne si sadni a normálne sa najedz. Malého daj do ohradky/postieľky, tú chvíľu vydrží,môže si aj povrieskat,svet sa nezrúti .. oddychuj,keď spí ... V domácnosti rob iba nevyhnutné veci.. keď bude muž frflat, nech si dá voľno a môže sa zapojiť...

jednoznacne začať viac myslieť na seba a svoje potreby, matka musí byť u seba na prvom mieste- spokojná matka=spokojná celá rodina. Dieťa sa tiež musí naučiť, že v živote nie je veľmi vhodný vzor, ak bude stále spĺňať potreby druhého a seba odkladať na posledné miesto. No ale veľká väčšina vyrovnaného a astatnebo rodičovstva stojí na vhodnom výbere partnera, ktorý chápe, čo znamená pojem otec. Ak to u Vás nejde- nemyslím, že je ok, keď otec dieťaťa trávi čas 24/7 prácou, tam niečo nie je v poriadku a aj najväčší kariéristi, ktorí sú úspešní, sú úspešní preto, lebo vedia nájsť čas na oddych, rodinu a vyvážený life balance!! No ale ak neni iná možnosť, potom jednoznacne opatrovateľka alebo niekto na výpomoc. Nie jw normálne, abs matka trávila 24/7 zaoberaním sa len dieťaťom, nie je to ok. Mám dve deti, stabilné, dlhoročné a či fungujúce manželstvo, starší 3,5 ročný syn do škôlky nechodí a je mimoriadne akčný od narodenia, mladší 10mesačný tiež nie je úplný anjelik, od začiatku prvej MD sa venujem aj svojej práci z domu a na seba si nájdem čas vždy - vždy mám urobené nechty, umyté vlasy, aj do kozmetiky a kaderníctva chodím pravidelne aj sa odreagovať na nákupy a tak..Píšem preto, lebo myslím, že mám k tomu čo povedať a naozaj Ti neodporúčam v tomto dlhšie pokračovať, lebo vyhoríš..

Ak chceš, kľudne mi napíš správu, ja som tiež mala pocit že na mňa všetko padá a malá tiež pár krát dostala cez plienku a ja som potom celý jej spánok revala pod perinou že či som to urobila 🙈… je to ťažké, hlavne keď je to prvé dieťa a život ženy ide do 180-stupňovej otočky… rada pokecám ak chceš … chápem ze nie vždy je muž k dispozícii, môj teraz chodí na týždňovky a doma je len na víkendy 🤷‍♀️ Nie je to jednoduché… aj by rad pomohol ale čo z toho keď je 300km ďaleko … musíme si pomôcť ako vieme aj samé, dieťa daj na 5 min do postieľky, oblož ho hračkami a ty chod na wc, zaliat si kávu alebo niečo zjesť, neboj sa, vydrží aj keby malo chvíľku mrnčať ;)

Môžeš napísať aj mne, mám 8 mesačného "pekelníka" a rozhodne ťa za nič kritizovať nebudem. Ten môj žije na mojich rukách prakticky od narodenia a už ako novorodenec viac bdel ako spal, takže asi viem, o čom hovoríš 🙂 ak budeš potrebovať, môžme sa podporiť navzájom.

Na ten vek si velmi dobre pamätam...vkuse len na rukach,stale plac,nemohla som sa od neho pohnut,zle spaval,v noci sa stale budil,muz nezaujem...ked mal maly rok,povedala som si,ze stacilo,lebo som bola uplne vyhoreta...snazila som sa urobit tisic veci denne,vsetko stihnut,vybavit zabezpecit,...pripadala som si strasne schopna a hrda na seba,ale na druhej strane uplne vyflusnuta. Ale...zaviedla som,ze proste idem vzdy poobede,ked uz bol chlap doma,von,prejst sa,kupit si kavu, proste sama so sebou. Jasne,neni to nic extra,ale je to aspon o trochu lepsie.
A ver tomu,ze bude lepsie. To su fakt tie sproste obdobia. Teraz ma maly rok a pol a aj sa v klude zahra sam,stiham porobit,co chcem,aj napiect,aj navarit,pomaha pradlo z pracky vyberat...chce to cas. Ked na obed ide spat,idem aj ja. Bordel mi neutecie. Bude tam aj o hodku,dve. 🙂
Ja som ho plakat nenechala...mna ten jeho plac este viac nervoval a ani som sa v klude nenajedla,ani neosprchovala. Takze sme si nasli iny system. To uz je na tebe.
Ale naozaj-takto to nebude navzdy,bude lepsie. Len treba vydrzat. 🙂

Tvoje dieťa je pravdepodobne náročné dieťa. Môj prvý syn bol presne taký istý, ja vyčerpaná, vysilena, s nervami v koncoch, a všetky kamošky, co mali rovnako malé babatka, mi hovorili to isté čo tebe. A ja hlúpa som ich pocuvala a myslela som si aká som ja neschopná matka. Teraz, keď mám ďalšie dve deti, viem to porovnať, a so si istá ze moje prvé dieťa patrí k tzv. náročným deťom, pravdepodobne je aj hyperaktivny. Nepočúvaj hlúposti o tom ze to máš len prežiť, ale porad sa s dobrým psychológom, aký prístup zvoliť k svojmu bábätku od zaciatku. Tiež som svojmu dala po zadku, neraz, ale nepomohlo to, teraz ma 8 rokov, a stále ma stoji viac energie ako ostatné dve deti dokopy. Niektoré deti proste potrebujú iný prístup. Ako sa s nimi hrať, komunikovať, nastavovať hranice atď. Nejde o to ci jedna výchovná škodí alebo nie, jasne ze to nie je tvoje zlyhanie, ale ide o to ze tvoje dieťa pravdepodobne potrebuje iný prístup, aby si u neho niečo dosiahla. Viem aké hrozne ťažké to je, keď nemôžeš ísť ani na WC, ani sa najesť, ale čítala som, že tieto náročné deti, ak sa ich obrovská energia spravne nasmeruje, byvaju v dospelosti sebavedomé a úspešné 🙂

A presne ako píšu všetci predomnou: dieťa daj do postieľky, daj mu tam hračky co ma rad, podnetné, alebo knižky, on si zvykne časom, že sa musí zahrať aj sam, lebo mamina potrebuje čas pre seba.
A keď ocko príde domov, ty odchod aspoň von na prechádzku. Potrebuješ to.

@bashee toto ratanie si robim aj ja😀a je to nekonecne, jedna znama mi povedala, ze do roka a pol je to utrpenie, treba vydrzat a bude lepsie. Nekonecny pribeh, a to mam tiez dobre dieta v podstate

Ešte raz veľmi pekne ďakujem všetkým za posporu. Veľmi má to nakoplo keď bude čas určite sa ozvem niektorým súkromne. Keby som čakala takýto ohlas nedám to ani anonymne ale po prvom rozpálené zlynčovanom príspevku o príkrmoch som sa obávala žien tu.
@janette2021 toto má zaujalo najviac a asi by som sa rada priučila ako s malým možno začať jednať lebo odložiť ho neexistuje.
Prakticky maly bezo mna nedokáže žiť. On ani plakať nevie. On sa nadýchne a ani zvuk ani obraz a nenadýchne sa a keď začne “modriet” čo je asi tak 20sekund beriem ho na ruky so strachom a pocitom že by sa ani nenadychol keby ho nevezmem z tej ohrádky. Preto tie pocity. Mám pocit že som jeho otrokom že tak ako tu píšu som stratila seba a nemám nárok ani na základne potreby.
Ešte raz veľmi pekne všetkým ďakujem za rady budem skusat a verím že to padne na úrodnú pôdu.

Nabudúce mu fukni vzduch do tváre on sa nadychne.To má taky afektívny vzdor len pozor, lebo, keď si zvykne, že hneď pribehnes a pestujes nepohnes sa bez neho.Je to teraz taký blbý vek za chvíľu sa bude vedieť aj sám zahrať, prebavit....ráno raňajkuj s ním, obeduj detto...neuspavaj radšej ho daj neskôr, alebo dobre vyvetraj vonku načo ležať v posteli 2 hodiny a mať nervy?a cez víkend nech Ti ho muž vezme von samého nech aspoň chvíľku máš čas pre seba.Ja som v roku capla dcére po ruke slabú, lebo ťahala stále káble pri TV bola som zo seba zhrozená...musíš si oddýchnuť trocha načerpať energiu...kúp mu nové hračky, kocky niečo čo ho zaujme...nesprav zo seba otroka trocha sa môže aj pojedovat a nájsť si svoju zábavu.Tiez som chodila na WC či sprchy s prenoskou na zemi

keď sa malý nenadýchne a začne modrieť, tak na neho fúkni, alebo frkni vodu, on sa nadýchne. A pridávam sa k ženám, ktoré ti píšu, aby si si kľudne sadla a najedla sa. Pár minút prežije tvoj syn, aj keď bude revať. A v tom veku už dávno vie, že plačom dosiahne, čo chce. Nič si nevyčítaj, nie si stroj, ale ak manžel pracuje toľké hodiny (skôr si myslím, že sa za prácu iba skrýva a uniká od vás, aby mal kľud), tak má určite príjem na to, aby ti zabezpečil pani na upratovanie, alebo na dve hodiny dva krát týždenne stráženie, aby si mohla ´vypnúť. Povedz mu, že sa chceš od roka dieťaťa vrátiť do práce ( aj keď to neplánuješ 😎), aké riešenie navrhuje, ako budete fungovať potom, lebo aj ty máš právo budovať si kariéru. To by som stopla ako prvé. Keď sme mali malé dieťa, tiež si muž budoval firmu, od základov, ale neexistovalo, aby bol stále v práci, každý víkend, nonstop. Nevieš, koľko z toho času, čo je preč, venuje práci a koľko sa napr. hrajká na PC alebo kváka s kolegami. Tu by som začala. Minimálne jeden deň z každého víkendu bude doma a minimálne dva krát týždenne sa bude večer venovať synovi, inak ho vlastne nepotrebuješ.

ešte som chcela dodať, že máš nesprávny názov diskusie, nie pomoc so zvládaním materských emócií, ale malo tam byť totálna ignorácia priateľa voči potrebám matky jeho dieťaťa a dieťaťa samotného

Ja by som sa určite poradila so psychológom na tvojom mieste, nie je to žiadna hanba, lepšie jednať preventívne... Ja osobne ľutujem ze som to neurobila skôr, teraz viem ze veľa chýb som narobila vo vzťahu so synom. Ide aj o to, že takéto deti majú problém rešpektovať hranice, nielen vo výchove, ale aj vo vztahu k tebe ako matke, neskôr k iným ľuďom.
A nemyslím si, ze by si sa mala báť alebo hanbiť písať pod svojim menom kvôli reakciam ostatných žien. Aj tu je to ako v bežnom zivote, vždy sa nájdu ľudia, ktorí z rôznych dôvodov majú iný názor ako ty, alebo takí, ktorí príliš kritizujú, zober si z toho to, co ti pomôže a na zvyšok kašli. Ľudia často len teoretizuju, ale keby sa ocitli v tvojej situácii, možno by jednali presne ako ty.

A potrebuješ sa o tom porozprávať s otcom dieťaťa. Pokojne, ale neustupit. Dieťa potrebuje otca, ale hlavne vyrovnanú matku, a to by malo byt tiež jeho zodpovednosťou. Neobvinuj ho, na to reagujú muži zle. Dobre reagujú na slova: "mam problém, ktorý mi môžeš pomôcť vyriešiť len ty", hovoria psychológovia. Držím palce 🙂

Udrieť 9 mesačné bábätko je absolútne cez čiaru. Rieš to (vo svojom, no najmä v záujme vlastného dieťaťa) so psychológom. Nie si jediná matka s náročným dieťaťom, no udrieť bábätko nesmieš - ani po plienke ani nijako inak.

@autorka v prvom rade partner sa musi zapojit, buduje karieru… to fakt myslis, ze tam maka ako srob cely cas? Ze nejde na hodinku na obed s kolegovcami? Ze si neda kavicku? Ze nesurfuje na nete a nieco nepozera, co sa netyk prace?
Dohodni sa s nim, ako to bude, ci chce cez vikendy bude chodit s malym na prechadzky alebo ked pride z prace bude s malym a ty pojdes po svojom ako sa hovori.
Ja neviem, niekto urcite zvlada byt 24/7 s dietatom, ale podla mna kazda potrebuje nejaku chvilu aj pre seba. Ak ty mas pocit, ze sa potrebujes s niekym porozpravat ohladne materstva tak to urob.
Druha vec je, ze nasa mala v 9 mesiacoch bola taka ista ako ten tvoj, ked som sa sprchovala zapla som ju do kresielka a viedla 7 minutovy stand up aby nepomyslela na to, ze sa rozplace, to iste toaleta. Jedla som ako z rychlika, nahadzala do seba a hotovo.
Vyrazne zlepsenie nastalo asi po roku a pol, to uz bola fakt taka, ze chvilku ju nieco zaujalo, kym nejako neprotestovala tak som ju nechavala, aby sa realizovala sama, ked som utierala prach dostala handricku nech utiera tiez. Uz mala dva roky, vydrzi robit nejaku aktivitu mozno aj 4 minuty, da sa s nou lepsie citat knihy, aj malovat ju bavi chvilku, sama sa zabavi prekladanim veci, vybernim, pismenkami, zaskace si na trampoline, no zas niekedy spusti 17x za minutu mama, mamka, mama aby som isla za nou. Aj ked ma doma otca tak krici mamka, aby som sla za nou do trampoliny.
Ak chces kludne mi napis spravu.

@lucinka1988 tak toto dostalo aj mna naozaj velke dik a klobuk dolu som v podobnej situácii mam 18 a priatela s ktorym som cca 2 roky je odomna starší ma 33 ale vzdy sme si rozumeli chcel babatko ja som ho chcela tiez ale uz pri zisteni zesom tehotna mi presiel mraz po chrbte a zároveň strach a obavy ze co ked sa trz vsetko zmeni co ak to nezvládnem. Na zaciatku decembra som porodila dcerku leu a odkedy sme prišli domov je vsetko inak ona stale place hlavne pri vypadnuti dudlika priatel je moc premotivovany voci nej ze ked ma len stikutku tak on panikari ze ona nedycha ona sa dusi a ze ja na to serem ze co som za matku ale co mam robit stym ked jej nic neni ale on ju pozoruje a uz si utvara scenare ze jak ona umiera a ze tie zvuky niesu v poriadku 2krat som snou bola u doktorky jak blba stym ze udajne kasle a doktorka na mna pozerala ze ci som sprosta ze ani raz nezakaslala. Cely den som snou zavreta doma maximalne ze idem zo psom na chvilu upratujem doma len ja aj to takym sposobom ze len co on dojde z roboty je tu taky bordel ze on mi este vynada ze tu neni ziadny system a ja si mam chut trieskat hlavu o stenu. Nerobi nic okrem tohi ze chodi do roboty a ked uz sa chyti ze on dolezity ide upratovat tak zo vsetkym trieska nervozny je a ja som potom tiez z neho nervozna a ked ju uz ide prebalit tak sposobom ze csetko rozhadze plienka na zemy vlhcene pouzite v postielke pripadne umyvadlo spinave od hovien z plienky zaspinenych vytiahnutych 10flasticiek a este mi vynada ze jak to ze neni ani jedna cista. Ocakava sa odomna ze budem 24/7 v pohotovosti a ked nahodou si dovolim na hodinku zaspat tak som najhorsia natka na svete lebo necham dieta polhodinu revat a on to musi robit zamna a este aj do roboty chodit. Ja naozaj nevladzem od nikoho ziadna podpora kazdy sa len pyta na malu ale ja nevladzem ja uz neviem co je to len tak niekde vyjst a sniekym sa porozpravat len tak o zazitkoch a pod. Nonstop len doma riesit plac plienky bordel a aj tak som označená za neschopnu. Ja viem chcela som to ale urcite nie takto spoliehala som sa na nejaku podporu motivovanie a pomoc s tym vsetkym od neho kedze moj otec sam zdrhol ked som bola mala a mama je niekde v zahranici tu zaujimaju len peniaze a niesom snou ani v pravidelnom kontakte ale je mi jasne ze ma vtomto nepochopi

Opatrovateľka starká mama kamarátka trwba požiadať o pomoc neni to hanba ani nič podobne verte mi a pomôže to

@nikcupikcu nerob to, naozaj neodporúčam, lebo zničíš samú seba..Ono je úplne iné mať prvé dieťa a ty si naozaj mladučká, ale toto nie je v poriadku, otec b mal pochopiť, čo znamená pojem otec..On chodí do roboty povedzme na 8 hodín a ešte za to dostane aj plat, ty pracuješ 24/7 bez odmeny(zatiaľ), myslím, že tu pomôže jedine komunikácia- nechaj malú oteckovi, a ty chod aspoň na hodinu niekam preč- kamkoľvek, čo ti pomôže sa teochu odreagovať..rovnako cez víkend, veď nech otecko sa ráno postará o malú a ty si aspoň trochu pospíš dlhšie..Kým nebudeš myslieť na svoje psychické a fyzické zdravie, ani tvoje dieťa nebude môcť byť spokojné..Ja tie pocity, kedy každého zaujíma len dieťa veľmi dobre poznam, a nielen, že o teba sa nikto nezaujíma, ešte aj kritika a "múdre" nevyžiadané rady z každej strany, ktoré väčšinou s realitou nemajú nič spoločné, len to človeka zneistí a nahnevá..Preto si treba uvedomiť, že keď nebudeš myslieť na seba v prvom rade ty, nikto iný to za teba neurobí..