Pocity počas šestonedelia
Ahojte mamky, som 3 týždne po pôrode, mám krásnu zdravú dcérku, ale moj emocionálny stav je naprd. Pri prvom dieťati to bolo rovnako, ale myslela som si že si len proste potrebujem zvyknúť byť matkou. Teraz pri druhom som zistila, že zrejme nezvládam materstvo v zmysle, neviem si ho užiť. Deti milujem, teším sa z nich, ale to obdobie, hlavne prvý rok, je také náročné, že sa pristihnem s myšlienkou, že som sa na to nemala dať, že sme mali ostať len pri prvom. A pritom som taká šťastná a vďačná za dve zdravé šikovné deti, ale cítim sa strašne opustená a vyčerpaná a proste v skratke ma to vôbec nebaví. Beriem to ako obdobie, ktoré proste musím pretrpieť a potom si začnem užívať keď už bude dcéra parťáčka. Má to niektorá z vás tiež tak? Strašne mi chýba byť v kolektíve, alebo aj tak len sama doma, samota mi nevadí, len tá samota + kolobeh starostlivosti o malé dieťa je pre mňa zabijak. Pri staršom už som bola ok, teraz s malou to mám znova také :(
Ja som to mala úplne rovnako 🙂
Obdobne. Dojcenie,prebdete noci,hormony... Prvy rok je narocny. Nechapem,ze zenam chyba prvy babatkovsky rok. Za mna je to narocne obdobie. Niekedy je to jednoduchsie uz od 8m,ked su 2 spanky.
Mam to na vlas rovnako, tiež trojtyzdnove bábo, staršia dcéra, milujem ich neskutočne ale som strašne unavená, babatko je nespave a ja koľkokrát pol dna preplacem ze to nedávam....a len dúfam ze časom to bude lepšie, aj pri prvej sa to zlepsilo veľmi po tom roku len to je ešte dlhá doba.
Och, ani nevieš ako veľmi ti rozumiem. Síce mam deti uz pomerne veľké, ale tieto stavy sa zabudnúť nedajú. Hormóny rozhádzané, radosť, že bude ďalšie dieťatko a keď je tu, tak som sa za hlavu chytala, či mi to bolo treba.
U mna sa spustila depresia hneď ako som zistila, že čakám druhé dieťa. Trvalo to dobrý rok už po narodení dieťaťa. Dlho som nevedela dieťa prijať a zvyknúť si na to, že mám dve. Zvažovala som už aj terapiu, naozaj to bolo zle. Pomohlo mi vymedziť si čas len na seba, venovať sa pravidelne koníčkom a relaxovať. Niekedy, keď je ťažší deň sa ešte pristihnem pri čiernych myšlienkach ale už to nie je také intenzívne. Lásku k druhému dieťaťu som začala cítiť až po roku. Treba zapojiť otca detí, aby sa on viac o ne staral a ty si mala čas na seba. Napríklad raz do týždňa choď cvičiť alebo na nejaký kurz 🙂
🙏 som rada, že v tom niesom sama 😅 máte aj nejaký návod ako to lepšie prežiť? našli ste si niečo čo vás trochu napĺňalo a pomohlo valm to prekonať či?
Ahoj, ja iba toľko, že tiež som sa cítila podobne po 1.duitati, 2.zatial iba plánujeme, veľakrát sa toho obávam, práve kvôli tomu pocitu bez radosti, zlyhania v tých prvých mesiacoch.
Teraz ma malý 10mesiacov a od pol roka je to z mesiaca na mesiac ľahšie.
Máš môj obdiv, že to zvládaš s 2 detičkami.
Vieš, že teraz ešte más hormonálnu búrku, plus si vyčerpaná, nevyspatá, no kto by sa pri tom cítil šťastne?
Akože samozrejme okoliu väčšinou ženy dávajú na javo iba ze je všetko ok, tešia sa z dieťaťa, ale v skutočnosti takéto pocity ako ty teraz prežíva podľa mňa drvivá väčšina žien. Alebo majú bábätko, ktoré iba položis a spi dlhé hodiny, nakoji sa bez problémov a spi ďalej....
Skus len zakaždým, keď sa cítiš zúfalo a bezradne, pripomenúť si, že tie zo pocity sú úplne normálne, a ze to bude raz lepšie, že toto k tomuto prvotné mu obdobiu patrí a ze to isté prežíva väčšina matiek.
Mne pomohlo rozprávať sa, nebyť sama, ale zároveň mat pokoj. Chodiť von na prechádzky, nepotlacat to v sebe, ked som chcela plakat, tak som plakala. Žiaľ, pri synovi sa to nezaobislo bez liekov.
Ako keby som to ja písala, máš moju situáciu aj úplne moje pocity, aj po 4 mesiacoch si sem tam poviem, že toto je nad moje slabé nervy 😂 a verím, že to bude po roku lepšie 😀 no už teraz viem, že na ďalšie dieťa sa ani náhodou nechystám 😀 a to ozaj moje deti milujem aj všetko, ale moja duša je úplne odumreta z týchto začiatkov