Pokles sebavedomia po materskej
Aj vy ste po niekoľkých rokoch na materskej ostali také nemastne neslane?
U mňa to za mladi nikdy nebola sláva so sebavedomím no ako som starla a začala o seba dbať nadobudla som kamarátov (no skôr dobrych kolegov s ktorými sa dalo pokecať aj mimo práce sme sa stretávali)ktorý mi posilnili radosť zo života že som mala niekoho s kým sa vykecat po ťažkom rozchode tak to sebavedomie prišlo .
No po čase som nastúpila na materskú ešte prvé roky som to neriešila ale teraz ako sa nám narodilo druhé dieťa tak začínam byť taká že sa stranim ľudí .
Aj keď s niekým prídem do kontaktu tak sa neviem dostať z tej ulity utiahnutosti-proste sa nedokážem tak spontánne baviť s cudzími ľuďmi predtým to bolo u mňa normálne.
Môže to byť aj tym že za tie roky čo som doma sa max.bavim s mužom ,svokrovcami a deťmi tak preto ako keby som stratila slovnú zasobu-akysi blok čo ma odrádza od ľudí. Keď si aj pomyslím že sa po materskej budem musieť vrátiť do prac.kolektívu a vychádzať nejako s ľuďmi rozprávať sa tak sa toho bojím.
Prišla akási úzkosť na mňa z .Možno je to aj tým že žijem v inom meste v akom som sa narodila a tu nemám nikoho takého známeho,rodinu alebo kamarátky či spolužiačky tak som aj na prechádzkach s deťmi sama .
Občas pokocikujem s kolegovym synom s ktorým sa už dlhšie poznáme ale to je fakt občas.
Mala som tu aj známu cez muža ale tá má iné starosti s dietatomtsdietatomakže nami sa dáko neozyva
Akoo ste na Tom vy po dlhých rokoch na materskej?
To prejde mas len zbytocne obavy.Ked nastupis do prace budes prve dni neista a potom si najdes novych ludi okolo seba
Mna by len technicky zaujimalo - lebo toto citam naozaj casto - preco zena na materskej ma kontakt iba s muzom, svokrovcami a dietatom? Ako sa da zrazu stratit vsetky dovtedajsie kamaratky, preco zena prestane byt zenou? Ako moze stratit slovnu zasobu? Pre mna su toto zvlastne veci, minule sa tu riesila aj tema osamelosti na materskej. Uprimne ma to zaujima, je mi to zvlastne. Nemam ani minutu pocit osamelosti, nudy, normalne som v kontakte s kamaratkami "spred deti", mam svoje zaujmy, dokonca nevyhladavam ani take tie novovytvarane "ihriskove kontakty", zda sa mi to zbytocne, a na prechadzkach som skoro vzdy s detmi sama (okrem toho, ked ideme aj s manzelom) - to vnimam ako plus, ved sa v klude venujem detom, som vonku s nimi. Nerozumiem tej nutnosti "kocikovat s niekym". Napriem tomu som s kamaratkami v kontakte. A ked sa stretneme, aj s detmi, mam obrovsku radost. Ale sme v kontakte stale, piseme si, volame. Aj ked sa nestretame "kazdy den". To, ze zijes v inom meste, by nemal byt problem v dnesnej dobe techniky, s povodnymi kamaratkami mozes ostat v kontakte nadalej, napis im, zavolaj, dajte si videohovor, naplanujte velku stretavku, ak maju deti, aj s nimi. Mas nejaku zalubu, zaujem, priestor na venovanie sa tomu? Kludne po veceroch, ked deti spia. Detmi zivot nekonci ❤️ urcite ked nabehnes spat do pracovneho kolektivu, uvidis, ze si sa bala zbytocne.
Tak ja sa snažím chodiť cvičiť, snažím sa mať nejaký priestor pre seba, aby som v sebe proste podporovala ženu, aby som sa ja dobre cítila a keď sa ty budeš dobre cítiť, tak aj budeš k sebe ľudí priťahovať.